BRATISLAVA - Hospodárenie Letiska Piešťany, a.s., kde je majoritným akcionárom Trnavský samosprávny kraj, by mal podľa hnutia OĽaNO - NOVA preskúmať Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Poslanec parlamentu za opozičné hnutie Jozef Viskupič na tlačovej besede v pondelok zároveň uviedol, že zástupca štátu ako minoritného akcionára piešťanského letiska by na valnom zhromaždení spoločnosti 29. novembra nemal hlasovať za jej likvidáciu. Za snahou Trnavského kraja o likvidáciu piešťanského letiska vidí jeho možnú skrytú privatizáciu.
Viskupič v tejto súvislosti povedal, že nový podpredseda predstavenstva letiska Michal Merga je predsedom predstavenstva spoločnosti WAY Industries, a.s., čo podľa neho znamená prepojenie na finančnú skupinu Slavia Capital. "Myslím si, že pán Merga ako člen predstavenstva má vytvoriť predpolie, keďže jedna z finančných skupín Slavia Capital na svojej stránke hovorí o svojich plánoch expandovať do leteckého priemyslu alebo do oblasti letectva. Zároveň človek, ktorý sa dostal v lete tohto roka do predstavenstva letiska, je členom predstavenstva WAY Industries, kde je vidieť jednoznačné prepojenie na Slavia Capital so súčasným členom predstavenstva Letiska Piešťany," uviedol Viskupič.
Súčasné vedenie letiska poslanec označil za nekompetentné. "Nekompetentné vedenie dlhodobo nemalo záujem o to, aby sa Letisko Piešťany dostala do zisku," tvrdí Viskupič. Zároveň podľa neho obišlo minoritných akcionárov, a to tak, že je to porušením zákona, pričom sa nechcelo rozprávať o možnej reštrukturalizácii, resp. o riešení vízie letiska. Viskupič predpokladá dva scenáre na valnom zhromaždení letiska koncom tohto mesiaca - likvidáciu alebo privatizáciu. Pripomenul, že člen predstavenstva letiska Peter Sopko, ktorý letisku požičal peniaze, za čo získal pozemky, má byť likvidátorom letiska. To malo koncom minulého roka majetok v hodnote 22,5 mil. eur a vykázalo stratu 450,7 tis. eur.
Druhý zástupca primátora Piešťan Tomáš Hudcovič povedal, že v prípade lepšieho manažmentu mohla byť strata letiska nižšia. Dlh na odmenách členov orgánov letiskovej spoločnosti podľa neho dosahuje šesťstotisíc eur, čo na jedného prepraveného cestujúceho predstavuje 66 eur. Piešťany ako druhý menšinový akcionár letiska nesúhlasí s jeho likvidáciou a momentálne nemá svojho zástupcu v orgánoch spoločnosti.
"Letisko Piešťany si v roku 2015 požičalo od Sopka 150 tis. eur, pričom boli založené pozemky, alebo zabezpečené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v účtovnej hodnote 456 tis. eur, takže Sopko je v katastri označený ako vlastník. V máji tohto roka čerpalo letisko ďalšiu pôžičku od Sopka v hodnote 150 tis. eur," dodal Hudcovič. Ministerstvo dopravy pritom podľa viceprimátora Piešťan malo v tomto roku poskytnúť letisku dotáciu vo výške 160 tis. eur. Letisko ju zatiaľ nedostalo, pretože nevrátilo neoprávnené výdavky v objeme 21 tis. eur z vlaňajšej dotácie v hodnote vyše 256 tis. eur.
Sopko: S pohľadávkou voči letisku nič neovplyvním
Právnik Peter Sopko, ktorý je členom dozornej rady spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., odmieta podozrenia, že ako veriteľ chce prispieť k jej účelovej likvidácii. O ďalšom osude letiska by malo 29. novembra rozhodnúť valné zhromaždenie. Akcionármi spoločnosti sú Trnavský samosprávny kraj (TTSK), ktorý vlastní 59,31 %, štát cez ministerstvo dopravy (20,65 %) a mesto Piešťany (20,04 %). Majetok firmy má hodnotu vyše 22 miliónov eur.
Z celkovej dlžnej sumy 1,8 milióna eur predstavuje vyše 600.000 eur dlh predstavenstvu a dozornej rade na nevyplatených odmenách, 620.000 eur je záväzok za daň z nehnuteľnosti mestu Piešťany od roku 2010. Letisko dlhuje okrem Sopka aj Prima banke 200.000 eur, zamestnancom a ďalším spoločnostiam.
"Podozreniam na moju osobu nerozumiem," povedal dnes Sopko. Upozornil, že podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pokiaľ si pohľadávku prihlasuje člen predstavenstva, dozornej rady alebo akcionár, ktorého podiel na základnom imaní je minimálne 5 %, na jeho pohľadávku sa prihliada ako na podriadenú, ktorá nemá hlasovacie právo. "To znamená, že v prípade, ak by došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok letiska, nemám reálnu možnosť, ale ani vôľu ovplyvniť konkurz, ani to, kto bude správcom konkurznej podstaty," zdôraznil Sopko.
K svojim opakovaným pôžičkám letiskovej spoločnosti povedal, že ako člen dozornej rady, zúčastňujúci sa na zasadnutiach predstavenstva, mal vedomosť o tom, že firma neúspešne žiadala o poskytnutie pôžičky alebo úveru rad bankových inštitúcií. "Bolo ich viac ako dvadsať, ale odmietli poskytnúť úver napriek tomu, že a.s. má dobrý majetkový základ. No nemá dobré čísla z hľadiska podmienok bánk na poskytovanie úveru," uviedol Sopko. Keďže spoločnosť nebola schopná uhrádzať svoje záväzky, bol na predstavenstve požiadaný, či by bol ochotný ako dočasnú výpomoc poskytnúť pôžičku. Prostriedky mali byť prednostne použité na úhradu miezd zamestnancov.
"Tejto požiadavke som vyhovel, veď na predstavenstve boli predložené materiály, podľa ktorých spoločnosť mala reálne šancu oživiť činnosť, k čomu však nedošlo," doplnil Sopko. Ani potom však podľa vlastných slov neurobil, hoci pohľadávka je sčasti splatná, žiadne kroky, ktoré by smerovali k jej uspokojeniu. "Nepodal som žiadnu žalobu na súd, ani som neurobil žiadne iné kroky proti spoločnosti, a preto považujem akékoľvek špekulácie, týkajúce sa mojej osoby a mojej pohľadávky voči letisku, za absolútne nedôvodné," dodal.
