LONDÝN - Anglický herec Bill Nighy tvrdí, že nikdy nevidel snímky, v ktorých účinkoval a teší sa, keď si ho ľudia zaškatuľkujú do podobných úloh.
„Naozaj sa snažím a vyhýbam sa tomu, aby som tie filmy pozeral. Nie je to ľahké, pretože chcete oceniť prácu ľudí, s ktorými pracujete, najmä režiséra a scenáristu. Jediným dôvodom nie je, že sa nerád na seba dívam, ale najmä si uvedomujem, ako som zostarol. Je to hlavne o mojom herectve. Mojím veľkým tajomstvom je, že sa nemôžem dočkať, kým si ma zaškatuľkujú. Ísť do práce každý deň a robiť rovnakú vec...wow! Bude to najlepšia vec, aká sa mi môže stať, nemám s tým problém. A ak je tu niečo, čo odo mňa ľudia očakávajú, som veľmi šťastný," vyjadril sa 67-ročný herec pre denník Guardian.
Bill Nighy, celým menom William Francis Nighy, začínal v divadle a televízii, pričom jeho filmových debutom bola vojnová dráma Ucho ihly z roku 1981. Preslávil sa v roku 1991 vďaka miniseriálu The Men's Room a neskôr účinkoval napríklad v seriáloch Eye of the Storm (1993), The Canterbury Tales (1998-2000), v roku 2002 v Auf Wiedersehen, Pet (2002), a snímkach Dohola? (2001), The Lawless Heart (2001), Hrad bude môj (2003), Súmrak mŕtvych (2004), Stopárov sprievodca po Galaxii (2005), Zápisky o škandále (2006), Jednotka príliš rýchleho nasadenia (2007), Valkýra (2008), Glorious 39 (2009), Neriadená strela (2010), Harry Potter a Dary smrti - 1. (2010), Báječný hotel Marigold (2011), Hnev titanov (2012), Total Recall (2012), Ja, Frankenstein (2014), Druhý báječný hotel Marigold (2015) či Dad's Army (2016).
Medzinárodne známy je však najmä z filmov Láska nebeská (2003), ktorý mu v roku 2004 vyniesol cenu BAFTA, Piráti na vlnách (2009) a tiež ako Davy Jones zo snímok Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža (2006) a Piráti Karibiku: Na konci sveta (2007) alebo Viktor zo série Underworld (2003, 2006, 2009). Na konte má Zlatý glóbus za hlavnú rolu v televíznom filme Gideon's Daughter (2005), vyslúžil si aj ďalšie dve nominácie na tieto ceny v rovnakej kategórii - v roku 2006 za Dievča z kaviarne a v roku 2012 za Page Eight.
