PRAHA – Český herec Jiří Macháček si s veľkým záujmom vychutnal hlavnú rolu v novom česko-slovenskom filme Toman režiséra Ondřeje Trojana.
„Toman je prvý film, v ktorom som si zahral nefiktívnu postavu. Na druhej strane sa mi ani nechcelo veriť, že niekto tak rozporuplný mohol existovať. Ten človek spáchal toľko zla a zároveň toľko dobra... Hovoril som si, ako je to možné,“ povedal v rozhovore.
Zdeněk Toman výrazne ovplyvnil vývoj povojnového Československa. Ako šéf zahraničnej rozviedky mal za úlohu zohnať peniaze, ktoré komunistom vyhrajú voľby. Financie zohnať vedel, a nielen pre stranu, ale aj pre seba a pre svoju rodinu. Vydieral ľudí a kasíroval vojnových zločincov a ich obete. Neštítil sa ničoho, až kým na to nedoplatil.
Macháček bol z Tomana tak unesený, že mal hneď po prečítaní scenára nutkanie dozvedieť sa o ňom čo najviac. Pri jeho stvárnení sa však riadil napokon aj tak hlavne intuíciou. „Čítal som eštébácke výsluchy, čerpal som zo správ historikov a študoval som aj nejaké listy, tie sú zo všetkých prameňov asi najdôveryhodnejšie, eštebáckym výsluchom sa veriť celkom nedá... A snažil som sa vytiahnuť nejaké informácie aj z Ondřeje, no postupne som zisťoval, že on mi vlastne nedáva úplne všetko, schválne ma nechával si niektoré veci domyslieť. Ten obrázok teda tak nejako postupne vznikal, nebola to ale matematika, skôr intuícia,“ podotkol herec.
Nejednoznačnosť Zdeňka Tomana ho však veľmi bavila. „Bavilo ma, že som lavíroval medzi dvomi pólmi jednej bytosti. Boli to dva póly, ktoré medzi sebou stále nejako elektrizovali. Ani som si nechcel hovoriť, že toto zahrám takto a toto takto. Vyskúšal som to nejako a potom som to vyskúšal inak a napokon som aj tak nevedel, k čomu sa mám prikloniť, tak som si hovoril, že to nechám na tú chvíľu, keď to príde. Každou scénou som sa o ňom dozvedal vo svojom vlastnom tele niečo viac a ono ma napokon samo viedlo. Akýkoľvek racionálny postup, ktorý máte, musíte v tomto prípade hodiť za hlavu. Nezostáva vám nič iné, len držať sa intuície,“ poznamenal 52-ročný rodák z Litoměříc.
Podľa sympatického herca je v každom z nás ukryté dobro aj zlo a závisí len na tom, či ho človek rozozná. „Ide len o to, či rozpoznáte ten okamih, keď sa jedna z tých zložiek vo vás rodí a rastie. Môžete prepadnúť dojmu, že ste najväčší dobrák a potom zistíte, že ste poslali, mysliac si, že činíte to najlepšie pre svoj národ, na smrť kopec nevinných ľudí a naopak, môžete rozpoznať aj ten moment, keď sa vo vás rodí zlo a môžete ho zastaviť. Film Toman je presne o tom. O uvedomovaní si, čím sme ťahaní,“ uviedol Macháček.
Tomana preto nerád škatuľkuje a hodnotí. „To, aký bol, nie je pre mňa matematická rovnica, ktorá by mala nejako vyjsť. On na jednej strane bohatol na tom, že došlo k presunu nejakých ľudí, no mnohým zároveň aj pomohol, pretože ovplyvnil otvorenie hraníc. A pomohol aj židovskému štátu. Vo chvíli, keď potrebovali Židia zbrane a potrebovali sa po druhej svetovej na palestínskom území brániť a snažili sa nejakým spôsobom prežiť, vymyslel totiž tú fintu, že sa budú zbrane predávať v Etiópii, no v skutočnosti ich dostali Židia a vďaka Tomanovi vlastne ubránili Izraelský štát. Vyzbrojovať Židov pritom podľa medzinárodného práva znamenalo niečo podobné ako vyzbrojovať teroristov... Takže mnohým aj pomohol. A to, že to hovorím, neznamená, že ho chcem obhajovať, ale nebudem ho ani súdiť,“ uzavrel známy herec.
