Sobota, 16. december 2017. Meniny má Albína, zajtra Kornélia.

Baraník: Rozšírenie návrhu sťažovateľov vo verdikte ÚS je kontroverzné

Andrej Kiska
Andrej Kiska
06.12.2017 21:40

BRATISLAVA – Výsledok stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci vymenovania sudcov ÚS prezidentom SR nepovažuje Kamil Baraník z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského za prekvapujúci. Prvý senát totiž opätovne potvrdil argumentačnú líniu predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu.


V náleze bola pre menovanie sudcov Ústavného súdu opätovne odmietnutá aplikácia záverov z rozhodnutia týkajúceho sa menovania generálneho prokurátora a senát deklaroval, že navrhovateľom boli rozhodnutím prezidenta porušené základné práva.

"Za veľmi zaujímavé možno považovať rozšírenie okruhu osôb, ktoré sa týmto rozhodnutím stali opätovne kandidátmi na sudcov. Ide tu pritom o veľmi kontroverzné rozšírenie návrhu sťažovateľov, čím došlo k prelomeniu tzv. dispozičnej autonómie účastníkov konania. Inými slovami, v spore malo byť rozhodnuté len o tých, ktorí sa niečoho domáhali a o tom, čo bolo navrhnuté," konštatoval Baraník v reakcii.

Ústavný právnik pripomína, že "späť v hre" o pozíciu sudcu sa tak rozhodnutím senátu ocitli aj pôvodne navrhnutí a prezidentom odmietnutí kandidáti, ktorí sa v danej ústavnej sťažnosti ničoho nedomáhali. Odôvodnením pre tento krok sa stali objektívne faktory a záujem na ochrane ústavnosti, ktoré boli povýšené nad individuálne záujmy sťažovateľov, ktorí sa rozhodli nepodať ústavnú sťažnosť.

Nález deklaroval, že sa senát snažil predísť možným špekuláciám o počte kandidátov, a tak ich potvrdil všetkých. Senát pri tom vyjadril skepsu nad možnou alternatívou, kedy by ako kandidátov potvrdil len tých, ktorí sa toho domáhali. Uviedol, že následným (ne)konaním prezidenta a reakciou Národnej rady SR doplniť kandidátov by sa strácal čas a znižoval efektívny výkon kontroly ústavnosti v medziobdobí.

"Toto možno považovať za veľkú 'nadprácu' senátu Ústavného súdu, ktorého povinnosťou nie je fabulovať alternatívy, kto a kedy by mal byť navrhnutým kandidátom, keď sa toho sám nedomáha. Prelomením dispozičnej autonómie a rozšírením okruhu dotknutých subjektov fakticky berie právomoc Národnej rade SR určiť kandidátov na sudcov. Súčasne tým berie prípadnú právomoc aj inému senátu, či alternatívne aj plénu Ústavného súdu, ktoré by sa k veci mohlo vyjadriť prostredníctvom ďalšej ústavnej sťažnosti," uviedol Baraník.

Za kontroverznú považuje aj snahu senátu prejudikovať úmyselné porušenie ústavy prezidentom v prípade, ak nebude konať. "To síce môže vysloviť len Ústavný súd, no iba v Ústavou presne vymedzenom procese iniciovanom Národnou radou – v konaní o obžalobe prezidenta," dodal. 

Prezident SR Andrej Kiska musí v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu konať. "Rozhodnutie mu neponecháva veľa iných alternatív. Na druhej strane však neexistuje mechanizmus, ktorý by mohol výkon takéhoto rozhodnutia v praxi vynútiť. To v závere konštatuje aj samotný nález," skonštatoval ústavný právnik.


Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: SITA/Stanislav Bibel

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články