BRATISLAVA – Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská je presvedčená, že Slovensko nájde dobrého kandidáta do vznikajúceho orgánu, ktorým je Európska prokuratúra. Ako povedala dnes novinárom, do inštitúcie svojho kandidáta bude navrhovať aj Slovensko. „Každá krajina nominuje zástupcu do grémia, kde sa vytvoria akoby trojčlenné kolégiá, ktoré budú dozorovať prípady. Určite nájdeme dobrého kandidáta,“ konštatovala.
Európska prokuratúra bude mať dozor pri trestných činoch, ktoré sa dotýkajú finančných záujmov EÚ a ak ide o obchody, kde je DPH nad desať miliónov eur. Podľa Žitňanskej prokuratúra bude nezávislým arbitrom, ktorý bude dozorovať vyšetrovanie a rozhodovať, či sa prípad zastaví alebo sa začne trestné stíhanie. „To, že o tom bude rozhodovať nadnárodná organizácia, je garanciou nezávislosti. Samotné vyšetrovanie budú robiť národné orgány a rozhodovať budú národné súdy,“ dodala ministerka.
Definitívne nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry schválili ministri spravodlivosti na dnešnom rokovaní Rady EÚ. Návrh bol schválený vo forme posilnenej spolupráce, participovať na ňom bude 20 členských štátov EÚ. Posilnená spolupráca je otvorená budúcemu pristúpeniu ďalších členských štátov. V tejto fáze sa rozhodli k posilnenej spolupráci nepripojiť Veľká Británia, Írsko, Dánsko, Švédsko, Holandsko, Poľsko, Maďarsko a Malta. Zriadenie Európskej prokuratúry bolo jednou z priorít Ministerstva spravodlivosti SR počas predsedníctva Slovenska v Rade EÚ, informoval v tlačovej správe hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. O návrhu nariadenia sa rokovalo od roku 2013. Práve počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ v minulom roku bol dohodnutý stabilizovaný text návrhu, ktorý umožnil prijatie nariadenia.
Európska prokuratúra má zvýšiť efektívnosť stíhania podvodov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy únie, vrátane podvodov s eurofondmi alebo cezhraničných podvodov s DPH. Zároveň by mala prispieť k vyššej miere návratnosti prostriedkov, ktoré boli nadobudnuté takouto trestnou činnosťou, a to nielen do rozpočtu EÚ, ale aj do rozpočtov členských štátov. Európska prokuratúra vo vzťahu k uvedeným trestným činom nahradí činnosť vnútroštátnej prokuratúry. Na druhej strane však bude na Slovensku pôsobiť prostredníctvom slovenských prokurátorov, pôsobiacich ako európski delegovaní prokurátori, ktorí budú pri stíhaní skutkov spolupracovať so slovenskou políciou a konanie bude pred slovenskými súdmi na základe právneho poriadku SR, vysvetlil hovorca.
Po zverejnení nariadenia v Úradnom vestníku EÚ sa začnú práce na jeho implementácii. Európska prokuratúra by mala prevziať úlohy spojené so stíhaním trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie koncom roka 2020, informoval hovorca.
Ministri vnútra EÚ odobrili vznik Európskej prokuratúry strážiacej eurorozpočet
Európska komisia (EK) privítala postoj Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť, ktorá na svojom dnešnom zasadnutí v Luxemburgu súhlasila s vytvorením Európskej prokuratúry (EPPO).
"Vítame rozhodnutie Rady, ktorá súhlasila s vytvorením Európskej prokuratúry. Vďaka zapojeniu 20 členských štátov budeme mať silný, nezávislý a efektívny orgán, ktorý bude bojovať proti nadnárodnej trestnej činnosti poškodzujúcej rozpočet EÚ a cezhraničným podvodom s DPH," uvádza sa v spoločnom vyhlásení eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej a eurokomisára pre rozpočet Günthera Oettingera.
Exekutíva EÚ zdôraznila, že zriadením EPPO sa zásadne zmenia pravidlá hry. Mnohé prípady trestnej činnosti zamerané proti rozpočtu EÚ sú nadnárodné, preto je podľa stanoviska eurokomisie nevyhnutná inštitúcia, ktorá je schopná nielen vyšetrovať, ale tieto činy aj trestne stíhať bez ohľadu na hranice.
"Presne toto bude úlohou budúcej prokuratúry. Páchatelia trestnej činnosti sa dostanú rýchlejšie pred súd a podarí sa ochrániť viac peňazí európskych daňových poplatníkov," uviedli Jourová a Oettinger, ktorí ocenili, že túto myšlienku v rámci mechanizmu posilnenej spolupráce podporilo 20 členských štátov EÚ. Obaja komisári vyjadrili presvedčenie, že ďalšie krajiny EÚ sa do EPPO čoskoro zapoja.
"Chcela by som, aby tam boli všetky krajiny, ktoré tam byť môžu, čo je 25 krajín. Budem ich presviedčať, že EPPO je dobrý nápad, aby sme chránili peniaze európskych daňových poplatníkov," uviedla Jourová pred týždňom (6.10.) v rozhovore. Zostáva jej presvedčiť Holandsko, Maďarsko, Maltu, Poľsko a Švédsko. Británia, Dánsko a Írsko si vybojovali výnimku z tejto politiky.
Komisia zároveň vyzvala všetky členské štáty EÚ, aj tie, ktoré súčasťou EPPO nebudú, aby podporovali spoločné úsilie chrániť rozpočet EÚ pred korupciou a podvodmi. Na budúci roku EK plánuje predstaviť ďalšie kroky, ktorými by sa v budúcnosti úlohy Európskej prokuratúry mala rozšírili aj na teroristické trestné činy.
Dnešný súhlasný postoj Rady EÚ s EPPO znamená, že môžu naplno začať práce na tom, aby bola Európska prokuratúra plne funkčná začiatkom roku 2020. Komisia na budúci rok začne s procesom selekcie národných kandidátov na funkciu prokurátorov, ktorí budú sídliť v Luxemburgu a ubezpečila, že vyčlení dostatočné zdroje na to, aby sa výsledky činnosti EPPO dostavili čo najskôr.
