BRATISLAVA - Poslanci NR SR ukončili piaty rokovací deň na 26. schôdzi diskusiou o zmrazení platov ústavných činiteľov. Ako uviedol minister financií Peter Kažimír, ktorý návrh predkladal, novela je len technický nosič.
„Je to spôsob, ako sa dá dôjsť k výsledku, ktorý bude mať hlavu a pätu,“ povedal. Vláda predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov s tým, aby sa v roku 2018 neuplatnilo zvýšenie platu ústavných činiteľov.
Návrh sa vzťahuje na poslancov, prezidenta, členov vlády, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv. Rovnako sa týka aj riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, člena Rady pre štátnu službu, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorých platové pomery sú naviazané na platové pomery poslanca.
Novela sa však nevzťahuje na platové náležitosti generálneho prokurátora, predsedu Súdnej rady, sudcov Ústavného súdu SR a ostatných sudcov, na platy ktorých sú naviazané platy prokurátorov. Vláda návrhom predpokladá úsporu výdavkov štátneho rozpočtu 4,1 milióna eur.
Plénum rokuje o zmenách, ktoré ešte nepozná, upozorňuje opozícia
Parlament rokuje o zmenách, ktoré ešte ani nepozná. Upozornila na to opozícia v závere piateho rokovacieho dňa 26. schôdze Národnej rady SR počas rokovania o návrhu, ktorým sa pôvodne mali zmraziť platy poslancov, ale napokon by z neho mala byť nová úprava platov. Koaliční lídri nedávno oznámili, že plat poslancov NRSR a ďalších ústavných činiteľov sa v budúcnosti nebude odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od takzvaného mediánu, teda od strednej hodnoty.
Návrh novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov zatiaľ hovorí iba o zmrazení platov poslancov. Je to návrh, ktorý prišiel do parlamentu ešte koncom minulého roka. Koalícia sa však vtedy dohodla, že zmrazovanie platov nebude a že sa nájde systémové riešenie platov. Zatiaľ si platy symbolicky zvýšili o jedno euro. Systémový návrh ešte koalícia nepredložila. Plánuje tak urobiť v druhom čítaní k návrhu, o ktorom aktuálne rokuje plénum.
„Schvaľovať zákon s vedomím, že jeho výsledná podoba bude opačná, ako sa navrhuje, je novinka,“ kritizoval aktuálny stav Ondrej Dostál z klubu SaS. „Kašleme na pravidlá, na čokoľvek ostatné, postupy, základ je politická vôľa a aby sa koalícia dohodla,“ doplnil nezaradený poslanec Martin Poliačik.
Karol Farkašovský z SNS zdôraznil, že o téme platov poslancov treba hovoriť vecne. Vymenoval niekoľko príkladov z európskych krajín, v ktorých majú poslanci podstatne vyššie platy ako slovenskí poslanci. Platy slovenských zákonodarcov sú aj s paušálnymi náhradami vyše 3000 eur. Estónski či portugalskí poslanci majú podľa Farkašovského takmer 7000, holandskí a dánski vyše 7000 eur, rakúski a talianski viac ako 10.000 eur. „Kde sa v tomto nachádza Slovensko?“ pýta sa.
Jeho stranícka kolegyňa Magdaléna Kuciaňová (SNS) ocenila tieto príklady a uviedla, že je najvyšší čas problém riešiť. Očakáva, že odborná komisia príde s modelom konštruktívneho riešenia. Zdôraznila tiež potrebu zlepšovať obraz o práci poslancov. „A potom sa nemusíme hrať na solidaritu,“ podotkla. Poslanci podľa nej majú odvádzať poriadnu prácu, za ktorú sa nebudú musieť hanbiť, a potom si môžu vziať bez hanby aj odmenu za svoj výkon.
Koaliční lídri pred pár dňami oznámili, že plat poslancov NRSR a ďalších ústavných činiteľov sa v budúcnosti nebude odvíjať od priemerného zárobku v národnom hospodárstve, ale od takzvaného mediánu, teda od strednej hodnoty. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár neskôr uviedol, že by si vedel predstaviť výpočet platov podľa istého koeficientu. Za zlý nápad nepovažuje ani zdanenie paušálnych náhrad. Všetko je však podľa neho vecou dohody. Bugár tiež nevie v súčasnosti povedať, či platy poslancom porastú, alebo zostanú na súčasnej úrovni.
Bugár nedávno popísal aj postup, ako sa budú platy meniť. Aktuálny návrh prejde do druhého čítania a do neho potom poslanci navrhnú zásadné zmeny. Na úpravy si nechajú čas asi dva mesiace. Parlament by sa tak mal k zákonu a zmenám ako takým vrátiť na jar a vtedy by o nich mal aj definitívne rozhodnúť.
Poslanci budú v rokovaní o aktuálnych návrhoch zákonov pokračovať v stredu 7. februára. Ďalší rokovací deň by mali začať zákonom, ktorý má umožniť štátu vyvlastňovať súkromné pozemky, na ktorých sa nachádzajú environmentálne záťaže a ich majitelia nesúhlasia s ich odstránením.
Potom by sa mali vrátiť k novele školského zákona, ktorá má umožniť podávať prihlášky do materských, základných, špeciálnych aj stredných škôl aj elektronicky. K právnej norme dáva Jaroslav Paška z SNS návrh na riešenie situácie s kvótami pre osemročné gymnáziá. V Bratislavskom kraji by podľa jeho návrhu mala platiť desaťpercentná kvóta a nie päťpercentná, ako bolo pôvodne v pláne.
