BRATISLAVA - Poprava desiatich členov skupiny pápayovcov v Dunajskej Strede pred 20 rokmi bola a doteraz je najmasovejšou vraždou nielen v histórii československej alebo slovenskej kriminalistiky. Prípad možno jeho brutálnosťou porovnať s praktikami obávaného mafiánskeho bossa Al Caponeho. Na Slovensku však v nedávnej minulosti rezonovali aj iné násilné zločiny, ktoré navždy zostanú v našej histórii zapísané čiernymi písmenami. A čo majú tieto udalosti spoločné? V každom prípade išlo o krvavý masaker.
Od popravy mafiánskeho gangu pápayovcov ubehlo 20 rokov: Najkrvavejší masaker v našich dejinách
Niektorí experti a historici dokonca už v 90. rokoch uviedli, že postrieľať naraz desať členov konkurenčného gangu, ako sa to stalo v Dunajskej Strede 25. marca 1999, má, ak nie celosvetový, tak minimálne celoeurópsky rozmer.
"Boli síce masové prípady strelcov v amoku v USA či inde na svete, alebo napríklad v Nórsku prípad Andersa Behringa Breivika, nikdy však nešlo až o takú masovú popravu členov konkurenčného gangu na jednom mieste v rovnaký čas. V Európe si na také niečo nepamätám," povedal bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor.
Masaker na Deň svätého Valentína
Masaker v bare Fontána evokuje len krvavý incident z čias prohibície v USA, kde podobne ako v Dunajskej Strede vraždili vtedy v Chicagu falošní policajti. V polovici februára 1929 mal bos Al Capone nariadiť popravu niekoľkých mužov konkurenčného gangu, keď táto akcia sa stala známou ako Masaker na Deň svätého Valentína. Al Capone chcel vtedy zlikvidovať predovšetkým svojho rivala Bugsa Morana a celú operáciu riadil jeho priateľ Jack McGurn, ktorý sám mal s Moranom nevybavené účty.
Neuveriteľný život najväčšieho gangstra: Triasla sa pred ním celá Amerika
Dohodli sa, že Moran kúpi určité množstvo kvalitnej whisky za veľmi výhodnú cenu. K predaju malo dôjsť 14. februára 1929 dopoludnia v istej garáži, keď prišlo policajné auto. V tom období bolo v garáži šesť členov Moranovho gangu a jeden ich priateľ. Z auta vystúpili dvaja policajti a traja muži v civile. Boli to prezlečení Al Caponovi muži.
Keď do garáže vošli najprv falošní policajti, všetci prítomní si mysleli, že ide o obyčajnú policajnú raziu. Nekládli žiadny odpor. Na požiadanie zložili zbrane a zaradili sa s rukami za hlavou čelom k stene. Nato sa objavili muži v civile spustiac paľbu, pri ktorej bolo vystrelených okolo 150 nábojov kalibru 45.
Krvavý útok v Leopoldoskej väznici
Masakru v bare Fontána predchádzali v histórii samostatného Slovenska len dve podobné masové vraždy, ale s úplne iným zámerom aj rozmerom. Koncom novembra 1991 sa odohral v leopodovskej väznici najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii. Pri ňom boli v Leopoldove zavraždení piati dozorcovia. Útek z tejto väznice, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie stráženú väznicu, naplánovali odsúdení - Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák.
Útek sa začal pri pravidelnom sčítaní väzňov, keď jeden z hlavných aktérov úteku Tibor Polgári (známy aj zo vzbury v leopoldovskej väznici z marca 1990) požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chcel do schránky vhodiť list. Hneď ako dozorca mrežu otvoril, Polgári ho napadol. K nemu sa vzápätí pridal Miloš Uriga, ktorý Svobodu dobodal nožom. Ten na následky zranení na mieste zomrel.
Plukovník zdôrazňuje k leopoldovskému masakru: Krutá vražda piatich dozorcov je i dnes mementom
S Urigom a Polgárim sa do väzenskej kancelárie dostali aj ďalší aktéri úteku. V kancelárii brutálne zbili ďalších dvoch zamestnancov väzenia. Obeťami brutálneho útoku sa stali aj ďalší dvaja dozorcovia. Zbitých dozorcov okradli o dva samopaly, štyri pištole a obliekli si ich uniformy. Už ozbrojení väzni prenikli k väzenskej bráne, kde zaútočili na strážcov, štyroch zavraždili a dvoch ťažko zranili. Obeťou besnenia utekajúcich mužov sa stal aj jeden väzeň, ktorého zastrelil Polgári. Po opustení väznice sa utekajúci väzni ocitli najprv v uliciach Leopoldova, kde ukradli auto a neskôr aj v uliciach Trnavy.
Vtedajšia polícia nasadila na chytenie väzňov aj špeciálne komando. Pátranie a následné chytenie nebezpečných väzňov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou z ukradnutého samopalu. Začiatkom februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Harvana, Polgáriho a Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Bajger a Fedák na 15 rokov a Botoš na 18 rokov. Odsúdený Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil.
Vražda Vietnamcov
V druhom prípade, ktorý predchádzal incidentu v bare Fontána, v apríli 1994 Viliam Hauser a Róbert Matta - v súčasnosti si odpykávajú doživotné tresty odňatia slobody - postrieľali v sklade na Starej Vajnorskej ceste v Bratislave šiestich Vietnamcov.
Na svedomí majú jednu z najkrvavejších masakier u nás: Už budúci rok môžu byť na slobode
Vtedy 23-ročný Matta a 24-ročný Hauser zavraždili samopalom Škorpión troch dospelých mužov vo veku 35, 35 a 34 rokov, dve ženy vo veku 32 a 33 rokov, z ktorých jedna bola tehotná, a udusili osemmesačné dieťa. Motívom bol lup v rôznych menách vo výške viac ako 1,1 milióna korún.
Konkrétne dvojica vrahov ulúpila 150.000 Sk, 4000 DEM, 29.712 USD a 30.000 ATS, čím získala najmenej 1,137 milióna Sk. Potom ušli do Nemecka. Keď sa o niekoľko dní vrátili a znovu chceli odísť do zahraničia, polícia ich zadržala na hraničnom priechode v Petržalke. Ako Matta, tak aj Hauser sa po odpykaní 25 rokov odňatia slobody môžu podmienečne dostať na slobodu už v máji tohto roku. Rozhodovať bude súd, v ktorého obvode si trest odpykávajú.
