BRATISLAVA - Bol 25. marec 1999. Členovia gangu okolo Tibora Pápaya alias Papa Joea spoločne posedávali v neslávne známom dunajskostredskom bare Fontána. Hrali karty a vôbec netušili, že pôjde o ich poslednú partičku. Okolo siedmej hodiny pokoj štvrtkového večera narušil príchod maskovaných mužov.
Policajná razia, skríkli údajní muži zákona, keď vtrhli do podniku, kde sa pravidelne schádzali mafiáni. V rukách mali samopaly. Tibor Pápay, ktorý je dodnes považovaný za najbrutálnejšieho muža podsvetia na Slovensku, preto okamžite zbystril pozornosť. Prestal hrať karty a čakal, čo sa bude diať. To bolo to posledné, čo urobil. O pár sekúnd ho zasiahli guľky, rovnako ako jeho kumpánov. Deväť z prítomných bolo na mieste mŕtvych. Jeden skonal v nemocnici.
Upozorňujeme, že nasledujúce zábery nie sú vhodné pre maloletých a citlivé povahy.
Koniec členov známeho gangu bol teda rovnako brutálny ako praktiky, ktorými boli známi. Keď na miesto dorazila skutočná polícia, naskytol sa im pohľad, na aký snáď nikdy nezabudnú. Desať bezvládnych tiel, celých od krvi. Do červena sa sfarbila aj dlážka a vládlo zlovestné ticho. Kati strieľali z automatických zbraní, padlo neuveriteľných 113 výstrelov. Tragickému koncu sa vyhol len Norbert Kocsis, ktorý krátko pred streľbou z reštaurácie odišiel. Neskôr sa ho viackrát pokúsili zabiť.
Masaker bez cenzúry
Odvtedy prešlo 20 rokov. Desivý obraz spúšte, ktorá zostala po vyčíňaní páchateľov, ukázalo video, ktoré preniklo na verejnosť približne pred dvoma rokmi. Bez cenzúry priblížilo krvavý masaker. Záznam mal podľa všetkého uniknúť z vyšetrovacieho spisu polície, keďže zachytával to, ako kriminalisti prehľadávajú miesto činu. Muž v pozadí komentuje jednotlivé stopy, mŕtvolu Tibora Pápaya označuje číslom päť.
Kto však stál za šokujúcou popravou? Krv mafiánov mali mať nepriamo na rukách bratia Szilárd a Csaba Raiszovci, ktorí podľa obžaloby zabezpečili zbrane a úkryt pre katov. Polícia obvinila aj Árpáda Szamaránszkeho. Ten mal vrahov priviesť na miesto, kde došlo k poprave. V roku 2005 zahynul pri autonehode v katastri obce Orechová Potôň. Jeho pohreb sa konal za prísnych bezpečnostných opatrení. Bratov mali zavraždiť v roku 2008.
Pohreb Arpáda Szamaránszkeho za prísnych bezpečnostných opatrení
Údajným objednávateľom mal byť Ľudovít Sátor, dnes tiež nebohý šéf mafiánskej skupiny. Práve sátorovci súperili s pápayovcami o nadvládu na južnom Slovensku. Bossa napokon zavraždili v decembri 2010 na farme Lehela Horvátha v Čófte.
O život ho paradoxne mali pripraviť jeho vlastní ľudia. Skutok mali mať premyslený. Lehel Horváth v minulosti vypovedal, že pomáhal pri likvidácii Sátora. Nahé telo uložili do jamy, ktorú Horváth, ktorý si vyslúžil aj prezývku Hrobár, vyhĺbil bagrom. Telo mali potom premiestňovať, aby ho nenašla polícia. Horváth sa napokon priznal k tomu, že vraždil on.
Za beštiálnu mafiánsku popravu teda dve desaťročia po čine nie je koho súdiť. Napriek tomu, že sa prípad dostal pred súd, obvinení sú už mŕtvi. Dvojicu maskovaných mužov, ktorí stlačili 25. marca 1999 spúšť, sa vypátrať nepodarilo.
Dovoliť si mohli prakticky všetko
Isté je, že popravu 10 členov mafiánskeho gangu pápayovcov možno považovať za najkrvavejší masaker v dejinách Slovenska. Zločinecká skupina bola známa tým, že si mohla v 90. rokoch minulého storočia dovoliť prakticky všetko, na čo si len zmyslela, a nikto, vrátane strážcov poriadku a zákona, jej v tom nebránil. Ani sa o to nesnažili. Zdôraznil to bývalý novinár a bezpečnostný expert Milan Žitný.
"Jedni sa členov gangu báli, druhí boli na ich výplatnej listine a všetci sa tvárili, že sa vlastne nič zlé nedeje. A pritom každý mal ich výčiny denne na očiach. Okres Dunajská Streda mal v 90. rokoch charakter štátu v štáte, nikto cudzí nemal šancu preniknúť medzi domácich. Miestni neprijali medzi seba ani tých, ktorí sa do mesta prisťahovali pred mnohými rokmi z iných častí Slovenska. Kombinácia strachu a lokálnej spolupatričnosti vytvorila hustú sieť, v ktorej sa organizovaný zločin mohol bez obáv rozvíjať," priblížil Žitný.
"Pozoruhodné na vyšetrovaní masakru v bare Fontána bolo to, že polícia mala od začiatku informácie, kto mal popravu na svedomí, kto boli traja páchatelia v bare a kto bol objednávateľ. Ale do väzby šli na dlhé roky bratia Raiszovci, ktorí s touto vecou nemali nič spoločné. Už nikdy nikto neposkladá celý príbeh dunajskostredského organizovaného zločinu do kompletného obrazu pre chýbajúce svedectvá, ktoré si vzali mŕtvi aktéri so sebou do hrobu. Pre tých, ktorí roky chránili tamojších zločincov, to musí byť veľká úľava, že na lavici obžalovaných sa neocitli až na jedného aj oni," zdôraznil na záver Žitný.
