ŠTRASBURG - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes nadpolovičnou väčšinou hlasov odsúhlasili zloženie Európskej komisie, ktorú od 1. novembra povedie luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker. Europoslanci si v rámci svojich právomocí vymohli niekoľko zmien voči pôvodnému Junckerovmu návrhu.
Juncker predložil menný zoznam komisárov 10. septembra. Svoj tím označil za viac politický ako úradnícky a prekvapil najmä prehodnotením funkcie podpredsedov komisie, ktorí by mali pracovať "horizontálne", čiže vykonávať dozor nad viacerými pracovnými agendami EÚ a nad činnosťou viacerých eurokomisárov.
Zmeny, ktoré si poslanci prostredníctvom procesu odborného vypočúvania dezignovaných eurokomisárov vymohli, sú personálneho aj administratívneho charakteru.
Juncker súhlasil s rezignáciou Alenky Bratušekovej zo Slovinska, ktorá mala získať portfólio pre energetickú úniu, ktorá však podľa europoslancov v procese híringu zlyhala.
Jej odchod rozbil Junkcerovu pôvodnú koncepciu a musel hľadať náhradu za Bratušekovú na uvoľnený podpredsednícky post. Nová nominantka zo Slovinska Violeta Bulcová ako nováčik v politike nemala predpoklady získať takú vysokú funkciu a takú dôležitú agendu v exekutíve EÚ, Juncker musel siahnuť po niektorom z osvedčených a skúsených eurokomisárov. Voľba nakoniec padla na slovenského komisára Maroša Šefčoviča (úvahy sa týkali aj nemeckého komisára Günthera Oettingera), ktorý má potrebné skúsenosti a ktorý ako nominant Smeru vo voľbách do EP udržal potrebnú politickú rovnováhu medzi ľavicou a pravicou v rámci podpredsedníckych funkcií.
Juncker okrem toho musel zohľadniť aj nespokojnosť europoslancov s maďarským kandidátom Tiborom Navracsicsom, najmä v oblasti občianstva a ľudských práv.
Presuny, ktoré musel Juncker urobiť nakoniec vyústili do "povýšenia" Šefčoviča na podpredsednícky post pre energetickú úniu, rezort dopravy dostala Bulcová, pričom agenda vesmírnej politiky zostala aj naďalej v právomoci komisára pre priemysel a podnikanie - tou bude po novom Elžbieta Bieňkowská z Poľska. Navracsics prišiel o agendu spojenú s občianstvom, ktorú získal grécky eurokomisár, a namiesto toho dostal na starosť oblasť športu.
Zloženie novej komisie, vrátane rozdelenia funkcií:
(meno -- krajina-- funkcia / agenda)
Jean-Claude Juncker -- Luxembursko -- predseda
Frans Timmermans -- Holandsko -- prvý podpredseda / lepšia regulácia, medziinštitucionálne vzťahy, vymáhanie práva a charta základných práv
Federica Mogheriniová -- Taliansko -- podpredsedníčka / vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku
Andrus Ansip -- Estónsko -- podpredseda/ jednotný digitálny trh
Valdis Dombrovskis -- Lotyšsko -- podpredseda / euro a sociálny dialóg
Kristalina Georgievová -- Bulharsko -- podpredseda / rozpočet a ľudské zdroje
Jyrki Katainen -- Fínsko -- podpredseda -- zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť
Maroš Šefčovič -- Slovensko -- podpredseda / energetická únia
Vytenis Andriukaitis -- Litva -- zdravie a bezpečnosť potravín
Dimitris Avramopulos -- Grécko -- migrácia, vnútorné záležitosti a občianstvo
Elžbieta Bieňkowská -- Poľsko -- vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP a vesmírna politika
Viloteta Bulcová -- Slovinsko -- doprava
Miguel Arias Caňete -- Španielsko -- klimatická agenda a energetika
Corina Creţu (Creţová) -- Rumunsko -- regionálna politika
Johannes Hahn -- Rakúsko -- európske susedstvo a rokovania o rozšírení
Jonathan Hill -- Spojené kráľovstvo -- finančná stabilita, finančné služby a kapitálové trhy
Phil Hogan -- Írsko -- poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Věra Jourová -- Česká republika -- spravodlivosť, spotrebitelia a rodová rovnosť
Cecilia Malmströmová -- Švédsko -- obchodná politika
Neven Mimica -- Chorvátsko -- medzinárodné vzťahy a rozvoj
Carlos Moedas -- Portugalsko -- výskum, veda a inovácie
Pierre Moscovici -- Francúzsko -- hospodárske a menové záležitosti, dane a colná politika
Tibor Navracsics -- Maďarsko -- vzdelávanie, kultúra, mládež a šport
Günther Oettinger -- Nemecko -- digitálna ekonomika a spoločnosť
Christos Stylianidis -- Cyprus -- humanitárna pomoc a krízové situácie
Marianne Thyssenová -- Belgicko -- zamestnanosť, sociálne otázky, zručnosti a pracovná mobilita
Karmenu Vella -- Malta -- životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov
Margrethe Vestagerová -- Dánsko -- konkurencieschopnosť
Mikolášik chváli Barrosovu EK za odvahu; Juncker bude čeliť mnohým výzvam
Odchádzajúcu Európsku komisiu treba pochváliť za kroky na zvládnutie krízy. Nová exekutíva EÚ bude mať ťažkú úlohu, aby zvládla náročné výzvy, ktoré pred ňou stoja. Uviedol slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH) po dnešnom hlasovaní Európskeho parlamentu (EP) o novej Európskej komisii (EK) pod vedením Jeana-Clauda Junckera.
Mikolášik v rozhovore pre TASR vyjadril absolutórium pre kabinet Josého Manuela Barrosa za to, čo jeho EK dokázala v čase finančnej a ekonomickej krízy. Poslanec pripomenul, že odchádzajúca EK to zvládla dobre, aj keď sa mnohé veci riešili za pochodu a prijímali sa nové finančné a pôžičkové nástroje na záchranu potápajúcich sa ekonomík členských štátov.
Mikolášik spresnil, že únia dokázala pomôcť Grécku v najhoršom období, že sa pred kolapsom zachránilo Španielsko, pomoc dostalo Írsko a nepotvrdili sa obavy o finančnom zachraňovaní Slovinska. Dokonca sa Barrosovej EK podarilo zachrániť euro ako spoločnú európsku menu, ktorá ani pod tlakom krízy nedevalvovala voči iným zahraničným menám.
"Je to úžasná istota pre občanov EÚ, že komisia, kontrolovaná Európskym parlamentom, dokáže prijímať účinné opatrenia aj v čase nepohody a krízy," skonštatoval Mikolášik.
Nová EK pod vedením Junckera bude mať podľa neho ťažkú úlohu. Nový šéf EK musel vytvoriť tím z kandidátov národných vlád, ktorí sú rôznej kvality a hodnoty, čo sa podľa Mikolášika ukázalo počas procesu híringov v europarlamente.
Slovenský europoslanec zdôraznil, že Juncker bude musieť stabilizovať zamestnanosť v EÚ, najmä u mladých ľudí, bude musieť vytvárať nové pracovné príležitosti a snažiť sa zamedziť presun ďalších ľudí a rodín do pásma chudoby.
"Lebo aj v Európe je značné percento obyvateľstva pod hranicou chudoby, čo je neprípustné," uviedol Mikolášik.
Nová EK bude musieť čeliť novým výzvam aj pri ochrane životného prostredia či v oblasti nových liečiv, lebo antibiotiká sa stávajú neúčinnými a dochádza k zbytočným stratám na životoch. Zdravotníctvo je síce v národných kompetenciách členských štátov, ale prispieť k tejto otázke bude musieť aj Európska únia.
Ďalšie veci, ktoré musí nová EK zohľadniť, sa podľa Mikolášika týkajú posilnenia vnútorného trhu, ale aj konkrétnych hrozieb, ktoré predstavuje nelegálna migrácia či bezpečnostných hrozieb prichádzajúcich z Iraku a Sýrie, kde narastá nenávisť na náboženskej báze a kde samozvaný kalifát mučí a zabíja kresťanov.
"Aj k týmto otázkam sa bude musieť Junckerova komisia postaviť a účinne používať ekonomické páky, aby to prestalo. Nesmie bočiť keď sa jedná o bezpečnostné otázky," upozornil Mikolášik.
V ekonomickej oblasti by si želal, aby sa Európska komisia opäť stala hnacím motorom Európy. V tejto súvislosti sa však musí Francúzsko ekonomicky spamätať, aby nabehol francúzsko-nemecký motor, z ktorého teraz nie je ani "dvojtakt".
J. Žitňanská: Nová komisia nie je "tím snov", ale má smelé predsavzatia
Nie je to žiaden "tím snov" povedala o zložení novej Európsku komisie (EK), ktorú dnes poslanci Európskeho parlamentu (EP) odobrili, slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA). Dodala, že aj napriek tomu, že je členkou euroskeptickej skupiny Európski konzervatívci a reformisti (ECR), nehlasovala proti novej exekutíve EÚ.
Poslankyňa uviedla, že v tíme Jeana-Clauda Junckera sú silnejší aj slabší eurokomisári, dodala však, že niektoré z predsavzatí novej komisie ju oslovili. Ide napríklad o sľub, že všetky nové legislatívy budú najskôr posúdené či sú naozaj potrebné a či sa tá-ktorá téma nedá lepšie riešiť na národnej úrovni.
"Je dôležité v dnešnej dobe, aby táto situácia bola rešpektovaná a aby Európska únia nediktovala všetko, aj veci, ktoré si vieme lepšie vyriešiť sami," uviedla v tejto súvislosti.
Z ďalších cieľov eurokomisie oceňuje snahu znížiť byrokraciu a zvýšiť transparentnosť, čo je podľa nej dôležité v dobe keď sa množia hlasy, že EÚ je na príťaž. Zameranie na odbúranie byrokracie a efektívnejšie nakladanie z peniazmi má byť tou správnou cestou. Či už v poľnohospodárstve, kde netreba dotovať tých, ktorí nič nerobia, ale podporovať regióny, ktoré to naozaj potrebujú, alebo vo vyšších investíciách do vedy a vzdelávania.
Žitňanská zároveň uviedla, že EÚ by sa nemala snažiť bojovať s globalizáciou, ale využiť možnosť, že sú trhy otvorené a lepšie nastaviť podmienky obchodovania napríklad s USA alebo s Čínou. Prínosom odchádzajúcej Európskej komisie je podľa nej to, že vo vzťahu k USA a Kanade sa jej podarilo naštartovať a odrokovať vzájomné ekonomické vzťahy.
Prínosom pre Európanov bude ak sa Junckerovej komisii podarí implementovať smernicu o službách. Medzi úskalia zas patria opatrenia súvisiace s voľným pohybom osôb a služieb v EÚ, na čo nadväzujú aj fenomény ako migrácia a azylová politika. V tomto smere veľký tlak na EÚ vyvíja Británia, podľa Žitňanskej je tu však aj úloha členských štátov, aby na národnej úrovni zabezpečili také podmienky, že ich sociálne systémy nebudú zneužívané ľuďmi bez ekonomickej previazanosti na ich krajinu. V opačnom prípade porastie odpor voči migrácii a aj voči cudzincom, ktorí prichádzajú s dobrým úmyslom pracovať.
Ďalšou dôležitou výzvou pre Junckerov tím je podľa Žitňanskej energetická únia, kde vyjadrila nádej, že aj za pomoci slovenského eurokomisára sa EÚ podarí nájsť také riešenia, že Európa nebude energeticky závislá a vydierateľná.
"Dôležité je však, aby sme neboli odtrhnutí od reality a od občanov. Aby sme nežili v akejsi bubline. Nie sme tu, aby sme vyjadrovali ľútosť nad stavom vecí, ale aby sme nastavovali podmienky tak, aby sme ľuďom pomáhali, aby sme neplátali diery, ale skôr prinášali zmeny a systematické riešenia," odkázala poslankyňa členom novej eurokomisie. A pripomenula, že netreba vyhadzovať milióny eur na projekty, ktorých dosah ani nepoznáme, ale prejaviť viac zodpovednosti a spolupatričnosti.
