Piatok29. marec 2024, meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava

K projektu rozvíjania emocionálnej inteligencie a zachovávania kultúrnej kontinuity

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu PR článok
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu (Zdroj: predpredaj.sk)

V rozvinutej, modernej spoločnosti je súčasťou komplexného vývinu osobnosti rozvoj jeho emocionálnej inteligencie a schopnosť nadviazať na kultúrnu kontinuitu.

VÝCHODISKÁ
 
Mozgom sme v XXI. storočí, ale naše srdce je v dobe kamennej. (E. Fromm)
Žijeme v prostredí, ktoré je charakteristické prevahou pragmatickej racionalizácie a technokracie v smerovaní spoločnosti, čím dochádza k obmedzovaniu emocionality človeka - základného stavebného kameňa zdravej osobnosti.
 
Cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu moderného, progresívneho školstva je výchova smerom ku komplexnej osobnosti mladého človeka z hľadiska jeho intelektuálneho ako aj sociálneho a emocionálneho vývinu.
 
Mládež dospieva čím ďalej v nižšom veku, pribúda však čoraz viac mladých ľudí s potlačenou, slabo vyvinutou emocionálnou inteligenciou. Čím viac je prostredie okolo nás ovplyvňované krízami politickými, ekonomickými, osobnostnými, čím viac je tendencia v masovokomunikačných prostriedkoch prezentovať negatívne správy o ľudskom nešťastí, politických, ekonomických krízach, agresii, extrémizme, chudobe, vojenských, náboženských konfliktoch - tým viac vzrastá úloha zdôrazňovania pozitívneho humanistického odkazu civilizácie ako kultúry, ktorá nastoľuje otázky univerzálneho dobra, spoločenskej etiky a morálky ako zmyslu bytia človeka v spoločenstve.
 
Svetové ekonomické fórum (WEF) v Dawose definovalo v r.2015 šesť najdôležitejších oblastí človeka, ktoré budú pre rozvoj spoločnosti kľúčové:
  1. Schopnosť komplexne riešiť problémy
  2. Kritické myslenie
  3. Tvorivé riešenie problémov
  4. Ľudský manažment
  5. Schopnosť koordinácie s druhými
  6. Emocionálna inteligencia
Emocionálna inteligencia (EQ) je schopnosť prežívať, identifikovať, hodnotiť a kontrolovať svoje vlastné emócie, emócie druhých aj skupiny. EQ má kľúčový vplyv na úspešný rozvoj jedinca.
Existujú dva odlišné druhy inteligencie: emocionálna a racionálna (IQ).
 
Úspech človeka v živote závisí na schopnosti ich prepojenia. Bez rozvinutej emocionálnej inteligencie nie je jedinec schopný komplexne využívať svoj intelektuálny potenciál.
 
• Znalosť vlastných emócií. Sebauvedomenie. Vedomé rozpoznávanie emócie v okamihu jej vzniku
je jedným zo základných kameňov emocionálnej inteligencie.
• Zvládanie emócií. Práca s emóciami v tom zmysle, aby zodpovedali situácii. Ide o schopnosť, ktorá vychádza z rozvinutého sebauvedomenia.
• Schopnosť motivovať sám seba. Zapojenie emócií do konania vplýva na schopnosť dlhodobo
sa sústrediť a udržať motiváciu.
• Vnímavosť k emóciám iných ľudí. Empatia. Empatia je základnou hodnotou človeka. Táto vlastnosť
sa s rastúcim emocionálnym sebauvedomením prehlbuje.
• Vytváranie medziľudských vzťahov. Uspokojivé, zmysluplné medziľudské vzťahy závisia do značnej miery na tom, či je jedinec schopný vcítiť sa do emócií ostatných a prispôsobiť tomu svoje konanie.
 
V súčasnosti pozorujeme nedostatok systematickej, premyslenej kultivácie vyšších citov (etické, estetické, sociálne, intelektuálne) v rodine, škole, ako aj v samotnej spoločnosti. Táto tendencia vedie k presunu túžby o získanie citového zážitku do oblasti nižších citov - smerom do konzumu, alkoholu, návykových látok, do vyhľadávaní zážitkov spojených s násilím, škodoradosťou, šikanovaním slabších a brutalitou. Ide však skôr o vegetatívne vzrušenie, ako o preciťovanie rozvinutého jedinca.
 
Retardácia emocionality k úrovni animálnej existencie degraduje osobnostný rast a integritu osobnosti, obmedzuje pozitívnu tvorivosť, znemožňuje kultúrnu kontinuitu, čo v konečnom dôsledku vedie k ohrozeniu zdravého vývoja, slobody a prosperity spoločnosti smerom do budúcnosti.
 
Pragmatický, racionalizačný proces vytvoril nový typ človeka - „homo computerus“, v ktorého prežívaní absentuje inteligentné prežívanie a empatia. Nič neľudské mu nie je cudzie. Dochádza k atrofii emocionality jedinca, ktorý v dôsledku citového primitivizmu nie je schopný prežiť mravný zápal, vrelý súcit, radosť z krásy, túžbu po súlade a harmónii.
 
Americký vedec Howard Gardner vo svojom diele Teória mnohonásobnej inteligencie prezentuje myseľ človeka v kategóriách:
  1. Syntetizujúca myseľ – ako schopnosť dávať informácie do celkov a súvislostí podľa ich významu pre život, človeka
  2. Tvorivá myseľ - ako rozvíjanie tvorivosti a prokreatívneho prostredia, integrovanie ľudí podobných záujmov
  3. Rešpektujúca myseľ - ako sociálna, interpersonálna inteligencia - schopnosť rešpektovať iných
  4. Etická myseľ – ako svet osobnostných a spoločenských hodnôt, morálka, etika
 
Predstaviteľ pedagogickej psychológie Martin Seligman uvádza, že rozvíjanie emocionálnej inteligencie smeruje k zmysluplnosti bytia, k tzv. autentickému šťastiu a duševnej pohode prostredníctvom atribútov, ktorými sú:
  1. Pozitívne emocionálne nastavenie
  2. Zaujatie činnosťou
  3. Zmysluplnosť zámeru
  4. Úspešný výkon
  5. Vytváranie pozitívnych vzťahov
 
Zmysluplnosť bytia charakterizuje 6 S: sebareflexia – sebahodnotenie – sebavedomie – sebakontrola – sebariadenie – sebatvorba
 
Umenie má byť základom výchovy. (Platón)
Výchova umením, doporučovaná pozitívnou psychológiou a progresívnou pedagogikou sa usiluje rehabilitovať ľudské cítenie. Umenie je jedným z podstatných zdrojov tejto rehabilitácie.
Historik Herbert Read vo svojom diele „Výchova umením“ zastáva presvedčenie, že v umení je odkaz záchrany moderného človeka, narušeného civilizačným príklonom k citovo vyprázdnenému pragmatizmu.
 
Rozvoj emocionálnej inteligencie prostredníctvom výchovy umením je účinnou alternatívou voči sklonom citovej otupenosti, negativizmu, extrémizmu, egoizmu, deštrukcii sociálnych väzieb a kultúrnej kontinuity spoločnosti ako aj depersonalizácii mladého jedinca.
 
Rozvoj emocionálnej inteligencie podporuje silné stránky osobnosti študenta – rozvíja jeho vedomie z hľadiska schopnosti riadenia vlastného prúdu myslenia, prežívania, sebauvedomenia. Tieto atribúty sú základom pre rekognoskáciu osobnostného potenciálu, pre rozvoj dispozícií jednotlivca, pre rozvíjanie tzv. vysokých schopností a prijatie životných a študijných výziev.
 
Orientácia vzdelávacích systémov v našej spoločnosti je nastavená na rozumový, kognitívny rozvoj detí, mladých ľudí. I keď existujú aj tzv. výchovné predmety, ide skôr o učenie sa faktom, či memorovaniu informácií a nie o zážitok, osobnú skúsenosť. Experiencionálna – zážitková výchova sa v našich školách uplatňuje len ojedinele, dochádza k poklesu tvorivosti u študentov, pričom práve tvorivosť je vrcholom činorodosti.
 
V školských systémoch výuky na Slovensku sú nedostatočne zastúpené spoločne zdieľané, pozitívne, emocionálne povznášajúce zážitky, vnímané v reálnom prostredí s rovesníkmi, cielene zamerané na inteligentné formovanie vedomia mladého človeka.
 
PRÍNOS PROJEKTU Shakespeare - Prokofiev ROMEO a JÚLIA
 
Unikátny edukatívny výchovno - vzdelávací projektu z cyklu Harmónia sfér pod názvom Shakespeare - Prokofiev ROMEO a JÚLIA prináša možnosť bezprostredného zážitku mladých ľudí so symfonickou hudbou a dramatickým umením s významovým a faktografickým výkladom tohto prepojenia. Tento bezprostredný, živý kontakt vytvára prirodzený, autentický, empatický, kongruentný a transformačný vzťah - priamu emocionálnu väzbu vnímateľa.
 
Takýto typ projektu podporuje salutogenézu – úsilie o rozvoj normality osobnosti ako protiváhy k patogenéze v presvedčení, že človek ako biopsychická bytosť sa môže vyvíjať pozitívnym smerom, posilňujúcim fyzické, psychické zdravie a optimálne sociálne, komunitné zaradenie.
 
Výchovno - vzdelávací projekt Shakespeare Prokofiev – ROMEO a JÚLIA prepája viaceré sféry vysokého umenia so symbolikou prepájania aktivít pravej a ľavej mozgovej hemisféry. Výchova umením rozvíja emocionalitu, hodnotový systém jednotlivca, jeho motivačnú orientáciu. Kultivácia emocionálnej inteligencie má tiež významný dopad na intelektovú sféru jedinca - bez zápalu, zaujatia a úsilia by nebol pokrok, bez zanietenia pre hľadanie pravdy by nebolo vedy, bez zapálenia pre hodnoty by nebola etika, bez citového vzťahu ku kráse by nebolo umenia...
 
Intenzitu reálneho, plnohodnotného emocionálneho zážitku a racionálneho poznania tvárou v tvár voči živému zneniu symfonického telesa a dramatickej javiskovej prezentácie naživo nie je možné nahradiť žiadnou, akokoľvek sofistikovanou počítačovou, či mobilnou technológiou.
 
V súčasnosti sa namiesto živej, osobnej skúsenosti v živej realite stále viac stretávame s náhradou skutočnosti, ktorá je sprostredkovaná elektronickým záznamom v médiách modernej komunikačnej techniky (mobilné telefóny, tablety, osobné počítače). Jedinec konzumuje javy zaznamenané na mobilnej obrazovke, čím stráca zážitok z priameho kontaktu, z prirodzeného zdroja udalosti.
 
Emócie, city a zážitky, ktoré ľudia spoločne prežívajú vplývajú nie len na rozvoj jedinca, ale aj na stav spoločenského vedomia. Silný a nevšedný zážitok ostáva dlhodobo v emocionálnej pamäti človeka a z nej sa premieta do jeho hodnotového nastavenia.
 
ZÁVER
 
Vysoké umenie nepochybne patrí medzi najväčšie civilizačné výdobytky modernej spoločnosti.
Výchova a vzdelávanie umením je spôsob a cesta ako rozvíjať a zušľachťovať emocionálnu inteligenciu mladej generácie a umožniť jej nadviazať na národnú a európsku kultúrnu kontinuitu.
Bez cieleného rozvíjania emocionálnej inteligencie bude naše vzdelávanie invalidné a zaostávajúce
za štandardom rozvíjania osobností mladých ľudí oproti vyspelým štátom EÚ.
 
Dr.h.c., Prof.PhDr. Miron Zelina, DrSc.,
Emeritný profesor Univerzity Komenského
Katedra školskej pedagogiky a psychológie
 
- reklamná správa -
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu