Streda, 22. november 2017. Meniny má Cecília, zajtra Klement.

Vláda schválila viaceré zmeny: Údaje o cestujúcich lietadlom sa budú zbierať, posilnili ochranu vôd

08.11.2017 14:02

BRATISLAVA - Zbieranie a spracúvanie záznamov o leteckých cestujúcich na účely predchádzania, odhaľovania alebo stíhania trestných činov má mať na starosti Národná ústredňa informácií o pasažieroch. Uvádza sa to v návrhu novely zákonov o Policajnom zbore a o pobyte cudzincov z dielne ministerstva vnútra, ktorý dnes odobrila vláda. Podľa návrhu má byť ústredňa osobitným útvarom Policajného zboru.


„Letecký dopravca je povinný poskytovať národnej ústredni záznam o leteckom cestujúcom pri každom lete mimo Európskej únie. Letecký dopravca je povinný poskytovať národnej ústredni záznam o leteckom cestujúcom aj pri lete v rámci Európskej únie, ak tak určí národná ústredňa,“ uvádza sa v návrhu. Z informačného systému sa záznamy podľa navrhovanej novely budú môcť poskytovať iným policajným útvarom, Slovenskej informačnej službe alebo Vojenskému spravodajstvu. "Údaje bude možné využívať len pri prevencii, odhaľovaní, vyšetrovaní a stíhaní teroristických trestných činov a inej závažnej trestnej činnosti ako je napríklad obchodovanie s ľuďmi, korupcia, násilná a drogová trestná činnosť," konštatuje návrh.

Leteckému dopravcovi, ktorý neposkytne záznam o leteckom cestujúcom alebo ho poskytne neúplný alebo nesprávny, môže uložiť národná ústredňa pokutu do 20 000 eur za každý vykonaný let. Ministerstvo novelu predkladá za účelom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti.

Envirorezort posilnil ochranu vôd na Slovensku

Zákaz plavidiel so spaľovacím motorom v najprísnejších ochranných pásmach vodárenských zdrojov, jasnejší postup pri posudzovaní vodných elektrární a prísnejšie pravidlá pri nakladaní s odpadovými vodami prináša novela zákona o vode a zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách z dielne ministerstva životného prostredia (MŽP), ktorú dnes schválila vláda. Zmenu legislatívy si vyžiadala nutnosť lepšieho uplatňovania vodného zákona v praxi zo strany Slovenskej inšpekcie životného prostredia a okresných úradov. „Zrejme nikoho netreba presviedčať, že ochrana vody je pre každú krajinu tá najpodstatnejšia záležitosť. A naša novela výrazne zvyšuje a zefektívňuje ochranu toho najcennejšieho, čo máme,“ uviedol minister životného prostredia László Sólymos vo vyhlásení, ktoré poskytol Odbor komunikácie MŽP.

Zmeny sa dotknú plavidiel so spaľovacím motorom, ktoré budú mať zakázanú plavbu, kotvenie či státie v najprísnejšom I. a II. stupni ochranných pásiem vodárenských zdrojov. V III. stupni ochranných pásiem sa zakazuje plavba s dvojtaktnými motormi, ktoré majú napríklad vodné skútre. Novela vodného zákona sa zaoberá aj posudzovaním stavieb spojených s vodným tokom, a to najmä protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov či mostov. Stavby totiž môžu spôsobiť zhoršenie stavu podzemnej aj povrchovej vody. Celý postup posudzovania bude podliehať režimu správneho poriadku. V praxi to prinesie jasnejšie pravidlá pri posudzovaní diel. Okrem posudzovania vplyvov na životné prostredie bude samostatné konanie za spoluúčasti Výskumného ústavu vodného hospodárstva a verejnosti.

Legislatíva zavádza účinnejšie kontroly v oblasti odpadových vôd. V praxi sa totiž ukázalo, že práve nedôsledné plnenie povinností spojených s prevádzkovaním žúmp neraz predstavuje riziko pre životné prostredie a ochranu vody. Vo viacerých prípadoch odpadové vody zo žumpy presakovali do okolitého prostredia, v krajných prípadoch končili v potokoch či riekach. Vlastníci nehnuteľností so žumpami i dnes musia zabezpečovať ich zneškodňovanie odvozom do čistiarne odpadových vôd, no po novom budú musieť na požiadanie obce alebo príslušného okresného úradu predložiť doklad o ich zneškodnení. Súčasťou novely je aj povinnosť pre vlastníka stavby alebo pozemku, ktorý odvádza odpadové vody do žumpy, pripojiť sa na verejnú kanalizáciu, ak si to nevyžaduje neprimerane vysoké náklady, do 31. decembra 2021.

Rezort diplomacie chce vo Washingtone kúpiť novú budovu

Ministerstvo zahraničných vecí môže začať s obstarávaním novej budovy rezidencie veľvyslanca vo Washingtone. Návrh dnes odsúhlasila vláda. Súčasná rezidencia veľvyslanca sa teraz nachádza mimo hlavného mesta, v Mc Leane v štáte Virgínia. Ako sa ďalej píše vo vládou schválenom materiáli, po ukončení výberu vhodnej rezidencie minister zahraničných vecí a európskych záležitostí predloží najvýhodnejšiu ponuku ministrovi financií so žiadosťou o pridelenie peňazí na kúpu novej nehnuteľnosti.

Súčasná rezidencia Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Washingtone sa nachádza mimo hlavného mesta Washingtonu, D.C., a to v Mc Leane v štáte Virgínia. „Vzhľadom na lokalitu a veľmi zlú dopravnú dostupnosť, rezidencia nespĺňa požiadavky kladené na plnenie základného účelu diplomatickej rezidencie a Slovenská republika je jediným členským štátom Európskej únie, ktorý využíva rezidenciu mimo hlavného mesta,“ píše sa v materiáli s tým, že veľvyslanectvo, ktoré dlhodobo upozorňuje na nevyhovujúce podmienky, vykonalo prieskum trhu a oboznámilo sa s miestnymi zvyklosťami pri kúpe nehnuteľností.

Ministerstvo vlastní v USA niekoľko budov. Rezidencia veľvyslanca vo Washingtone je budova postavená po 2. svetovej vojne, nachádza sa v lokalite, kde sa nenachádzajú žiadne iné diplomatické objekty, fyzický stav budovy zodpovedá jej veku a obmedzeným peniazom určeným na údržbu. Keď rezort diplomacie zoženie novú budovu, túto starú plánuje predať. Okrem toho Slovensku patrí aj administratívna budova veľvyslanectva vo Washingtone a rezidencia stáleho predstaviteľa SR pri OSN v New Yorku. Slovensko si tiež prenajíma administratívne priestory stálej misie pri OSN a generálneho konzulátu v New Yorku. Podľa ministerstva je potrebné zvážiť umiestnenie oboch úradov do priestorov vo vlastníctve Slovenska.

Podmienky na prijatie do resocializačného programu budú prísnejšie

Vláda navrhuje posilnenie finančnej podpory starostlivosti príbuzných a blízkych o deti, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí mohlo vyrastať v rodinnom prostredí. Uvádza sa to v návrhu novely zákona o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý na dnešnom rokovaní schválila vláda.

Ministerstvo práce chce zároveň zlepšiť dostupnosť odbornej pomoci pre deti a ich rodiny, ktorú by mohli vyhľadávať na dobrovoľnej báze. V návrhu zákona preto odporúča vytvorenie multifunkčných centier pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby, ktoré by vznikli z dnešných zariadení, akými sú detské domovy, krízové strediská a resocializačné strediská pre drogovo závislých.

Ďalšou z priorít je utvorenie podmienok na zvýšenie profesionality výkonu opatrení v zariadeniach. Ministerstvo chce tiež využiť potenciál existujúcich zariadení na riešenie dostupnosti ambulantnej a terénnej odbornej pomoci deťom a ich rodinám. Súčasťou návrhu novely sú aj zmeny v podmienkach výkonu resocializačných programov a okrem zmien v priestorovom a personálnom zabezpečení ministerstvo navrhuje aj sprísnenie podmienok prijímania na resocializačný program.

Rezort práce pripomenul, že návrh bol predložený na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2017 a je vypracovaný v súlade s programovým vyhlásením vlády. V ňom vláda vyslovila podporu zvyšovaniu dostupnosti odbornej pomoci ohrozeným rodinám s deťmi, pokračovaniu v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti s dôrazom na zotrvanie, respektíve návrat detí do rodičovskej starostlivosti. Vláda predpokladá, že zákon by mohol byť účinný od 1. apríla budúceho roku.


Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: AMaj

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články