Nedeľa, 24. september 2017. Meniny má Ľuboš, Ľubor, zajtra Vladislav.

Novembrové voľby do VÚC budú stáť Slovensko 10 miliónov eur

16.08.2017 07:50

BRATISLAVA - Novembrové krajské voľby by mali štát stáť takmer 10,2 milióna eur. Vyplýva to z Harmonogramu organizačno-technického zabezpečenia volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2017, ktorým sa bude vláda dnes zaoberať.


Podľa predkladacej správy k materiálu dá na prípravu a vykonanie volieb do vyšších územných celkov (VÚC) Ministerstvo vnútra SR 8 724 459 eur a Štatistický úrad SR 1 474 750 eur, čo spolu predstavuje 10 199 209 eur. Voľby do VÚC budú 4. novembra. Spomínaných vyše 8,7 milióna eur použije rezort vnútra najmä na vyplatenie náhrad mzdy členom volebných komisií a odmien členom a zapisovateľom okrskových volebných komisií. Taktiež zaplatí tlač hlasovacích lístkov, metodických a informačných materiálov a volebných tlačív. Z prostriedkov zaistí činnosť volebných komisií, vybavenie, nevyhnutné úpravy a prevádzku volebných miestností, ale aj ochranu verejného poriadku v deň konania regionálnych volieb. Štatistický úrad použije takmer 1,5 milióna eur na spracovanie výsledkov krajských volieb.

Kabinet rozhodne aj o novom zákone o ochrane a podpore obetí trestných činov z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorý komplexne rieši práva obetí trestných činov. Návrh nového zákona rieši otázku práv obetí trestných činov, upravuje najmä právo na informácie a rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte. Dôraz pritom kladie najmä na to, aby boli tieto informácie poskytnuté zrozumiteľným spôsobom.

Návrh zákona ďalej zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou, ktorá patrí všetkým obetiam trestných činov a špecializovanou odbornou pomocou pre obzvlášť zraniteľné obete (ako napr. deti či zdravotne postihnutí). Medzi práva obetí trestných činov má v zmysle návrhu patriť aj právo na právnu a psychologickú pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou či právo na finančné odškodnenie. Časť zákona sa venuje aj problematike odškodňovania obetí násilných trestných činov.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská tiež predkladá na vládu návrh týkajúci sa Istanbulského dohovoru. Žitňanská predkladá materiál, z ktorého vyplýva, že Slovensko zatiaľ nepodpíše Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu známy pod názvom Istanbulský dohovor. Ako sa uvádza v predloženom uznesení, na ratifikáciu bude dohovor predložený po vyhodnotení verejnej a odbornej diskusie, pričom presný časový termín nie je určený. Takýto postup ministerstvo odôvodňuje tým, že „z trvalo prebiehajúcej spoločenskej diskusie k témam rodovej rovnosti a rodu ako takému na Slovensku, ako aj z priebehu okrúhleho stola, uskutočneného v júni na pôde ministerstva spravodlivosti, vyplynulo, že spoločnosť v súčasnosti nie je pripravená na bezprostredné pokračovanie v procese smerujúcom k ratifikácii dohovoru. Otázka ratifikácie dohovoru v spoločnosti aj naďalej vyvoláva principiálne rozpory a téma si preto vyžaduje hlbšiu a časovo náročnejšiu diskusiu, ktorej ukončenie nevieme časovo zarámcovať,“ uvádza sa v materiáli ministerstva spravodlivosti.

Slovensko musí definitívne určiť hranice slovenskej časti Karpatských bukových pralesov zaradených do svetového dedičstva UNESCO a jej nárazníkovej zóny, zaistiť ochranu pred ťažbou dreva a inými potenciálnymi hrozbami, dopracovať integrovaný manažmentový plán, podporiť udržateľný cestovný ruch a koordinovať aktivity s ostatnými partnermi v Európe tak, ako to požaduje Výbor svetového dedičstva UNESCO. Výbor v júli podrobil Slovensko kritike za nedostatočnú ochranu tejto vzácnej lokality, pričom správu o prijatých opatreniach očakáva do februára budúceho roku. Ministerstvá životného prostredia, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a minister zahraničia Miroslav Lajčák návrh opatrení pre Staré bukové lesy a pralesy Karpát predložili v správe, ktorou sa budú zaoberať ministri. Správu pripravila medzirezortná pracovná skupina zriadená k tejto problematike.

Rezort životného prostredia na rokovanie predkladá aj novelu zákona o odpadoch, ktorá okrem iného by mala priniesť riešenie problematiky koordinačných centier pre jednotlivé druhy odpadov - jasné definovanie podmienok ich vzniku a zániku a lepšiu kontrolu ich fungovania. Ministerstvo tiež navrhuje zmeny na odstránenie administratívnej a ekonomickej záťaže pri ohlasovacej povinnosti a rieši tiež možnosti obcí pri výbere zavedenia množstvového zberu drobného stavebného odpadu alebo možnosti ponechania paušálneho poplatku za takýto odpad. Novela zákona o ovzduší zas upravuje smogový varovný systém, aby verejnosť bola čo najskôr informovaná o znečistení ovzdušia pri vzniku smogovej situácie. Zavádza tiež novú povinnosť pre Slovenskú inšpekciu životného prostredia vypracovať a vykonávať monitorovací program pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia ako aj pre druhotné palivá.

Piate spoločné zasadnutie slovenskej a českej vlády bude 4. septembra v českých Ledniciach. Píše sa o tom v materiáli o účasti oficiálnej delegácie vedenej predsedom vlády Robertom Ficom, ktorý tiež kabinet prerokuje. Spoločné zasadnutie vlád sa bude konať tesne pred októbrovými parlamentnými voľbami v ČR. "Zasadnutie poskytne priestor pre inventarizáciu spoločných projektov, ktoré krajiny iniciovali v uplynulom období. Jednou z hlavných rokovacích tém bude príprava spoločných podujatí pri príležitosti osláv významných dejinných udalostí medzi SR a ČR v roku 2018 – 100. výročie vzniku 1. Československej republiky, 50. výročie Pražskej jari a 25. výročie samostatnosti oboch republík," informuje dokument.


Nástroje k článku



ZDROJ: SITA
FOTO: SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články