PRAHA - Bola krásna, muži si ju všímali a zdá sa, že proti aférkam nič nenamietala. Ako pred koncom svojho života herečka Zita Kabátová naznačila, podľahli jej ženatí kolegovia Vlasta Burian aj Oldřich Nový. Dnes uplynulo 10 rokov od jej odchodu na večnosť.
Zita Kabátová sa narodila 27. apríla 1913 v Prahe v období Rakúsko-Uhorska.
Medzi jej obdivovateľov patrili slávni muži svojej doby, napriek tomu však žila väčšinu života sama. Svoju osudovú lásku, olympionika Jiřího Zavřela poznala od mladosti, ale musela naňho čakať dlhých desať rokov.
Svadba sa mohla uskutočniť až po jeho návrate z jáchymovského tábora. Rok po svadbe sa im narodil syn Jiří. Manžel Zity Kabátovej v roku 1965 emigroval do USA a jej syn nasledoval otca začiatkom roku 1990. Svoju slávnu matku chodil pravidelne navštevovať.
K herectvu sa dostala v roku 1935 po skúsenostiach z ochotníčenia. Prešla postupne niekoľkými pražskými divadlami. V roku 1936 sa zúčastnila konkurzu na úlohu vo filme, ktorú nakoniec nedostala, ale producenti si ju všimli a obsadili ju do hlavnej úlohy vo filme Světlo jeho očí (1936). Tento film odštartoval jej závratnú filmovú kariéru najobľúbenejšej herečky aj pre jej elegantný zjav a kultivovaný prejav.
V tom istom roku ju obsadil do sentimentálnej komédie Ulička v ráji (1936) český režisér Martin Frič. Za povšimnutie stojí aj film Manželka něco tuší (1938). Dej sprevádzajú vtipné dialógy, inteligentný humor a vydarené herecké výkony umelcov. V roku 1941 stelesnila rozmaznanú a márnivú operetnú hviezdu Marion v snímke Provdám svou ženu v réžii Miroslava Cikána. Vlasta Burian ako profesor botaniky podnikne komplikovanú akciu, aby sa elegantne zbavil rozmarnej manželky.
Ďalšia komédia nakrútená v roku 1942 Zlaté dno vznikla v temnom období nemeckej okupácie. Potom nasledovala snímka Muži nestárnou (1942). Dvorenie nestarnúceho šviháka pána Piveca, ktorý sa postupne zamilováva do mamy v podaní Zity Kabátovej, potom do jej dcérky a neskôr vnučky pôsobí mimoriadne presvedčivo. Divákov rozosmiala aj povestná veta pani Kabátovej, ktorá vo filme už vo veku babičky vyhlásila: "Proboha, dejte mu ji (myslela vnučku), nebo si počká na další (myslela pravnučku)!".
Pre účinkovanie v dvoch filmoch počas nacistickej okupácie Čiech pod pseudonymom Maria von Buchlow prišiel po druhej svetovej vojne zákaz verejne vystupovať. Kabátová prežila obdobie, v ktorom sa s ňou život nemaznal. Na živobytie si zarábala kolorovaním fotografií a maľovaním porcelánu, neskôr mohla pod iným menom vystupovať vo Vesnickom divadle a v estrádach.
V 70. rokoch 20. storočia sa stala vedúcou niekoľkých pražských kín. Dostala sa opäť aj pred kameru a vyskúšala si aj dabing.
Brilantná herečka Zita Kabátová účinkovala vo filmoch aj vo vysokom veku. Boli to snímky Zapomenuté světlo (1996), Babí léto (2001), Želary (2003), Hodinu nevíš... (2009).
Umelkyňa bola po vážnom úraze posledných sedem rokov svojho života hospitalizovaná v Liečebni dlhodobo chorých (LDN) v pražskom Motole. Na sklonku života jej prišlo zahrať do liečebne jazzové kvarteto. Miestnosť zaplavili voňajúce kvety od fanúšikov zo všetkých kútov sveta a medzi tým všetkým drobučká starenka z lôžka dirigovala hudobníkov. "Ať mi někdo hádá, kolik mi je let!", nabádala prítomných hostí herečka. Zo správania takmer storočnej starej dámy bolo zjavné, aká energická musela byť po celý svoj život.
Rodená optimistka, ktorá prežila dve svetové vojny, zažila začiatok filmu, rozhlasu i televízie a všetkých československých a českých prezidentov, zomrela 27. mája 2012 v Prahe vo veku 99 rokov.
Podľa českých médií mala napriek dvom svadbám množstvo milencov. Samotná herečka krátko pred smrťou naznačila, že medzi nich patrili aj Vlasta Burian a Oldřich Nový. „Buriana aj Nového si manželky veľmi strážili. Ale keď sme odišli niekam na zájazd a ony zostali v Prahe, tak ich neustrážili, nemali šancu!” prezradila v dokumente Neobyčejné životy so smiechom.
