ZELENÁ VODA - Vratka Rohoňa (44) verejnosti netreba nijako zvlášť predstavovať. Muzikant s charakteristickým chrapľákom je lídrom skupiny Iné Kafe, ktorá patrí už dlhé roky k najpopulárnejším slovenským kapelám. My sme charizmatického speváka nedávno stretli na festivale TopFest, kde sme aj okrem hudby zaujímali o jeho ďalšiu veľkú vášeň - pilotovanie. Prečítajte si, čo všetko nám o lietaní v oblakoch prezradil!
Ako si sa k pilotovaniu dostal? Chcel si to robiť odjakživa?
To bolo okolo 30-ky, keď som si povedal, že potrebujem v živote urobiť nejaký „upgrade“. To letectvo ma vždy bavilo, priťahovalo. Takže som do toho išiel, zobral som si hypotéku a zaplatil si kurz 100 000€. No ale teda nás potom ľudia dokopali naspäť k hraniu. Takže tá hudba opäť vystriedala lietanie. A keďže lietanie má sezónu v lete, nedá sa hrať aj lietať zároveň. Čiže momentálne má muzika prednosť niekoľko rokov.
Jasné, musíš si zaplatiť simulátor, všetky hodiny, výcvik, lietanie na živých strojoch a kopu ďalších iných veci. Všetko si musíš uhradiť sám. Vtedy tu už bola kríza, čiže samotné firmy to veľmi preplácať nechceli, takže som to celé musel natvrdo zaplatiť, musel som založiť dom na hypotéku a išli sme do toho.
Ako dlho trvá celý kurz, až kým pilot dostane licenciu a môže lietať?
Musíš začať na malom lietadle, to ide pomerne rýchlo. Keď sa posnažíš, už dajme tomu za 6 mesiacov môžeš mať licenciu na malé jednomotorové lietadlo. Ten Boeing, to už trvá dlhšie. Tam sa môžeš hlásiť po takých troch – štyroch rokoch. Keď už máš odlietaných 200 hodín na jednomotorových a dvojmotorových lietadlách, potom také náročnejšie komerčné a navigačné lety. To je celé taká osnova, ktorá teda trvá tie tri – štyri roky.
Spomínaš si na svoj prvý let? Nebál si sa, že sa môže niečo pokaziť?
To bola bomba. Báť som sa nebál, Máš tam tie prístroje, ktoré ovládajú celé to lietadlo. Oni ťa to naučia, nedostaneš sa tam len tak. Je tam brutálne veľa teórie, leteckej praxe, kým ťa zoberú na ten daný typ, ako teda mňa na Boeing 737. Musíš prejsť komplet výcvikom na simulátore, s vysadeným motorom, so zapáleným motorom, s vysadenou hydraulikou, s požiarom na palube, s dekompresiou a tak ďalej, je toho naozaj hrozne veľa. Učia ťa to dovtedy, až kým ťa potom neposadia s inštruktormi na linku a lietaš s inštruktorom, až kým ťa neuvoľnia lietať už s obyčajným kapitánom. Samozrejme, musíš prejsť aj zdravotnými prehliadkami, psychotestmi, cez všetky tie veci v angličtine až po výcvik. Aby si sa tam nakoniec dostal, nonstop na tebe robia desiatky ľudí.
Nemávate pred letom stres? Predsa len, veľa nehôd vzniklo pre úplne banálne chyby...
Sú chyby, ktoré sa pred letom stanú veľakrát. Ale väčšinou, keď sa stane nejaké nešťastie, nie je to len jedna chyba. Je to súhra niekoľkých ďalších. A na základe týchto chýb a, bohužiaľ, aj vyhasnutých životov, sa potom upgradujú a vznikajú letecké predpisy. Naozaj mnohé vznikli práve na základe nehôd – aby sa im predchádzalo.
Stal sa ti už na palube počas letu nejaký väčší problém?
Ja som robil charterové lety a kde sme trebárs vozili ľudí do Lúrd, fanúšikov na futbalové zápasy, ktorí pomaly rozbíjali lietadlo, zvažovali sme aj to, že núdzovo zosadneme. Boli opití a robili zlobu. Vozili sme utečencov z Lampedusy do tých ich táborov, lietal som už vtedy, keď bombardovali Líbyu. Robili sme si s kapitánom štandardný brífing plus ďalší proti raketám. Lebo Kaddáfí vtedy povedal, že bude zostreľovať každé lietadlo, ktoré poletí okolo Líbie. No a Lampedusa je teda pomerne dosť blízko. Premýšľali sme, čo urobíme, keď na nás pôjde raketa, hoci by to asi nebolo nič platné. Mali sme aj stratu pretlaku, pristátia za zníženej viditeľnosti, poruchy na palube a tak ďalej. Zažil som naozaj všeličo.
A čo vaše letušky?
Baby letušky tiež zažili svoje. Napríklad príbeh s toaletami. To bola taká vec, že keď sme lietali s ľuďmi, trebárs s moslimami do Mekky - oni predajú doma všetko a idú na púť, lebo teda raz za život to urobiť musia. No a tam boli ľudia, ktorí videli prvýkrát za život záchody. Alebo ženu, ktorá je odhalená a dáva im pokyn, že zapni si pás. Keď vezmeš niekoho z Nigérie, vezmeš ho do Saudskej Arábie a tí ľudia prvýkrát vidia odhalenú ženu. Odhalenú tvár. Žena mu dáva rozkaz. A on pozerá, že čo mu má čo žena rozkazovať. Stalo sa, že niekto odpadol a tak ďalej. Už keď je zle, núdzovo sa pristane, ale teda to sa ešte mne nestalo.
Boli nejaké situácie, kedy si musel zakročiť ty ako chlap?
Nie. Kokpit má pancierové dvere. A podľa postupov po 11. septembri nesmieš vyjsť z kokpitu ani keby letušku mali zastreliť. Pretože keď ty vystúpiš, oni môžu prevziať riadenie nad lietadlom, môžu tak všetkých zabiť. Piloti do takýchto vecí nemôžu zasahovať. Stewardi majú tiež výcviky na to, ako postupovať, keď je na palube nejaký neprispôsobivý pasažier.
Rozprávaš o lietaní s veľkou vášňou, ako to teda u teba vyzerá pilotovanie vs. hudba?
Teraz mám pilotovanie v režime stand by, držím si licenciu, ale muzika má momentálne prednosť. Máme veľmi veľa koncertov, kapele sa darí, je to super. Keby som si mal vybrať, je to ťažko. Taká Sofiina voľba, ale určite by som si chcel ešte minimálne pár sezón zalietať. Lenže koncerty idú, už teraz bookujeme budúcoročné. A hudba pre mňa znamená všetko.
