BRATISLAVA – Národná rada SR dnes zamietla viacero opozičných návrhov zákonov. Je medzi nimi návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú predložila skupina poslancov za OĽaNO. Poslanci za hnutie OĽaNO-NOVA sa pokúšali vniesť filozofiu a ducha zákona o slobode informácií aj na významné dokumenty, ktorých vypracovanie je hradené z verejných zdrojov.
Filozofia zákona o slobode informácií je postavená na premise, „čo je hradené z verejných prostriedkov, je verejnosti prístupné“. Preto podľa predkladateľov má verejnosť plné právo vedieť, ako sa nakladá s verejnými financiami, na ktoré sa skladá zo svojich daní.
OĽaNO nepochodilo ani s návrhom na zmenu Zákonníka práce. Hnutie navrhovalo zaviesť "vekový strop" pre učiteľov. Poslanci navrhovali stanoviť pevnú vekovú hranicu, dosiahnutím ktorej automaticky zanikne učiteľský pracovný pomer. „Z dôvodu možných negatívnych následkov takéhoto skončenia pracovného pomeru sa zároveň zavádza možnosť zmeny pracovných podmienok a tým aj predĺženia pracovnej zmluvy o ďalšie dva roky, a to v rámci uvedeného obdobia aj opakovane. Pri postupne sa zvyšujúcom dôchodkovom veku je nezavedenie vekového stropu pre učiteľov jednak prejavom hlbokej neúcty voči nim a zároveň podcenenie očakávaní žiakov od svojich učiteľov," argumentovali predkladatelia.
Poslanci za OĽaNO spolu s poslancami za SaS chceli rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci, preto predložili návrh ústavného zákona. Aj tento návrh vládna koalícia odmietla. Ako uvádzali predkladatelia v dôvodovej správe, je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu tak, ako by mali.
Návrh OĽaNO na zavedenie príplatkov za prácu cez víkend neprešiel do 2. čítania
Parlament neposunul do druhého čítania návrh novely Zákonníka práce od poslancov za OĽaNO, ktorou sa mali zaviesť povinné príplatky za prácu v sobotu a nedeľu vo výške 100 % z priemernej mzdy zamestnanca. Poslanec za OĽaNO Richard Vašečka upozornil na to, že premiér Robert Fico ešte počas prvomájových osláv takéto príplatky ľuďom sľúbil, avšak doteraz sa tak nestalo. V počte ľudí pracujúcich v nedeľu je na tom Slovensko podľa Vašečku najhoršie v Európe.
Do druhého čítania neprešiel ani návrh poslancov za hnutie OĽaNO na novelizáciu zákona o sociálnom poistení. Osoby, ktoré poberajú peňažný príspevok na opatrovanie, alebo vykonávajú osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na základe zmluvy o výkone osobnej asistencie v rozsahu aspoň 140 hodín, by podľa ich návrhu boli povinne dôchodkovo poistené počas celého obdobia poberania peňažného príspevku na opatrovanie alebo počas trvania zmluvy o výkone osobnej asistencie, bez ohľadu na to, aký vek má osoba, o ktorú sa starajú. Títo poistenci by si tak nemuseli podávať prihlášku na povinné dôchodkové poistenie, keďže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny by oznámil všetky potrebné skutočnosti zakladajúce vznik povinného dôchodkového poistenia priamo Sociálnej poisťovni.
Uznesenie k dlhovej brzde prešlo, na zmenu ústavného zákona by však hlasy nestačili
Poslanci zaviazali parlamentný finančný výbor, aby pripravil novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Dnes totiž schválili uznesenie z dielne koaličných poslancov, na základe ktorého má výbor pripraviť návrh na uvoľnenie dlhovej brzdy v prospech financovania veľkých infraštruktúrnych projektov. Návrh však v pléne získal iba 76 hlasov od 141 prítomných poslancov, čo by na zmenu ústavného zákona, ktorý musí byť odsúhlasený minimálne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, nestačilo.
Za návrh uznesenia pritom nezahlasoval žiaden poslanec z opozičných poslaneckých klubov SaS, OĽaNO, Sme rodina ani ĽSNS, čo je zrejme signálom, že ústavný zákon sa v konečnom dôsledku meniť nebude. Už pred hlasovaním Eugen Jurzyca z SaS vyjadril očakávanie, že ak návrh uznesenia v pléne nezíska aspoň 90 hlasov potrebných na ústavnú zmenu, diskusia o uvoľnení dlhovej brzdy sa v parlamente skončí. Tvrdí, že zmena ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by pre Slovensko nebola dobrá. Problémom aktuálneho koaličného návrhu totiž podľa neho nie sú iba peniaze na budovanie diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj blížiace sa voľby do vyšších územných celkov, kde koaliční kandidáti majú problém obhájiť svoje sľuby.
Predkladatelia návrhu uznesenia, medzi ktorými boli aj traja župani, si už počas minulotýždňovej rozpravy vypočuli viacero kritických hlasov z radov opozície, ktoré hovorili predovšetkým o tom, že vláda nie je schopná efektívne investovať do diaľničnej infraštruktúry ani v súčasnosti a je preto zbytočné uvoľňovať pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Už v rozprave sa postupne vyjadrili zástupcovia všetkých opozičných strán, že uvoľňovanie dlhovej brzdy nepodporia.
Návrh uznesenia bol pritom pri dnešnom hlasovaní na základe spoločnej správy finančného výboru rozšírený. Koaliční poslanci totiž schválili jeho úpravu tak, že medzi projekty financované z vyššieho zadlžovania by patrilo aj budovanie železničnej infraštruktúry. Schválený bol aj pozmeňujúci návrh jedného z predkladateľov, poslanca za Smer-SD a žilinského župana Juraja Blanára, ktorým sa do uznesenia doplnilo, že financovanie týchto dopravných projektov by mal schvaľovať osobitný parlamentný výbor s rovnocenným zastúpením opozície a koalície.
Hoci teda návrh uznesenia prešiel a finančný výbor by mal na jeho základe pripraviť návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, reálne to na jeho zmenu momentálne nevyzerá. A to napriek tomu, že medzi alternatívami na zmenu ústavného zákona bol okrem zavedenia investičnej výnimky napríklad aj prechod pri posudzovaní výšky dlhu z hrubého dlhu na čistý dlh, čo by rozviazalo štátu ruky pri financovaní dlhu.
