Aj keď sa každému páči niečo iné, on sa páči všetkým. Neprehliadnuteľným ho robí nie jeho výška, ale charizma. Popularita mu neubrala ani gram z pokory a vďačnosti za stále nové herecké príležitosti. Jednou z nich je účinkovanie v reklamnej kampani Poštovej banky, ktoré si naplno užíva.
Ako ste zareagovali na ponuku, účinkovať v reklame?
V minulosti som už mal podobnú skúsenosť, vtedy však nešlo o takú veľkú a dlhodobú kampaň. Ponuka od Poštovej banky prišla práve v čase, keď som rozmýšľal ako využiť dlhoročné skúsenosti v televízii, vďaka ktorým som známou tvárou. Po dlhých rokoch účinkovania v televíznych seriáloch som si v tejto oblasti doprial voľno, a tak nastal priestor na to, aby som svojej tvári a svojmu menu dal aj marketingový rozmer.
Spojiť svoje meno s nejakou značkou je pomerne zaväzujúce. Čo vás presvedčilo?
Pravdou je, že účinkovanie v reklame je pre herca tenký ľad. Už ak zapredá svoju tvár a meno reklame na istý produkt, musí to byť v súlade s jeho presvedčením. O Poštovej banke ako značke som nezapochyboval ani na chvíľu a navyše, zaujal ma zábavný koncept reklamy. Keď som sa dozvedel, že v nej stvárnim filmovú úlohu, mojou jedinou podmienkou bolo, aby scény vyzerali reálne, aby mal divák pri sledovaní spotu pocit, že mu práve pustili úryvok z Angeliky alebo Ciffhangera. Vďaka vysokej technickej úrovni výroby sa to podarilo. A pre mňa, ako pre herca, bola radosť stvárniť v reklame kúsok filmovej postavy.
Stvárnenie Pierra bolo o vášni, ale napínavá scénka z akčného filmu, v ktorej ste viseli na lane dolu hlavou, bola omnoho náročnejšia a nebezpečnejšia.
Najprv som si myslel, že to bude hračka. Prvých desať minút áno, ale visieť 12 hodín dolu hlavou nebolo nič príjemné.Prejavili sa u mňa všetky potlačené fóbie z výšky, ale dôveroval som horolezcom, isteniu a celému štábu. Bol som rád, keď ma zvesili dolu.
Ako na vaše účinkovanie v tejto reklame reaguje okolie?
Veľmi pozitívne. Oslovil ma aj starší kolega, herec, ktorý účinkuje v reklame inej banky a od neho som dostal konštruktívnu kritiku. Najviac ma tešia reakcie fanúšikov. Tak, ako sa mi doteraz na ulici prihovárali menami postáv, ktoré som stvárňoval v televíznych seriáloch, tak na mňa teraz už z diaľky kričia „Koľko? Len 0,95 %?“. Dobre vieme, ako nás všeobecne reklamy iritujú a radšej ich prepíname. To, že na spoty Poštovej banke diváci tak živoreagujú znamená, že ich zaujali.
Dnes sme vás zastihli pri natáčaní vianočnej reklamy. Aké to je žiť sviatkami v dvojmesačnom predstihu?
Doteraz som sa vždy rozčuľoval, keď som bol už na konci októbra médiami atakovaný vianočnými reklamami a zrazu som v tom až po ušiJ. Môžem povedať, že vďaka Poštovej banke som Vianoce oslavoval už v októbri! Užívam si to inak a som rád, že môžem byť súčasťou výroby. Je to pre mňa nová skúsenosť vidieť koľko práce, času a ľudí si reklama vyžaduje, aké triky sa v nej využívajú. Je to úplne iné ako výroba televízneho seriálu. Dôležité sú úplne iné detaily.
A kedy reálne začínate žiť Vianocami?
Na poslednú chvíľuJ. Súhlasím s posolstvom vianočnej reklamy Poštovej banky, netreba si kaziť predvianočnú náladu naháňaním darčekov, neblíži sa koniec sveta, blížia sa sviatky pokoja. Ani ja nekupujem dary len preto, lebo sa to patrí. Stáva sa dokonca aj to, že blízkych vyložene prosím, aby si nepridávali starosti s naháňaním darov. Obdarúvame sa priebežne po celý rok.
A aký darček by potešil vás?
Nerád dostávam darčeky. Ľudia, ktorí ma chcú prekvapiť rozmýšľajú, vymýšľajú, hľadajú a ja sa iba bojím, že keď sa netrafia do môjho vkusu, začne opäť kolobeh behania a vymieňania. Materiálne dary ma skôr znervózňujú. Vianoce majú pre mňa iný význam. A keď sa ma už moja mama neodbytne pýta, čo by mi mala kúpiť, vravím, že dezodorant, čierne a hnedé ponožky sa mi vždy zídu.
K tomu ešte pyžamo, vianočná klasika.
A práve to nie! Nemám rád pyžamo. Je to podľa mňa zbytočný odev ešte aj do postele. Najradšej spím v tričku, starom a pohodlnom.
Kde budete tráviť tohtoročné Vianoce?
Už 38 rokov ich trávim stále s rodinou, doma, v Banskej Bystrici. Len dvakrát sme ich s rodičmi a sestrou prežil v Rusku, kde bol otec pracovne a nebolo to ono, aj keď Moskva je na Vianoce krásna. Chýbali nám starí rodičia, bratranci a ďalší. Súhlasím, že je jedno, kde sviatky prežijete, ak ich strávite v rodinnom kruhu. Aj my budeme ešte na Štedrý deň ráno nakupovať, variť, upratovať, ale to všetko v pokojnej, rodinnej atmosfére, na návšteve u blízkych, doma pri umelom, u starých rodičov pri živom stromčeku.
Bystrica je vám asi súdená. Z Banskej pochádzate, v Záhorskej žijete. Ako býva Ján Koleník?
Bývam podľa mojich predstáv, aj keď žijem na dlh. Byt mám v mestskej časti plnej zelene, s atmosférou dediny, čo mi maximálne vyhovuje. V živote mám dosť ruchu, v práci až priveľa kontaktu s ľuďmi. Som rád, že po návrate domov som obklopený pokojom, prírodou, možnosťami na dlhé prechádzky v lese. Rozmýšľam, že by sa mi zišiel možno byt v meste na prechodné pobyty, nevyhnutné kvôli práci, ktorú mám veľakrát dlho do noci, ale z „dediny“ by som sa už natrvalo neodsťahoval.
Niektorí ľudia sa hypotéke vyhýbajú a radšej bývajú v prenájme ako by mali roky splácať dlh banke. Aký je váš pohľad na vec?
Žil som na internáte, potom v prenájme, vystriedal som veľa adries, ale nie je nič lepšie ako bývať vo vlastnom. A uvedomujem si, že bez hypotéky by som sa k vlastnému bývaniu nikdy nedostal. Som však rád, že mám tu možnosť požičať si.
-Reklamná správa-
