BRATISLAVA - Vyťažiť, vyrobiť, predať, využiť a vyhodiť. Týmito slovami môžeme jednoducho opísať cestu zdrojov naprieč naším hospodárstvom. Rozsah týchto krokov sa za posledné desaťročia zintenzívňuje. Od 70-tych rokov minulého storočia sa naša spotreba zdrojov viac než strojnásobila, každý rok vyťažíme takmer 90 miliárd ton biomasy, fosílnych palív, kovov a minerálov. Tieto zdroje nám pomáhajú napĺňať naše potreby, zvyšujú pohodlie a umožňujú hospodársky a technologický pokrok. Čoraz výraznejšie na úkor životného prostredia a paradoxne aj na kvalitu nášho života.
Podľa Európskej environmentálnej agentúry je hlavným dôvodom, prečo spotreba negatívne ovplyvňuje životné prostredie a spôsobuje nadmerné využívanie zdrojov, že sa náklady spojené s degradáciou životného prostredia a zdrojov plne nezohľadňujú v cenách tovarov a služieb. Mnohé veci sú lacné aj napriek tomu, že poškodzujú životné prostredie, ekosystémy a ľudské zdravie.
Ďalším kľúčovým problémov je, že sa väčšina týchto zdrojov rýchlo znehodnotí. Po tom, čo ich využijeme, skončia v koši, alebo na skládkach. Podobne to je aj pri priemyselných procesoch. Odpad nachádzame aj na miestach, kde by prirodzene nemal čo hľadať, hromadí sa voľne pohodený v lesoch alebo v našich riekach. Jeho množstvo rastie aj napriek tomu, že sa ho väčšina z nás (podľa tohtotočného špeciálneho Eurobarometra až 75%) snaží znížiť, triediť či sa vyhýbať spotrebe jednorazových predmetov (66%).
Od lineárneho k obehovému hospodárstvu
Do popredia sa dostáva nový model hospodárstva, ktorý sa snaží čo najviac minimalizovať vznik odpadu, znížiť využitie prírodných zdrojov ale aj vypúšťanie látok, ktoré znečisťujú životné prostredie. V takzvanom obehovom hospodárstve (taktiež známym ako cirkulárna ekonomika) je cieľom zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie. V prípade, že výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale opätovne použijú na vytváranie novej hodnoty.
Podporu obehovému hospodárstvu deklaruje množstvo medzinárodných, ale aj slovenských politík. Jej princípy začínajú do praxe pretavovať aj slovenské iniciatívy. Jedným z kľúčových hráčov je verejno-súkromná platforma pre obehové hospodárstvo, Circular Slovakia, ktorá spája dnes už 50 spoločností, ale aj vládnych a znalostných inštitúcií, združení a mimovládnych organizácií s ambíciou urýchliť prechod Slovenska na obehové hospodárstvo.
"Obehové hospodárstvo podporujeme v štyroch oblastiach, vo zvyšovaní povedomia o problematike, odstraňovaní bariér v prechode na obehové hospodárstvo, vytváraním partnerstiev a podporovaním výmeny skúseností vďaka našej širokej sieti členov a podporovateľov," približuje predsedníčka platformy Circular Slovakia, Denisa Rášová.
Ako to súvisí so zmenou klímy?
Podľa Denisy Rášovej môže prechod na obehové hospodárstvo ovplyvniť nelichotivé scenáre zmeny klímy zásadným spôsobom. Vysvetľuje, že "prechod na obehové hospodárstvo, jeho princípy, biznis modely a dizajn stratégie, môžu byť jedným z riešení ako spomaliť zmenu klímy. Mnohé klimatické záväzky zlyhávajú v rozsahu a ambíciách a v drvivej väčšine sa zameriavajú na energetický prechod, no takmer 3/4 emisií pochádzajú z využívania zdrojov, nie z energie."
Poukazuje tým na skutočnosť, že vykurovanie a chladenie našich domácností, či osobná doprava v globálnom merítku zodpovedajú za 30 % emisí. Zvyšok sú emisie spojené s ťažbou, spracúvaním a využitím surovín. Predstavte si fosílne zdroje zo zemskej kôry, ktoré sa môžu ďalej spracovať na syntetických vlákna, z ktorých šijú naše šaty, ktoré po odznení módneho trendu rýchlo vyhodíme.
"Podľa organizácie Circle Economy, ak sa svet odkloní od lineárnej ekonomiky k cirkulárnej, globálne emisie skleníkových plynov môžu poklesnúť až o 39 % a využívanie prírodných zdrojov o 28 %. Tým by sa dosiahli ciele vyplývajúce z Parížskej dohody, a teda oteplenie planéty o 1,5 stupňa v porovnaní s obdobím pred priemyselnou revolúciou," ďalej dodáva Rášová. Pre dosiahnutie tohto cieľa by stačilo zdvojnásobiť opätovné využitie zdrojov z dnešných 8,6% na 17%.
Predsedníčka platformy Circular Slovakia vníma v odklone od lineárneho hospodárstva obrovskú príležitosť. "Ak sa vrátime k spôsobu života a hospodárenia, ktoré bolo v minulosti pre našich predkov prirodzené, a teda budeme napríklad šetriť zdrojmi, predchádzať vzniku odpadu, opätovne používať a opravovať, môžeme vybudovať prosperujúcu a odolnú ekonomiku, čo dáva obrovskú nádej pre budúce generácie."
