BRATISLAVA - Líder SNS Andrej Danko poslal Bélovi Bugárovi jasný odkaz. Maďari nemôžu hlasovať o štátnom jazyku. Inak je to podľa neho porušenie koaličnej zmluvy. Podľa lídra Mosta-Híd si Danko len hľadá dôvod na predčasné voľby a to je podľa Bugára problém SNS, nie ich.
Andrej Danko opäť vytiahol kartu predčasných volieb. Po dlhšom čase ich spomenul pri téme voľby kandidátov na ústavných sudcov a na včerajšom sneme pri téme štátneho jazyka. Poslanci SaS chcú zmeniť zákon a vypustiť z neho ustanovenie že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi na Slovensku. SNS s tým nesúhlasí. Ak bude Most-Híd za túto zmenu hlasovať, je to podľa Danka porušenie koaličnej zmluvy. Bugár v tom vidí jeho snahu hľadať dôvody na predčasné voľby.
Slovenčina nepôjde do úzadia, Maďari nemôžu hlasovať
Ak niekto z koalície zahlasuje za novelu zákona o štátnom jazyku, SNS to bude vnímať ako porušenie koaličnej zmluvy. Danko to uviedol na tlačovej besede počas včerajšieho snemu SNS vo Zvolene. SNS považuje návrh SaS za nehoráznu drzosť. Danko tvrdí, že slovenčina nepôjde do úzadia. Dankovi sa nepáči, keď niekto hovorí o slovenskom jazyku, že má ustúpiť.
„Preto sme to koaličnému partnerovi dôrazne povedali. Nedovolíme to. Maďari nemôžu hlasovať za zákon o štátnom jazyku,“ odkázal Danko rezolútne. O zmene zákona by sa malo hlasovať ešte na júnovej schôdzi. Zdá sa, že Béla Bugár si z toho veľkú hlavu nerobí, podľa neho si môže Danko odkazovať, čo chce.
To je problém SNS, nie náš
Bugár reagoval na slová lídra SNS na Republikovej rade, ktorú mala strana v sobotu. „Poznám možné pohnútky niektorých kolegov z koalície. Toto má byť dôvod na vyvolanie predčasných volieb? To je ich problém, nie náš,“ uviedol Bugár. Dodal, že Most-Híd môže právnu normu podporiť a v prvom čítaní to aj urobí. Hovorí však aj o potrebe novelu vylepšiť. Ak prejde do druhého čítania, Most-Híd právnu normu podporí v druhom čítaní až po jej vylepšení. „My dobre vieme, čo máme urobiť,“ dodal.
Predčasné parlamentné voľby nie sú v súčasnosti v hre. Bugár to uviedol aj v dnešnej relácii V politike televízie TA3. „To, že prestane platiť koaličná zmluva, ktorá platí ešte pol roka pred parlamentnými voľbami, neznamená, že na seba hneď namierime zbrane. Musíme prijať ešte rozpočet na jeseň a myslím si, že predčasné voľby nebudú. Koalícia je vždy o kompromisoch a koniec-koncov z nášho programu sa nám podarilo presadiť veľa opatrení,“ dodal Bugár. Bugár Dankove vyjadrenia nevníma negatívne. Spomenul tiež návrh poslanca za SNS, s ktorým nesúhlasí zvyšok koalície. „Napríklad poslanec Baláž z SNS dal návrh na eKasy proti vôli Smeru-SD a aj ministra financií. A nikto nevyvolal predčasné voľby. Osobne si myslím, že predčasné voľby nebudú,“ pripomenul Bugár.
Zmena zákona o štátnom jazyku
Poslanci z klubu strany Sloboda a Solidarita (SaS) Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková navrhujú vypustiť zo zákona o štátnom jazyku ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku. Návrhom novely zákona o štátnom jazyku sa budú poslanci zaoberať na aktuálnej 46. schôdzi parlamentu. „Hlavným zámerom predkladaného návrhu zákona je vypustiť zo zákona o štátnom jazyku tie ustanovenia, ktoré neodôvodnene zasahujú do slobodného šírenia informácií pod zámienkou ochrany štátneho jazyka,“ tvrdia predkladatelia.
Podľa ich slov je to čisto deklaratívne ustanovenie, ktoré nemá reálny význam. Argumentujú tým, že používanie štátneho jazyka, menšinových a ďalších jazykov je upravené v konkrétnych ustanoveniach zákona o štátnom jazyku a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. „Právna úprava vymedzuje, kedy existuje povinnosť alebo právo používať ktorý jazyk, používanie rôznych jazykov však nestavia do vzájomného konfliktu, či súťaživej pozície, v ktorej by niektorý z jazykov mal byť uprednostnený pred iným,“ vysvetlili.
Liberáli navrhujú tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Naopak, do zákona chcú doplniť možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel. Liberáli chcú tiež zmeniť ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie v školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť v jazyku príslušnej menšiny, a nie dvojjazyčne. Rozsah dokumentácie, ktorá sa bude musieť naďalej viesť aj v štátnom jazyku, bude podľa ich slov navrhovať ministerstvo školstva.
