LEOPOLDOV - Budeme žiť v strachu ako v Poľsku, kde sa na slobodu už o pár dní dostane sériový vrah? Topkám sa podarilo exkluzívne zistiť, že už čoskoro sa podobný scenár môže odohrať práve u nás. Prvému odsúdenému na doživotný trest za brutálne znásilnenie a vraždu mladej ženy totiž umožní zákon dostať sa z väzenia po 25tich rokoch. Detaily prípadu hrôzostrašného činu, ktorého sa dopustil spoločne s komplicom, však vyvolávajú pri predstave, že sa takýto človek bude pohybovať medzi ľuďmi, poriadne zimomriavky. Posúďte sami.
Ako sa nám podarilo zistiť, dnes 55-ročný Ľubor Masár už súd požiadal o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Keďže si však ešte neodpykal 25 rokov, musel svoju žiadosť začiatkom januára vziať späť. Je však jasné, že si to už o pár mesiacov zopakuje a tentorát súd o jeho prepustení rozhodovať bude. Stane sa tak prvým odsúdeným s mimoriadnym trestom odňatia slobody na doživotie, ktorý sa bude môcť dostať na slobodu. Muž, ktorý si odpykáva svoj trest vo väznici v Leopoldove sa však bude môcť spoliehať iba na výpovede riaditeľov väznice a zamestnancov, ktorí budú hodnotiť jeho správanie vo väzení.
„Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu. Prvý odsúdený na doživotie, ktorý splní zákonnú lehotu, môže požiadať o podmienečné prepustenie v roku 2015,“ povedal pre Topky riaditeľ Kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže Adrián Baláž.
Možnosť prepustenia brutálneho vraha Masára je teda reálna. Momentálne je vo väzení až 38 odsúdených na doživotie, ktorí budú môcť postupovať podľa spomínaného zákona. Dokopy si doživotné tresty aktuálne odpykáva 41 väzňov, pričom traja odsúdení možnosť podmienečného prepustenia nemajú.
Masár už koketuje s prepustením, ale zrejme si nesprávne vyrátal čas strávený vo väzení. Na Okresný súd v Trnave už totiž poslal aj žiadosť o prepustenie. „Čo sa týka Ľubora M., bolo vedené konanie, ktoré je právoplatne skončené – 9.1.2014 odsúdený zobral svoju žiadosť späť,“ informovala hovorkyňa trnavského súdu Andrea Blašková. Ako dodala, podobnú žiadosť môže opäť kedykoľvek podať. Podľa našich informácii uplynie Masárovi lehota na možné prepustenie v septembri 2015. O pár dní, ale v tom istom mesiaci, môže o prepustenie požiadať aj jeho komplic Ján Molnár (72). Ten však ešte žiadosť neposlal. „Od Jána M. sme zatiaľ žiadnu žiadosť o podmienečné prepustenie nedostali,“ dodala Blašková.
Brutálni vrahovia mladej ženy
Molnár aj Masár sa dostali na slobodu vďaka celoplošnej amnestii udelenej Václavom Havlom v roku 1990. Iba pár mesiacov na to už však brutálne vraždili.
V auguste 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom "Pucking" v smere Wales-Linz v Rakúsku sa stala ich obeťou nič netušiaca 27-ročná Holanďanka Gabrielle Widdershovenová-Groenová a jej manžel René.
Vrahovia si v osudný deň vyhliadli na parkovisku stojaci Ford Tranzit s holandským evidenčným číslom. Podarilo sa im prilákať vodiča Reného Widdershovena. Udreli ho, čo mu spôsobilo bezvedomie, zviazali ho, zapchali mu ústa a zalepili oči. Takto ho hodili do auta. Jeho žene Gabrielle na hlavu natiahli vrece a zviazali jej ruky. V aute bol aj psík, ktorého vrahovia vyhodili na parkovisku.
Bezmocná a vydesená žena ponúkala násilníkom peniaze. Molnár ju však podľa svedectva manžela prinútil piť z fľaše slivovicu, potom ju bezcitne znásilnil a brutálne zaškrtil jej opaskom. Bezvládneho tela sa po beštiálnom skutku zbavili. Našlo sa až po takmer dvoch mesiacoch od hrozivého dňa zahrabané v kope sena.
Omráčeného a dobitého muža nechali v aute. Peniaze, ktoré boli v príručnom sejfe si vrahovia rozdelili. S obidvoma autami - so svojim a s holandským tranzitom išli niekoľko kilometrov. Potom zastali a Reného, ktorý bol v bezvedomí, odvliekli do húštiny. Tam ho našli dvaja okoloidúci po niekoľkých dňoch.
Vrahom však desivý plán nevyšiel. Holanďan zázrakom prežil a neskôr mužov z beštiálneho činu usvedčil.
Masára sa podarilo policajtom dolapiť po 10tich dňoch od brutálneho útoku. Dňa 17. januára 1991 Mestský súd v Bratislave odsúdil Jána Molnára (1942) z Bratislavy a Ľubora Masára (1959) z Trnavy na doživotný trest odňatia slobody.
Pri dokazovaní viny vyšetrovatelia váhali, či bola Gabrielle znásilnená. Jej telo totiž našli až po dvoch mesiacoch od brutálneho útoku a bolo v značnom štádiu rozkladu. Nakoniec sa vrahovia usvedčili navzájom, lebo vinu zvaľovali jeden na druhého. Rozhodujúce slovo, ktoré zavážilo pri verdikte, mal aj svedok beštiálneho činu manžel nebohej Gabrielly.
Vrahovia však neboli žiadni začiatočníci. V čase spáchania tohto brutálneho skutku mali za sebou bohatú kriminálnu minulosť. Obidvaja sa v roku 1990 spoza mreží väznice v Leopoldove dostali na amnestiu vtedajšieho prezidenta Václava Havla. Vo väzení boli obidvaja viackrát, okrem iných aj kvôli trestným činom majetkovej povahy. Molnár mal v tom čase v registri deväť záznamov. Ako posledné tam figurovalo odsúdenie na 15 rokov za vraždu priateľky.
