MOSKVA - Bývalý šéf ruskej ropnej spoločnosti JUKOS Michail Chodorkovskij tvrdí, že existujúci politický režim sa v Rusku môže udržať ešte 20 rokov, ak sa jeho vedúci predstavitelia nedopustia chýb.
V rozhovore pre španielsky denník El País, na ktorý sa odvoláva denník Segodňa, Chodorkovskij vyjadril nádej, že ruský prezident Vladimir Putin nejakú chybu predsa len urobí, "lebo všetky autoritárske režimy padajú v dôsledku chýb". Dodal však, že najbližších desať či dokonca 20 rokov k tejto situácii ešte nemusí dôjsť.
V odpovedi na otázku, ako dlho prežije súčasný politický systém v Rusku, Chodorkovskij uviedol, že je pesimistom - podľa jeho odhadov to môže byť "- ak (Putin urobí chyby) od dvoch do 20 rokov".
Počas uplynulého víkendu Chodorkovskij vyhlásil, že je pripravený stať sa ruským prezidentom. "Nezaujímal by som sa o prezidentskú funkciu, keby sa Rusko vyvíjalo normálne," vyhlásil Chodorkovskij. Dodal, že je pripravený "stať sa prezidentom, ak to bude nutné, aby sme prežili krízu a urobili ústavnú reformu". Podľa neho Rusko potrebuje ústavnú reformu, ktorej ťažiskovým bodom by malo byť prerozdelenie prezidentských právomocí v prospech súdov, parlamentu a občianskej spoločnosti.
Nemecký magazín Der Spiegel v najnovšom vydaní s odvolaním sa na interný dokument nemeckého ministerstva zahraničných vecí napísal, že Rusko sa stalo autoritárskym štátom takmer vo všetkých oblastiach. Štátna duma "tancuje, ako Kremeľ píska" a policajné orgány prijímajú také rozhodnutia, ktoré vyhovujú Kremľu. Veľká časť strednej triedy a spoločenskej elity také usporiadanie akceptuje, pretože z existujúceho systému im plynú výhody alebo od neho závisia.
Podľa nemeckého ministerstva neoddeliteľnou súčasťou politického systému v Rusku je korupcia, ktorú príslušné orgány prešetrujú len vo vybraných prípadoch, citovala z dokumentu rozhlasová stanica Deutsche Welle.
Ruský humanitárny konvoj priviezol na Ukrajinu muníciu
Napriek prímeriu na východe Ukrajiny naďalej pokračujú boje, za posledných 24 hodín boli pozície ukrajinskej armády ostreľované proruskými separatistami najmenej 40-krát, uviedli dnes ukrajinské agentúry UNIAN a Ukrinform. Najzložitejšia situácia je v okolí Donecka, Debaľceva a Mariupola, informoval na svojej facebookovej stránke ukrajinský vojenský analytik Dmytro Tymčuk, vedúci Centra vojenských a politických štúdií.
Podľa jeho informácií "proruské a ruské sily" chystajú útok z dvoch smerov - smerom na Prymorsk a na severe nimi kontrolovanej zóny v Doneckej a Luhanskej oblasti. V uplynulých 24 hodinách ostreľoval protivník pozície ukrajinskej armády z tankov, mínometov, diel, ako aj z ručných strelných zbraní. Ukrajinským vojakom sa podarilo odvrátiť všetky útoky, zlikvidovali aj snajperský oddiel.
Tymčuk súčasne informoval, že tretí humanitárny konvoj, ktorý na Ukrajinu koncom minulého týždňa vypravilo Rusko, doviezol separatistom aj muníciu.
Velenia oboch samozvaných republík - Doneckej i Luhanskej - súčasne apelovali na svojich ozbrojencov, aby šetrili strelivom a chránili vojenskú techniku, pretože dodávky z Ruska sa čoskoro prerušia. Ruské vojenské velenie údajne kolegom v tzv. Novorusku odporučilo, aby si zabezpečili vlastné opravárenské dielne. Podľa agentúry Ukrinform nové sklady a dielne začali vznikať v oblasti miest Snižne a Krasnyj Luč.
Obe strany v noci na sobotu v bieloruskom Minsku - v rámci zasadnutia kontaktnej skupiny - podpísali deväťbodové memorandum o spôsoboch riešenia krízy na východe Ukrajiny. Okrem rešpektovania prímeria sa v ňom spomína aj zákaz použitia všetkých druhov zbraní a podnikanie útočných akcií.
Ukrajinské zdroje konštatujú, že proruské sily memorandum ignorujú. Ukrajinské vedenie v nedeľu oznámilo, že memorandum bude implementovať až vtedy, keď sa začne dôsledne dodržiavať dohoda o prímerí - tú obe strany podpísali aj 5. septembra. Zdroje NATO nedávno konštatovali, že prímerie na východnej Ukrajine sa dodržiava "len na papieri".
Do roku 2020 bude mať Rusko na 100 percent zmodernizované jadrové sily
Ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin dnes vyhlásil, že do roku 2020 Rusko na 100 percent zmodernizuje výzbroj svojich strategických jadrových síl. Podľa agentúry RIA Novosti to uviedol v rozhovore pre televíziu Rossija-24.
Rogozin konštatoval, že vytváranie technickej základne strategických jadrových síl napreduje veľmi dobrým tempom, takže nebudú zmodernizované na 70 percent, ako sa predpokladalo, ale na 100 percent.
Podpredseda ruskej vlády pripomenul, že najmodernejšiu techniku má dostať aj armáda a vojenská flotila, pričom do konca roku 2015 sa má zmodernizovať 30 percent ich vojenskej techniky, zvyšných 70 percent do konca roku 2020.
Podľa jeho slov Rusko musí vytvoriť takú "kompaktnú armádu", ktorá bude schopná presunúť sa "na akékoľvek miesto bojov". Rogozin vyhlásil, že Rusko nechce vyvolávať údiv u "svojich kolegov" a "rinčať všetkými druhmi zbraní": "Niečo si treba ponechať ako tajomstvo, pre seba, a prekvapiť v tej správnej chvíli".
RIA Novosti pripomína, že v ruskej armáde sa v roku 2008 začala reforma, ktorá je najrozsiahlejšou v postsovietskom období. Zmenil sa systém velenia, znížil sa počet príslušníkov ozbrojených síl, pričom sa znížil počet odvedencov a zvýšili stavy profesionálnych vojakov. Zvýšili sa platy dôstojníkov a doriešili sa problémy s ich bývaním.
Najzávažnejším bodom reformy je však prezbrojenie armády, ktoré sa má zavŕšiť v roku 2020. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že štát vynakladá na prezbrojenie armády "obrovské peniaze". Tento rok má ministerstvo obrany rozpočet vo výške 2,3 trilióna rubľov, uviedol Putin podľa agentúry RIA Novosti.
Poľsko je pripravené predať Ukrajine zbrane
Varšava je pripravená predať Kyjevu zbrane, ak príde takáto požiadavka, vyhlásil dnes poľský minister obrany Tomasz Siemoniak.
"Potvrdzujem, že poľský obranný priemysel má záujem v tomto smere... Existuje niekoľko produktov, ktoré môžu byť pre Ukrajinu zaujímavé... Ak by existovala vôľa a pripravenosť nakúpiť nejaké prvky výzbroje v Poľsku, potom poľské továrne nebudú snívať o ničom inom, než o exporte," citovala ministra agentúra Reuters.
Severoatlantická aliancia oznámila, že nepošle zbrane na Ukrajinu, jednotlivým členským štátom v tom však nebráni. Ukrajinská armáda v nedeľu opäť obvinila separatistov a ruských vojakov zo streľby na vládne sily napriek prímeriu, ktoré bojujúce strany uzavreli 5. septembra. Separatisti však z vypuknutia bojov vinia Kyjev.
Rusko je ostrým oponentom užších vzťahov medzi Kyjevom a NATO, pripomenula agentúra Reuters.
