BRATISLAVA - Policajné, hasičské a záchranárske tímy zo štyroch krajín EÚ sa dnes predstavili v budove Európskej rady v Bruseli na podujatí, ktoré malo demonštrovať európsku solidaritu pri záchrane životov v prípade živelných katastrof či teroristických útokov. Minister vnútra SR Robert Kaliňák potvrdil, že ide o iniciatívu, ktorá sa zrodila v rámci nášho predsedníctva v Rade EÚ.
Slovensko spolu s Belgickom, Francúzskom a Holandskom usporiadalo ukážku zásahových vozidiel a technickej vybavenosti záchranárskych tímov, francúzska protiteroristická jednotka názorne predviedla ako prebieha záchranno-evakuačná akcia v prípade teroristického útoku.
Podujatie sa konalo počas zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti, ktorej predsedal slovenský minister vnútra. Kaliňák pred novinármi skonštatoval, že Slovensko v posledných rokoch z vlastných zdrojov, ale aj z európskych peňazí investovalo milióny eur do rozvoja spôsobilostí na zlepšenie ochrany obyvateľov pred rôznymi nástrahami - od prírodných katastrof až po následky teroristických útokov. Vždy keď takéto situácie nastanú, vedú k panike a chaosu a treba byť pripravený reagovať s chladnu hlavou tak na domácej ako aj na širšej európskej úrovni.
"Nedá sa predvídať ako sa situácia bude vyvíjať. Treba predpokladať, že budú útoky na ktoré nebude zasiahnutý štát schopný reagovať v plnej miere. Vtedy musí nastúpiť európska solidarita," vysvetlil Kaliňák. Spresnil, že ide hlavne o pomoc v podobe prepravy pacientov do nemocníc, poskytnutie základného ošetrenia ale aj odborná pomoc v podobe mobilnej vojenskej nemocnice či poskytnutím odborníkov na rádiologické ochorenia a podobne. Minister vnútra SR upozornil, že každý európsky štát budoval svoje zásahové jednotky autonómne a nedochádzalo k ich vzájomnému prepájaniu.
"Ale spoločné pôsobenie zásahových jednotiek nie je vždy jednoduché. Toto je začiatok spolupráce na tejto úrovni, aby sme boli pripravení na nejaké veľké ohrozenia ak prídu, zachrániť čo najviac životov občanov EÚ a zmierniť a odstrániť aj následky útokov či katastrof." opísal situáciu Kaliňák.
Podľa jeho slov slovenskí záchranári majú v Európe dobré meno, pozitívne sú vnímané naše spôsobilosti v protipovodňovej ochrane, pri zemetraseniach a tiež v rámci zásahov pri lesných požiaroch. Dodal, že Rada ministrov dnes v tejto súvislosti otvorila aj tému zasahovania pri teroristických útokoch - či sú policajné, hasičské a záchranárske jednotky dostatočne cvičené a vybavené novou technikou.
Kaliňák zdôraznil, že platí všeobecný poznatok, že špecializované zásahové jednotky sú málo početné. Na Slovensku má protiteroristická jednotka 130 mužov, pričom však teroristické ohrozenia môžu byť v rozmeroch, na ktoré záchranný štáb nie je stavaný. A sú tu aj ekonomicky neudržateľné náklady na obrovský štáb záchranárov v neustálej pohotovosti. "Práve tu môže európska solidarita výrazne pomôcť." povedal na záver Kaliňák.
Systematické opatrenia na kontrolu hraníc zvyšujú bezpečnosť v EÚ
Počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa podarilo dosiahnuť dohodu o systematických kontrolách na hraniciach Európskej únie a o pravidlách, ktoré umožnia rýchlejšie prerušenie platnosti bezvízového styku. Po dnešnom zasadaní šéfov rezortov vnútra krajín EÚ v Bruseli to uviedol slovenský minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý dúfa, že spolu s ďalšími pripravovanými opatreniami to zvýši bezpečnosť a predíde nelegálnej migrácii do EÚ.
"Mechanizmus, ktorý umožní opätovné zavedenie víz pre krajiny, neplniace podmienky, je veľmi dôležitý nástroj v súvislosti s bojom s nelegálnou migráciou, práve ako nástroj tlaku pre plnohodnotné realizovanie readmisných dohôd," vyhlásil Kaliňák. Tento mechanizmus dávať možnosť prerušiť platnosť bezvízového styku pre stanovené skupiny obyvateľov z tretieho štátu na deväť, prípadne až 18 mesiacov.
Slovenský minister vysvetlil, že cieľom systematických hraničných kontrol, ktoré sa doteraz týkali len občanov tretích štátov, je, aby každý odchod občanov Únie z jej územia a opätovný návrat bol zaznamenaný. Malo by to pomôcť aj v boji proti terorizmu, pretože radikáli, ktorí bojovali po boku tzv. Islamského štátu v Iraku a v Sýrii, sa postupne vracajú do Európy a majú obvykle občianstvo jedného z členských štátov.
"Entry/exit systém, to je základný element inteligentných hraníc, sme ďaleko, ale je to veľmi komplikovaná téma. Nie sú tu nejaké veľké rozpory," konštatoval Kaliňák. Systém je zameraný na rýchlejšiu a dôkladnejšiu kontrolu občanov tretích štátov prichádzajúcich do EÚ na krátke obdobie, čo je maximálne 90 dní v rámci jedného polroka. Systém by mal automaticky zaznamenávať osobné a biometrické údaje občana tretieho štátu cestujúceho do EÚ, typ cestovného dokumentu a miesto, kde do Únie vstúpil, aj kde ju opustil. Automaticky vypočíta dĺžku povoleného pobytu v EÚ, odhalí falošné cestové doklady a osoby nedodržiavajúce pravidlá.
"Predpokladám, že počas maltského predsedníctva sa to bude dať uviesť do života," uviedol Kaliňák na margo entry/exit mechanizmu. Jeho súčasťou je aj viacero databáz EÚ vrátane databázy Eurodac, ktorá obsahuje odtlačky prstov. Diskusia o takzvanej efektívnej solidarite podľa Kaliňáka už členské štáty polarizuje menej ako v minulosti: "Krajín, ktoré sú na tých extrémnych pozíciách, je čím ďalej menej, dnes by som ich tam videl zhruba už iba päť. To bude aj úloha, aj naša spoločná dohoda s maltských predsedníctvom, že budeme pokračovať v tlaku, aby sme všetkých dostali do stredu, do toho kompromisu." Kaliňák dúfa, že na efektívnej solidarite aj reforme európskej azylovej politiky sa napokon členské štáty dohodnú – reformu dublinského systému považuje za nevyhnutnú.
Generál Nejedlý: Slovenskí a európski záchranári už dávno nepoznajú hranice
Záchranári nepoznajú hranice, keď nastane prípad, pomáhajú všade tam, kde ich potrebujú. Uviedol to prezident Hasičského a záchranného zboru SR generál Alexander Nejedlý počas dnešného podujatia v Bruseli, v Európskej rade, na ktorom sa predstavili policajné, hasičské a záchranárske tímy zo štyroch krajín EÚ.Generál v rozhovore spresnil, že vznikla iniciatíva na záver slovenského predsedníctva v EÚ predstaviť naše bezpečnostné zložky a hlavne hasičov a civilnú ochranu, ktoré majú dobré meno v Európe.
"Vnímame to ako prejav spolupráce v celej Európe. Záchranárstvo nepozná hranice a keď sa niekde v Európe niečo deje, tak ten, kto má na to nástroje a špeciálne jednotky, okamžite ide pomáhať. My záchranári hranice nepoznáme už roky. Keď ide o záchranu ľudí, vtedy hranice nemôžu mať miesto," zdôraznil Nejedlý.
Podľa jeho slov slovenskí hasiči sa prišli do Bruselu prezentovať so štandardným vybavením, ktoré je "takmer na svetovej úrovni" a dodal, že Slováci sa v tejto oblasti nemajú za čo hanbiť, skôr naopak, oproti iným európskym kolegom môžu byť hrdí na svoje schopnosti improvizácie. Tie vyplývajú aj z toho, že hasičov na Slovensku je málo a musia ovládať veľa vecí. Generál ocenil najmä vynikajúce skúsenosti slovenských záchranárov pri boji s povodňami. EÚ im vlani na tento účel pridelila 160 miliónov eur na nákup špeciálneho modulu, ktorý má pomôcť pri znižovaní následkov povodní.
Zároveň dodal, že Európania oceňujú aj naše spôsobilosti pri hasení lesných požiarov, najmä preto, že ide o požiare v neprístupnom teréne. Pripomenul, že vďaka spolupráci so Španielmi, Francúzmi a Talianmi, sme vyvinuli rôzne systémy pri hasení požiarov, ktoré vieme ponúknuť celej Európe. V súčasnosti slovenskí hasiči dokončujú projekt na letecké zasahovanie pri hasení lesných požiarov a pripravujú takzvaný modul prežitia.
"Vďaka financiám z EÚ a získaním nových skúsenosti, chceme tieto ponúknuť ďalším štátom. Tiež očakávame, že oni nás naučia novým veciam, napríklad v oblasti migrácie a terorizmu alebo pri zemetraseniach, kde my našťastie nemáme osobné skúsenosti, ale musíme byť pripravení," opísal Nejedlý výhody črtajúcej sa spolupráce európskych záchranných a protiteroristických jednotiek.
