Piatok29. marec 2024, meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava

Nový zákon ovplyvní život Slovákov: Analytici vyriekli verdikt, komu to pomôže

Podpredseda parlamentu Martin Glváč a predseda vlády Robert Fico. Zobraziť galériu (2)
Podpredseda parlamentu Martin Glváč a predseda vlády Robert Fico. (Zdroj: SITA)

BRATISLAVA - Smer predstavil radikálny plán ako zastaviť extrémistov a ušetriť štátu milióny. Nápad z dielne Martina Glváča sme podrobili analýze politických analytikov. Tí sa s návrhom zmeniť dvojkolový systém volieb do samosprávnych krajov na jednokolový, príliš stotožniť nevedia. Podľa expertov by vyvolal viac negatív ako pozitív.

Včera sme priniesli rozhovor s podpredsedom parlamentu Martinom Glváčom, v ktorom naznačil zmenu volebného zákona do samosprávnych krajov. V koalícii panuje zhoda, treba už len doladiť detaily, aby sa mohlo rokovať o podrobnostiach. V zásade ide o to, že sa dvojkolový systém zmení na jednokolový a navyše by sa mali župné voľby zlúčiť s komunálnymi.

"V nahradení jednokolovej voľby za dvojkolovú vidím viac negatív ako pozitív. Práve druhé kolo volieb má zvyčajne zabrániť, aby sa do verejných funkcií dostali extrémisti. Banská Bystrica je výnimka potvrdzujúca pravidlo, a to najmä z toho dôvodu, že Smer ako protikandidáta ku Kotlebovi postavil vrece zemiakov," myslí si politológ Radoslav Štefančík.

Za pravdu mu dal aj iný politológ, Ján Baránek. "Hlboko nesúhlasím s tým, čo pan Glváč hovorí. Prechod z dvojkolového systému na jednokolový je v podstate obmedzenie priamej demokracie. Lebo v tej dvojkolovej voľbe majú neúspešní kandidáti možnosť odporučiť koho voliť. Predsa len je to o niečo demokratickejšie, lebo tí voliči sa môžu potom ešte rozhodnúť," povedal pre Topky s tým, že v dvojkolovom systéme je to podľa neho dobre nastavené. V prvom je takzvané sito a v druhom sa môže volič rozhodnúť. "Ja by som bol aj za dvojkolový systém v komunálnych voľbách," tvrdí Baránek.

Druhé kolo ako zábezpeka proti darebákom

Druhé kolo je podľa Štefančíka teda akýmsi záchranným mechanizmom demokracie. "Stáva sa totiž, že ľudia sú z volieb unavení, myslia si, že aj bez ich hlasu bude všetko v poriadku a preto voliť nejdú. Lenže práve mlčiaca väčšina je základný predpoklad pre vznik totality. Práve túto situáciu využívajú extrémisti, ktorých voličské správanie je mimoriadne disciplinované. Druhé kolo volieb je tu teda určite na to, aby sa do verejných funkcií nedostali darebáci," analyzuje politológ.

Ušetrilo by sa hlavne nekradnutím

Fakt, že by sa ušetrilo 8 miliónov eur dokopy za všetky župy je podľa Baránka nepresvedčivý. "Nech idú niekam s úsporami. Keď sa bude menej kradnúť, môžme spraviť aj šesťkolové," myslí si. Ani podľa druhého analytika nie je rozumné argumentovať úsporou pri tejto téme.

"Žiadna demokracia  by nemala byť meraná peniazmi. Ak chce vládna koalícia niekde ušetriť verejné zdroje, nech si urobí poriadky v štátnych objednávkach, kde sa prelievajú milióny eur zo štátneho rozpočtu na účty schránkových volieb, vďaka čomu následne získava extrémna pravica. Na demokracii netreba šetriť, pretože sa môže stať, že tých ušetrených pár miliónov eur by nás budúcnosti vyšlo mimoriadne draho," myslí si Štefančík.

Menilo sa za Mečiara a ako to dopadlo

Analytik prieskumnej agentúry Polis si myslí, že takéto návrhy padajú od politikov odtrhnutých od reality. A, navyše, toto tu už bolo. "My nemôžeme kvôli jednému politikovi meniť volebné zákony. Toto tu už raz bolo. Mečiar kvôli sebe menil zákon o jednom volebnom obvode, ktorý je veľmi zlý. Toto, mimochodom, pomohlo aj Borisovi Kollárovi a Marianovi Kotlebovi, to je úplne zlé. Tí ľudia nemajú predsatvu o demokracii, oni jednajú ad hoc, účelovo," uzavrel Ján Baránek.

Príklady ako dvojkolová voľba zabránila extrémizmu

Príklad dvojkolových volieb ako rozumného mechanizmu vidí Radoslav Štefančík vo viacerých príkladoch. Najčerstvejší pochádza z Rakúska. Keby mali jednokolovú hlavu štátu, vyhral by pravicový populista Norbert Hofer. Druhé kolo dalo šancu Van der Bellemu a ten ju využil.

Obdobná situácia nastala aj vo Francúzsku. "V roku 2002 vo francúzskych prezidentských voľbách získal predstaviteľ extrémnej pravice Jean-Marie Le Pen v prvom kole len o tri percentá menej hlasov, než prvý Jacques Chirac. V druhom kole získal Chirac získal viac ako 80 percent hlasov, zatiaľ čo Len Pen len takmer 18. Vo Francúzsku sa pokojne mohlo stať, že niekoľko desaťtisíc ľudí ostane doma a Francúzi by mali na čele štátu človeka, ktorého v druhom kole väčšina spoločnosti odmietla. Minulý rok vo francúzskych regionálnych voľbách v niektorých regiónoch radikálny Národný front vyhral prvé kolo, ale vďaka dvojkolovej voľbe, kedy sa spoločnosť zmobilizovala a odmietla extrémistickú politiku, nakoniec extrémisti absolútne prepadli," predložil príklad Radoslav Štefančík.

Viac o téme: ParlamentZákonPolitológMartin GlváčVÚC
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu