BRATISLAVA - Slovenská herečka Judit Bárdos sa neustále učí od svojich starších kolegov. Ako sa však domnieva, starší herci sa zas v mnohom môžu učiť od tých mladých.
„Všimla som si, že aj starší a skúsenejší herci nás mladých na pľaci často pozorujú... Predsa len to hranie je dnes už trošku iné, ako bolo kedysi, takže sa zas na oplátku môžu niečomu novému priučiť aj oni od nás,“ poznamenala v rozhovore.
Hranie je podľa nej v dnešnej dobe omnoho civilnejšie. „Preto majú režiséri často veľmi radi nehercov. Často sa stáva, že zavolajú na kasting najprv nehercov, a až keď spomedzi nich nikoho nevyberú, oslovia hercov. Asi majú pocit, že sa z hercov vytráca civilnosť. Hlavne z tých, ktorí veľa hrajú v divadle. V divadle je to celkom prirodzené, ale vo filme by sme to mali vedieť ustrážiť, veľké gestá a intonácie vo filme nie sú celkom na mieste, aj keď kedysi podľa mňa boli...,“ povedala 30-ročná rodáčka z Bratislavy.
„Dnes je hranie menej dramatické a mladí súčasní režiséri sa snažia podľa mňa cez svoje filmy či seriály ukázať skôr niečo utlmené v nás, to, čo majú ľudia v našich končinách prirodzene v sebe, že až tak neukazujeme svoje emócie, nepreháňame radosti a málokedy dávame najavo, čo si o ľuďoch myslíme. Je to vidieť v rôznych situáciách. Keď sa napríklad stretne Američan so Slovákom, cítiť tam veľký rozdiel v prejave. Neviem, či to súvisí iba s tým, kto aký je, podľa mňa to súvisí aj s našou históriou, s tým, čo máme zakódované v sebe. Toto sa podľa mňa snažia dnešní režiséri ukázať... To, čo máme niekde hlboko vzadu. Nechcú, aby sme to dávali príliš von. To sú také milimetrové, ťažko uchopiteľné veci,“ priblížila Bárdos.
