LONDÝN - Eurozóna vydrží v terajšej podobe ďalší rok, Španielsko sa ale bez zahraničnej finančnej pomoci nakoniec nezaobíde. Myslí si to väčšina ekonómov, ktorých sa v májovom prieskume pýtala agentúra Reuters. Je to zásadná zmena proti aprílu, kedy len štvrtina ekonómov čakala, že Španielsko bude potrebovať pomoc zvonku.
V prieskume, ktorého sa zúčastnilo 59 ekonómov a finančných analytikov z Európy a Spojených štátov, ich 35 uviedlo, že Madrid pôjde rovnakou cestou, akou išlo pred ním Grécko, Írsko a Portugalsko, a žiadosť o zahraničnú pomoc si podá do 12 mesiacov. Zvyšok opýtaných takúto možnosť považuje za nepravdepodobnú.
Citeľný nárast pesimizmu má zrejme korene vo vývoji posledných dní, kedy sa začalo špekulovať, že Madrid sa nezaobíde bez pomoci pre svoj bankový sektor. Cez víkend potom tamojšia vláda oznámila, že sa s eurozónou dohodla na čerpaní až 100 miliárd eur, a to práve na rekapitalizáciu bánk.
Nervozita z ďalšieho vývoja v eurozóne a hlavne z vývoja v Španielsku sa v utorok odrazila v ďalšom raste nákladov na obsluhu španielskeho dlhu. Výnos desaťročných štátnych dlhopisov sa dostal nad 6,8 percenta, čo bol nový rekord za dobu existencie eurozóny. Sedempercentný úrok sa považuje za dlhodobo neudržateľný.
Obsluha štátneho dlhu sa Španielom predražuje napriek víkendovej dohode o pomoci bankám. Značnú úlohu zrejme zohráva nervozita pred opakovanými voľbami v Grécku, ktoré sa budú konať túto nedeľu. Šancu na úspech majú vo voľbách protieurópske strany, čo by mohlo znamenať, že Grécko je na ceste z eurozóny.
