Pondelok, 20. november 2017. Meniny má Félix, zajtra Elvíra.

Za demokraciu stále treba bojovať, nie je zadarmo, tvrdí Žitňanská

Lucia Žitňanská
Lucia Žitňanská
21.08.2017 11:02

BRATISLAVA - Za slobodu a demokraciu treba stále bojovať, pretože nie sú zadarmo a nie sú samozrejmosť. "To isté sa stalo aj pred 49 rokmi, že sme mali nádej na slobodnejší a demokratickejší svet. O túto nádej sme veľmi rýchlo prišli. Dnes asi tá hrozba nespočíva v tankoch, ale keď sa pozrieme na sociálne siete, tak vidíme, že mladá generácia si hrozby mnohokrát neuvedomuje," povedala dnes ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská pri pamätnej tabuli venovanej Petrovi Legnerovi, jednej z obetí vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, na budove starej pošty na bratislavskom Námestí SNP.


Veniec k pamätnej tabuli položila spolu s poslancami NR SR za Most-Híd Františkom Šebejom a Petrom Kresákom. Často práve na sociálnych sieťach zaznievajú hlasy, ktoré útočia na Severoatlantickú alianciu a Európsku úniu, a spojencov Slovenska nazývajú okupantmi. Ako vysvetlil predseda Zahraničného výboru NR SR Šebej, táto optika je "idiotská a slepá k histórii". Šebej ďalej pripomenul, že 21. augusta 1968 sem vtrhlo takmer pol milióna vojakov, väčšinou ruských, a obsadili krajinu. "Zadusili akúkoľvek snahu o demokraciu a slobodu na ďalších 22 rokov. Ako tento skutok súvisí s Alianciou? Niekto nás obsadzuje, niekto sem vtrhol? Čo sú to za nezmysly?" týmito slovami reagoval poslanec na prirovnávanie NATO k okupantom z roku 1968.

Šebej ďalej pripomenul slová ruského prezidenta Vladimíra Putina, ktorý sa vyjadril, že rozpad Sovietskeho zväzu bol najväčšou tragédiou 20. storočia a prihlásil sa k celej temnej histórii - nielen okupácii Československa, ale aj Fínska či pobaltských krajín. Okrem toho Šebej skonštatoval, že na pamätnej tabuli na budove pošty je napísané, že Peter Legner tragicky zahynul. "Nezahynul tragicky, jeho zabili okupanti a my doteraz nemáme odvahu pomenovať veci tými správnymi menami," vyhlásil poslanec. Na otázku, či si myslí, že Slovensko niekedy uvidí pozývací list napísaný sovietskemu vedeniu, Šebej povedal, že ho nepotrebujeme vidieť, aby sme rozumeli histórii. "My, moja generácia, sme tie tanky videli," dodal František Šebej.

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie.

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.


Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články