Tretia voľba ústavných sudcov: Veľký prehľad kandidátov - advokáti, politici aj sudcovia z éry Harabina

V poradí tretia voľba kandidátov na ústavných sudcov by mala prebehnúť začiatkom mája. V prvej voľbe sa poslanci nedohodli ani na jednom kandidátovi, v druhej voľbe zvolili na dvakrát osem mien, z ktorých Andrej Kiska vymenoval troch sudcov. Zatiaľ sa na Ústavný súd dostali Ivan Fiačan, Ľuboš Szigeti a Peter Molnár. Na Ústavnom súde je však ešte šesť voľných miest, ktoré je potrebné obsadiť. 

Tretia voľba

Z troch vymenovaných ústavných sudcov bol v pôvodnej dohode z prvého kola iba Ľuboš Szigeti. Koaličný trojlístok však nakoniec nezvolil nikoho aj kvôli bojkotu poslancov strany Smer. Prvá voľba vyvolala najväčšie kontroverzie, keďže kandidoval aj predseda najsilnejšej strany Smer Robert Fico. Ten však nakoniec odstúpil. Boja sa vzdali aj Lucia Kurilovská a Radovan Hrádek. Poslanci Smeru voľbu bojkotovali, pretože bola verejná. Nakoniec teda nevyšla ani údajná koaličná dohoda, ktorú však Smer popieral. 

Chýba ešte šesť sudcov

V druhej, už tajnej, voľbe vybrali poslanci osem mien, z ktorých prezident vymenoval troch ústavných sudcov. Všetci kandidovali aj v prvej voľbe. Do tretej voľby sa prihlásilo spolu 25 uchádzačov. Názory na to, koľko má ešte parlament predložiť mien, sa líšia. Podľa viacerých by však mali poslanci zvoliť desiatich kandidátov. Súhlasí s tým aj člen ústavnoprávneho výboru Ondrej Dostál. Piati nevymenovaní kandidáti neboli prezidentom odmietnutí, iba neboli vymenovaní, a tak ostávajú kandidátmi. 

„Prezident počká, kým parlament zvolí ďalších 10 kandidátov, a vymenuje zvyšných šesť ústavných sudcov,“ napísal Dostál vo svojom blogu na Denníku N. Chaos môže nastať v počtoch. V tretej voľbe musí prezident vymenovať ešte šesť ústavných sudcov. „Prezident bude menovať šesť ústavných sudcov z 15 kandidátov (5 už zvolených + 10, ktorí ešte budú zvolení), čo nie je dvojnásobok. Budú však sedieť celkové počty, teda bude vymenovaných deväť ústavných sudcov z 18 zvolených kandidátov. Síce nie naraz, ale veď naraz ich nezvolil ani parlament,“ vysvetlil člen výboru. 

---

Kiska vymenoval troch ústavných sudcov: VIDEO Pellegrini očakával od prezidenta viac sebareflexie

---

Kandidáti tretej voľby

V tretej voľbe sú medzi kandidátmi uznávaní advokáti, sudcovia Najvyššieho súdu i sudcovia, ktorí si svoju kariéru vybudovali počas éry Štefana Harabina. Z politikov kandiduje štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Edita Pfundtner či bývalý predseda strany Sieť Radoslav Procházka. Verejné vypočutie prebehne 2. a 3. mája. 

Pavol Boroň

Boroň začínal ako právnik v štátnej správe a je bývalým poslancom za stranu KDH. Má skúsenosť v rôznych právnych odboroch, ako je správne právo a právo verejnej správy, občianske právo, rodinné právo, finančné či obchodné právo. Stál pri vzniku Národnej banky Slovenska. Má blízko k Matici slovenskej, šesť rokov bol členom Výboru a v rokoch 2002 až 2010 bol jej právnym zástupcom. Od roku 2017 do súčasnosti je predsedom miestneho odboru Matice slovenskej v Banskej Bystrici. Od roku 2004 je advokátom a stať sa sudcom Ústavného súdu považuje za vrchol kariéry každého právnika. V aprílovej voľbe získal 15, v opakovanom hlasovaní 10 hlasov.

Katarína Čechová 

Uznávaná advokátka s 34-ročnou praxou a s medzinárodným renomé. Pred takmer 30 rokmi založila združenie advokátov Čechová & Partners a v roku 2002 viedla pobočku združenia a bola zapísaná aj ako euroadvokát. Počas svojej praxe poskytovala poradenstvo a zastupovala klientov v širokom spektre právnych záležitostí, pričom najrozsiahlejšiu prax dosiahla v oblasti obchodného práva, sporovej agende, v súdnych a rozhodcovských konaniach i v oblasti konkurzného práva.

Nebojí sa verejne kritizovať, či už absolventov práva, alebo svojich kolegov. „Svoju profesiu advokáta som vždy vnímala ako profesiu robotníka na poli práva, ktorý môže a musí pracovať s tým, čo zákon káže a dovoľuje,“ uvádza v motivačnom liste. Nikdy nebola činná priamo ani nepriamo v žiadnej politickej strane, ani nijako zapojená v politickej oblasti. V aprílovej voľbe získala 54, respektíve 48 hlasov.

Ladislav Duditš

Duditš kandiduje už tretíkrát. Od roku 2011 je predsedom senátu Krajského súdu v Košiciach a od roku 2016 je ad hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Externe spolupracuje s katedrou občianskeho práva na UPJŠ v Košiciach. V čase, keď bol ministrom spravodlivosti Štefan Harabin, pracoval v rokoch 2007 - 2008 na ministerstve ako šéf sekcie civilného práva. K tomu, aby sa do voľby prihlásil aj tretíkrát, ho primälo najmä povzbudenie a podpora rodiny, priateľov aj spolupracovníkov. „Dovolím si vysloviť názor, že som v doterajšej praxi vždy preukazoval svoju nezávislosť, nestrannosť a profesionalitu,“ uvádza v motivačnom liste. Vo februári získal 36 a 17 hlasov, v apríli to bolo 6 a 7 hlasov.

Anton Dulak

Aj Dulak kandiduje už tretíkrát. Je to profesor, ktorý pôsobí na Fakulte práva na Paneurópskej vysokej škole a od minulého roka je aj zástupcom projektu širokorozchodnej železnice vo Viedni. Pôsobil na ministerstve dopravy ako riaditeľ odboru vonkajšej legislatívy i na ministerstve hospodárstva. Dlhé roky učil na fakulte práva v Sládkovičove. Práve pôsobenie na tejto škole, ktorá sa spájala s viacerými kauzami a pochybným udeľovaním titulov, musel vysvetľovať pred poslancami ústavnoprávneho výboru. „Od začiatku svojej kariéry sa zaoberám komplexnými právnymi otázkami a princípmi nezaujato a apoliticky,“ uviedol v motivačnom liste. V prvej voľbe získal 27, respektíve 19 hlasov, v druhej voľbe to bolo 28 a 22 hlasov.

Libor Duľa

Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu sa tiež uchádza o zvolenie po tretíkrát. Začínal na košických súdoch a kariérne takisto rástol v ére Štefana Harabina, za ktorého pôsobil aj na stáži na ministerstve spravodlivosti. Na košickom krajskom súde nebol ani rok a už prešiel na Najvyšší súd, kde dodnes pôsobí ako predseda kolégia v druhom funkčnom období. Svoju bleskovú kariéru vysvetľoval už na minulom verejnom vypočutí. Podľa neho o jeho legitímnosti svedčí to, že bol dvakrát zvolený za predsedu trestnoprávneho kolégia. Vo februári za neho hlasovalo 29 a 49 poslancov, v apríli to bolo 21 a 25 poslancov.

Michal Ďuriš

Michal Ďuriš je v súčasnosti sekčným riaditeľom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde je zároveň členom predstavenstva. Toto miesto mu ponúkol exminister zdravotníctva Tomáš Drucker. Odmietol však, že by bol s niekým v kontakte a vždy sa cítil ako nestraník. Okrem iného je právnikom a docentom v odbore obchodné a finančné právo. Napísal viac ako 40 vedeckých prác, zastupoval klientov pred Ústavným súdom. Vo februári získal 8, neskôr 18 hlasov, o dva mesiace neskôr to bolo 19 a 14 hlasov.

Dagmar Fillová

Fillová pôsobí v prezidentskej kancelárii v odbore legislatívy a milostí od minulého roka. Od roku 2003 do roku 2017 pracovala na ministerstve spravodlivosti a venovala sa aj legislatíve trestného práva. Sedem rokov (do 2011) ponúkala právne poradenstvo v Bratislave obetiam trestných činov, vrátane prípravy návrhov a zastupovania obetí ako splnomocnenec. Do tretej voľby sa prihlásila, lebo druhá voľba ju presvedčila, že poslanci parlamentu majú záujem zabezpečiť funkčnosť ÚS. Hodnoty a záujmy Slovenska zastupovala doma i v zahraničí. Vo februári za ňu hlasovalo 47 a v opakovanej voľbe 54 poslancov.

Eva Fulcová

Bratislavská sudkyňa kandidovala na ÚS, no Kiska ju nevymenoval. Bývalá členka Súdnej rady tento rok kandidovala už dvakrát, no v apríli sa napokon kandidatúry vzdala, vo februári získala 7, neskôr 27 hlasov. Sudkyňou je 28 rokov a prešla viacerými bratislavskými okresnými súdmi. V roku 2014 v prvom kole volieb predsedu Najvyššieho súdu podporila Štefana Harabina. V prvej voľbe kandidátov na ÚS ako jediná neprišla na verejné vypočutie, v druhej voľbe kandidovala, no neskôr sa vzdala.

Boris Gerbery

Gerbery je členom Slovenskej komory exekútorov, kde pôsobí ako predseda disciplinárnej komisie. Začínal ako advokátsky koncipient. Neskôr prešiel ako právnik do Všeobecnej úverovej banky. Dvakrát pôsobil ako mestský poslanec v Levoči a je profesionálnym rozhodcom v lyžovaní. „Byť členom Ústavného súdu SR považujem za veľkú výzvu a vyvrcholenie mojej právnickej praxe,“ uvádza v motivačnom liste. V prvej voľbe získal 0 a 1 hlas.

Martina Jánošíková

Akademička a exporadkyňa na Ústavnom súde v čase, keď tam bol Ján Mazák. Teraz pôsobí na právnickej fakulte v Košiciach. Pôsobí tam aj ako riaditeľka Ústavu medzinárodného a európskeho práva. Z hľadiska publikačnej činnosti patrí k najaktívnejším kandidátom. Po prvej voľbe uviedla, že jej táto skúsenosť stačila, nakoniec však zmenila názor. Jej špecializáciou je ústavné právo Európskej únie a predpokladá, že práve tieto skúsenosti môže zužitkovať aj ako ústavná sudkyňa. Vo februári získala 46, respektíve 44 hlasov.

Vieroslav Júda

Jeden z nováčikov v tretej voľbe pôsobí ako pedagóg na banskobystrickej Univerzite Mateja Bela na katedre teórie štátu a práva. Vo svojej bohatej publikačnej činnosti sa venuje najmä problematike právneho štátu, právnej istoty a retroaktivity v práve či ochrane základných ľudských práv a slobôd. S prácou na ÚS má skúsenosti, v minulom roku tam pôsobil ako externý poradca. O problematiku práva a spravodlivosti sa zaujímal podľa vlastných slov už ako študent gymnázia. „Rešpektujem názory odlišné od mojich, pokiaľ sú vyargumentované podľa zásady svet nie je čierny a biely, svet je farebný,“ napísal v motivačnom liste. 

Monika Jurčová

Ďalším nováčikom vo voľbe je Monika Jurčová, vysokoškolská pedagogička z Trnavskej univerzity. Skúsená akademička má výbornú reputáciu doma i v zahraničí. Jurčová je uznávanou odborníčkou na súkromné právo a má bohatú publikačnú činnosť. V minulosti pôsobila na daňovom riaditeľstve v Nitre a pracovala aj v štátnej správe. Sama priznáva, že nemá skúsenosti so súdnou mocou a kratšie pôsobila aj v advokácii. Chcela by prispieť k pozitívnym zmenám v osude jednotlivcov. „Verím, že oprávnené osoby v podobe poslancov Národnej rady SR či prezidenta SR zvážia lepšie ako ja, do akej miery sú moje ambície odôvodnené,“ dodala v motivačnom liste. 

Eva Kováčechová

Bývalá šéfka Centra právnej pomoci a členka Redakčnej rady Denníka N kandiduje už po tretíkrát. Vo februári dostala 48, potom 45 hlasov, v apríli za ňu hlasovalo 43 a 38 poslancov. Na jej motivácii stať sa ústavnou sudkyňou sa nič nezmenilo. Pôsobila ako advokátka a ako členka občianskeho združenia Via Iuris. V minulosti bola aj členkou Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Aktívne sa zapája do verejnej diskusie. „V blízkej dobe bude ústavný súd nepochybne čeliť zásadným a novým výzvam, spoločenské pohyby si budú žiadať aj právne riešenia,“ píše v motivačnom liste s tým, že na riešenie tém ponúka svoje skúsenosti. 

Štefan Kseňák

Akademik a trojnásobný kandidát vykonáva advokáciu od roku 2000. Vo februári získal 36 a 52 hlasov, v apríli to bolo 29 a 16 hlasov. Je členom odvolacích disciplinárnych senátov SAK. V roku 2001 ho strana Pavla Ruska ANO predstavila ako tieňového ministra spravodlivosti. Špecializuje sa na ústavné právo.

Michal Matulník

Takisto trojnásobný kandidát a advokát získal pri februárovej voľbe 33 a 30 hlasov a v aprílovej to bolo 51 a 40 hlasov. Venuje sa predovšetkým ústavnému právu, zastupoval klientov aj pred ÚS a v minulosti bol externým poradcom ústavného sudcu Juraja Horvátha. Svoje právnické vzdelanie si doplnil v Cambridgei. Venoval sa zrušeniu Mečiarových amnestií a je za tvrdšie vypočutie kandidátov. „Jedným z prvkov motivácie kandidovať na funkciu sudcu ÚS je aj moje presvedčnie o tom, že v procese výberu personálnej skladby Ústavného súdu (...) by mal byť využitý benefit rôznosti právnických povolaní,“ uviedol v motivačnom liste. 

Peter Melicher

Sudca Najvyššieho súdu patrí tiež k trojnásobným kandidátom, vo februári získal 8 a 1 hlas, v apríli to bolo 5 hlasov a 1 hlas. Melicher je sudcom Najvyššieho súdu a od roku 2004 je aj predsedom sudcovskej rady. Za jeho predsedovania rada opakovane podporila kandidatúru Štefana Harabina. Poslancom vysvetlil Melicher podporu Harabina slovami, že pri podpise návrhu na jeho kandidatúru má právo kandidovať každý a že nikto z nás nie je neomylný. Začínal ako komerčný právnik a sudcom je 16 rokov. Na Najvyššom súde sa posledných takmer desať rokov venuje správnemu súdnictvu. 

Soňa Mesiarkinová

Sudkyňa Najvyššieho súdu pôsobí momentálne na stáži na Ústavnom súde, o ktorú sama požiadala minulý rok. V prvej voľbe vo februári mala 3 a 1 hlas. V čase harabinizácie justície sa jej vyčítalo, že bola v senáte, ktorý ešte na Krajskom súde v Bratislave prisúdil Harabinovi odškodnenie 100-tisíc eur za články v denníku Pravda. Členkou sudcovskej rady NS SR bola od roku 2008 do januára 2013, bola  zvolená za predsedníctva JUDr. Karabína. Pôvodne vyhlásila, že už kandidovať nebude, no svoje rozhodnutie zmenila. 

Patrik Palša

Posledným nováčikom je Patrik Palša. Celý život sa venuje advokácii a za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhla Slovenská advokátska komora. Titul JUDr. obhájil na Policajnej akadémii v odbore bezpečnostné služby. Prichádzal do kontaktu s Ústavným súdom ako zástupca klientov. „Z pozície sudcu ÚS SR možno iste vo väčšej miere a s väčším záberom, ako je tomu pri výkone skvelého a zaujímavého povolania či poslania advokáta, spolupodieľať sa nezávislým a nestranným výkonom funkcie na presadzovaní ochrany prirodzených práv človeka, občana a princípov právneho štátu,“ uviedol v rámci motivácie.

Edita Pfundtner

Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, ktorá kandiduje už tretíkrát. Vo februári za ňu hlasovalo 30 a 15 poslancov, v apríli to bolo 21 a 16 poslancov. Edita Pfundtner je právnička a politička maďarskej národnosti. Je štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti za Most-Híd. Dovtedy pôsobila ako poslankyňa v parlamente. Bola členkou výboru pre európske záležitosti, ľudskoprávneho a ústavnoprávneho výboru. Štyri mesiace stážovala na okresnom súde v Bratislave. „Ústavnú funkciu, o ktorú sa uchádzam, mám záujem vykonávať s veľkou dávkou ľudskosti a odvahy, seriózne a rozvážne, s pracovitosťou, rešpektom a schopnosťou počúvať.“

 (Zdroj: TASR - Jakub Kotian)

Zuzana Pitoňáková

Advokátka a poradkyňa Ústavného súdu, ktorá kandiduje tiež už po tretí raz, vo februári mala 37 a 53 hlasov, v apríli to bolo 55 a 50 hlasov. Začínala na krajskom riaditeľstve polície v Prešove, pôsobí ako dlhoročná externá poradkyňa na Ústavnom súde. Absenciu publikačnej činnosti vysvetlila na minulom verejnom vypočutí tým, že posledných jedenásť rokov sa venovala advokácii a na publikácie jej neostával čas. 

Radoslav Procházka

Ústavný právnik a expolitik, bývalý predseda strany Sieť je takisto trojnásobný kandidát, ktorý vo februári získal 6 a 14 hlasov, v apríli dostal 22 a 20 hlasov. Je uznávaným odborníkom s asi najlepším kreditom medzi kandidátmi, no napriek tomu kritici spochybňujú jeho morálnu integritu, čo je dôvod, pre ktorý by sa nemal stať ústavným sudcom. Svoj motivačný list aktualizoval. Podľa neho sa neuchádzal o post sudcu kvôli dôchodkovému zabezpečeniu či kvôli spoločenskému významu, vníma to ako príležitosť v plnom nasadení uplatniť svoju odbornú aj ľudskú skúsenosť. Je zmierený aj s tým, ak ho parlament nezvolí. 

Peter Straka

Sudca Krajského súdu v Prešove, ktorý pôsobil za éry Štefana Harabina na ministerstve spravodlivosti, tiež kandidoval v dvoch predchádzajúcich voľbách. Vo februári za neho hlasovalo 54, potom 53 poslancov, v apríli to bolo 58 a 50 poslancov. Na rezorte spravodlivosti pôsobil v sekcii legislatívy a na starosti mal ochranu spotrebiteľov a ako jediný nezdvihol ruku v roku 2014 za Harabina. Poslancov chce osloviť najmä svojimi skúsenosťami v špecifickej oblasti ochrany slabších subjektov súkromného práva. 

Robert Šorl

Šorl je predsedom Okresného súdu v Prievidzi a rovnako trojnásobný kandidát. Vo februári mal podporu 54 a 53 poslancov, v apríli získal 56, potom 51 hlasov. Je predsedom Okresného súdu v Prievidzi. Začínal ako advokátsky koncipient, najdlhšie pôsobil v kancelárii bývalého podpredsedu vlády za SDĽ Ľubomíra Fogaša. Do zoznamu advokátov ho zapísali v roku 2006. Začínal ako advokátsky koncipient a asistent a doktorand na katedre právnych dejín Univerzity Komenského v Bratislave. „Motiváciu uchádzať sa o funkciu sudcu ÚS SR vyplýva z môjho presvedčenia o vlastnej schopnosti zvládnuť túto verejnú službu v prospech občanov SR.“

 (Zdroj: TASR/Pavel Neubauer)

Marek Tomašovič

Tomašovič pôsobí v súčasnosti ako prokurátor generálnej prokuratúry, kde sa venuje netrestnej oblasti. Kandiduje tretíkrát a vo februári za neho hlasovalo 36 a 25 poslancov, v apríli to bolo 10 a 7 poslancov. Pred pôsobením na GP osem rokov pôsobil ako súdny exekútor. Krátko pôsobil ako notársky a advokátsky koncipient. Bol právnikom Slovenských telekomunikácií. Aktívne ovláda anglický, francúzsky, nemecký, španielsky a taliansky jazyk, pasívne ruský jazyk. Rôznorodosť svojej právnej praxe považuje za výhodu. „Som úprimne presvedčený, že moje skúsenosti a vedomosti dostatočne odôvodňujú, že som vhodnou osobnou na voľbu kandidáta na sudcu ÚS SR,“ píše v motivačnom liste. 

Martin Vernarský

Vernarský je docentom Fakulty verejnej správy UPJŠ v Košiciach a špecializuje sa na správne a daňové právo. Okrem toho pracuje už dvanásť rokov ako externý poradca ÚS. Taktiež kandiduje po tretí raz, vo februári dostal 55, potom 52 hlasov, v apríli to bolo 58 a 53 hlasov. Pred poslancami ústavnoprávneho výboru vopred priznal, že je konzervatívnejší, no hovorí, že uzákoniť registrované partnerstvá ústava nezakazuje. Jeho publikačná činnosť je rozsiahla a obsahuje 77 publikácií.

„Dovolím si konštatovať, že môj pracovný život je "prešpikovaný" potrebou neustálej orientácie v právnom systéme (...) s dominantným zameraním na realizáciu ústavného práva,“ uviedol v motivačnom liste. „Svoju pozíciu v tomto prostredí, o ktorú sa uchádzam, nechápem ako sólistickú. Mojou ambíciou je stať sa plnohodnotným členom kolektívu, v ktorom majú mať zastúpenie kariérni sudcovia, skúsení advokáti a aj akademici,“ dodal na záver.