BRUSEL - Prvý deň summitu sa skončil. Európska únia sa s Britániou dohodla. Lídri členských krajín, vrátane premiéra Petra Pellegriniho, dohodu vítajú a na summite ju aj podporili. Kľúčovým dňom pre dohodu je však sobotné hlasovanie v britskom parlamente. Podľa premiéra Petra Pellegriniho je práve toto hlasovanie rébusom, na ktorého riešenie sa čaká. Britský premiér Boris Johnson však chce vystúpiť, aj keď nemá podporu. Čaká ho náročná výzva, no verí, že dohodu parlament prijme.
Dvojdňový summit Európskej únie je zatienený debatami o brexite a sú viaceré predpoklady, že nevyústi do konkrétnych záverov. Aj keď to tak v stredu nevyzeralo, britský premiér Boris Johnson a šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa zhodli na tzv. brexitovej dohode. Británia je tak najbližšie k uzavretiu dohody o vystúpení z EÚ.
Británia sa dohodla s EÚ na brexite: VIDEO Najväčším rébusom je britský parlament, uviedol Pellegrini
Najväčší rébus je britský parlament
Premiér Peter Pellegrini dosiahnutie dohody víta. "Otázkou je, či nájde podporu v britskom parlamente. Pre mňa nie je otázkou, či budeme dnes s takou dohodou súhlasiť, predpokladám, že áno. Najväčší rébus bude pravdepodobne v sobotu, kedy budeme vidieť, ako o tejto dohode zahlasuje britský parlament. To nás môže opäť posunúť niekde inde," uviedol premiér po príchode na summit.
"Samotná dohoda, ktorá je dnes na stole, urobí túto tému menej kontroverznou na diskusiu. Vážnejšiu a turbulentnejšiu diskusiu očakávam v téme ďalšieho rozširovania EÚ, ale hlavne v oblasti rokovaní so Severným Albánskom a Macedónskom," dodal. "Organizovaný brexit bola od začiatku preferencia EÚ 27. Dohoda vytvára vhodné podmienky na posilňovanie strategických vzťahov EÚ - UK."
Lídri podporili novú dohodu
Lídri všetkých členských krajín EÚ jednomyseľne podporili novú dohodu o brexite. Na summite tiež schválili politickú deklaráciu o budúcich vzťahoch Británie a EÚ. Dohodu musí ešte schváliť britský parlament, Európsky parlament a nakoniec Európska rada. EÚ podľa schváleného dokumentu "vyzýva európske inštitúcie na prijatie krokov, ktoré zaistia, aby dohoda mohla začať platiť od 1. novembra". Zároveň však chce EÚ udržiavať "v budúcnosti s Veľkou Britániou tak blízke vzťahy, ako je to len možné".
V hre je ešte stále mimoriadny summit 27. októbra. Donald Tusk však môže požiadať listom o stanovisko lídrov jednotlivých krajín o schválenie.
Brexit sa odkladať nebude
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo štvrtok uviedol, že nedôjde k odkladu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Termín odchodu je plánovaný na 31. októbra. Juncker približne polhodinu po tom, ako stál po boku britského premiéra Borisa Johnsona na tlačovej konferencii v Bruseli povedal, že "vylučuje" akýkoľvek ďalší odklad brexitu. Podľa Junckera už nie je žiadny dôvod na ďalší odklad brexitu.
Konečné rozhodnutie o prípadnom odklade však nezávisí od Junckera. Rozhodnutie bude na lídroch 27 členských štátov EÚ, či povolia odklad brexitu, ak ani novú dohodu neschváli britský parlament. Odchod Británie z EÚ ho však zarmucuje. Podľa Junckera je samozrejme na oboch parlamentoch (EÚ aj Spojeného kráľovstva), aby mali posledné slovo. "Dohodu musí schváliť nielen Westminster, ale aj Európsky parlament. Z dohody som spokojný, ale z brexitu som smutný," zakončil Juncker.
Johnson čelí náročnej výzve, no je presvedčený, že parlament dohodú schváli
Britský premiér Johnson čelí náročnej výzve, či parlament podporí jeho dohodu po tom, ako ju odmietli jeho spojenci zo severoírskej Demokratickej unionistickej strany (DUP). Britská opozícia aj severoírski spojenci menšinovej vlády premiéra Johnsona už dali najavo, že dohodu nepodporia. Johnson tak zatiaľ nemá dostatok hlasov pre jej schválenie. O odklad pritom požiadať nemieni, hoci mu vystúpenie krajiny z EÚ bez dohody zakazuje zákon schválený v septembri britským parlamentom.
Johnson je však presvedčený o tom, že parlament jeho krajiny podporí pozmenenú dohodu o brexite, ktorú jednomyseľne podporili hlavy vlád a štátov ostatných 27 členských krajín Únie. "Som viac ako presvedčený, že keď si moji kolegovia v parlamente preštudujú túto dohodu, budú ochotní za ňu hlasovať," uviedol Johnson pred novinármi v Bruseli po skončení prvej tematickej časti rokovaní lídrov EÚ.
Dohoda podľa britského premiéra Borisa Johnsona reprezentuje veľmi dobré podmienky. "Dohoda reflektuje prácu, ktorú sme spolu posledné mesiace vykonali. Rieši otázku Írska a Severného Írska. Z EÚ definitívne odídeme 31. októbra. Dohoda pomáha vzájomnému obchodu a tomu, ako chceme ďalej pokračovať. Verím, že naše spoločné rokovania budú pokračovať. Brexit bude bez ďalšieho odkladania. Som rád, že sme sa dostali do tohto bodu. Dohoda buduje ďalšie spoločné smerovanie EÚ a UK. EÚ budeme naďalej brať ako našich priateľov a susedov," uviedol Johnson.
EP je pripravený dohodu schváliť, no až po Britoch
Schválenie brexitu s dohodou je podľa predsedu Európskeho parlamentu Davida-Mariu Sassoliho v europarlamente pripravené. "Vždy sme dúfali, že dosiahneme dohodu. Preto sme radi, že sa tak stalo. V posledných týždňoch sme mali veľa stretnutí so zástupcami Veľkej Británie, kde sme sa postupne posúvali bližšie k dohode. Brexit je rozhodnutie britského ľudu a parlamentu a musíme ho rešpektovať. Samozrejme, naša dohoda musí byť ratifikovaná oboma parlamentmi. Európskym zajtra a britským v sobotu," povedal.
"Sme pripravení splniť našej povinnosti, preštudovať text a zorganizovať všetky procedúry tak, aby bol dodržaný časový rámec Europarlament je pripravený uskutočniť brexit so všetkými náležitosťami dohody podľa plánu 31. októbra. Ak by britský parlament s dohodou nesúhlasil, museli by sme rokovať ďalej, ale my máme dohodu pripravenú na stole. Čakáme len na Westminster," povedal vo štvrtok v Bruseli David-Maria Sassoli.
Brexit je ako výstup na Mount Everest
Johnson prirovnal brexit k výstupu na Mount Everest. Poslancom zo svojej Konzervatívnej strany povedal, že Británia sa už blíži k vrcholu. "Vrchol je na dohľad, je však zahalený mrakom. Ale môžme sa tam dostať," uviedol ešte v stredu.
Európski lídri sú s dohodou spokojní
Angela Merkelová
Nemecká kancelárka označila novú dohodu o brexite za "kompromis pre všetky strany" a príležitosť na udržanie dobrých vzťahov s Veľkou Britániou. Merkelová novinárom v Bruseli povedala, že dosiahnutie dohody bola "naozaj ťažká práca". Ďalej poznamenala, že dohoda obsahuje kľúčové požiadavky zo strany EÚ vrátane udržania jednoty spoločného trhu a zachovania Veľkopiatkovej dohody v severoírskom mierovom procese. Dohodu označila za "príležitosť mať s Veľkou Britániou dobré a blízke vzťahy aj v budúcnosti". "Veľmi dôležitým signálom je, že dal najavo spokojnosť írsky premiér," povedala novinárom ešte pred začiatkom summitu.
Leo Varadkar
Írsky premiér Leo Varadkar privítal novú dohodu o brexite, ktorú vyrokovala Veľká Británia s Európskou úniou (EÚ). Ako uviedol na Twitteri, dohoda umožní Spojenému kráľovstvu opustiť európsky blok "usporiadaným spôsobom". "Máme tu jedinečné riešenie pre Severné Írsko, ktoré rešpektuje jedinečnú históriu a geografiu," uviedol. Podľa Varadkara je dohoda dobrá ako pre Írsko, tak i pre Severné Írsko a zároveň aj pre ochranu jednotného trhu EÚ a miesto Írska v ňom.
Emmanuel Macron
Pred možnými prekážkami v britskom aj európskom parlamente varoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý inak dohodu víta. "Na základe predošlých skúseností musíme byť primerane opatrní," povedal novinárom. Predchádzajúcu dohodu dojednanú bývalou britskou premiérkou Theresou Mayovou britskí poslanci trikrát odmietli. "Dohoda nám umožňuje odpovedať na politické a technické obavy, ktoré spolu s Britmi zdieľame," uviedol Macron.
Donald Tusk
Predseda Európskej rady Donald Tusk na tlačovej konferencii pripomenul, že novú dohodu pozitívne prijalo aj Írsko a odobrila ju Európska komisia. Dohoda podľa Tuska zabráni vzniku tvrdej hranice medzi Severným Írskom a Írskou Republikou a zachová jednotný trh EÚ. Pred summitom európskych lídrov, ktorému predsedá, pre poľských novinárov podotkol, že to "nie je šťastný deň pre Európu", no zároveň povedal, že "dohoda je oveľa lepší scenár ako žiadna dohoda". Tusk zdôraznil, že je dôležité, že na dohodu pozitívne zareagovalo Írsko, čo vyzdvihne aj neskôr počas summitu. Je len na britskom premiérovi Borisovi Johnsonovi, ako dohodu predá britskému parlamentu, ktorý o nej bude hlasovať v sobotu, dodal.
Andrej Babiš
Všetky členské krajiny dúfajú, že Británia z EÚ odíde v aktuálnom termíne, teda k 31. októbru. Po konci rokovaní o brexitu na summite EÚ to povedal český premiér Andrej Babiš. Predseda britskej vlády Boris Johnson bol podľa neho na schôdzke "veľmi sebavedomý" a tvrdil, že sa mu novú dohodu, ktorú vyjednal s EÚ, v parlamente podarí presadiť. "Všetci dúfame, že to dopadne a že skrátka Veľká Británia odíde k 31. 10. s dohodou," povedal Babiš českým novinárom.
Heiko Maas
Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Heika Maasa je nová dohoda o brexite veľký diplomatický čin. Ako povedal novinárom v Berlíne, dohoda "je dôkazom, že sme všetci veľmi zodpovedne spolupracovali". Šéf nemeckej diplomacie však upozornil, že dohodu musia ešte prediskutovať európski lídri na summite a rovnako aj Európsky parlament.
Ursula von der Leyen
Budúca predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tvrdí, že nová dohoda o brexite vytvára dobrý predpoklad pre budúce vzťahy s EÚ. Von der Leyenová, ktorá má na poste šéfa EK v decembri nahradiť Jeana-Clauda Junckera, uviedla, že nová dohoda je "dobrá ako pre ľudí, tak aj ekonomiku oboch strán" a rešpektuje závery tzv. veľkopiatkovej dohody z roku 1998, ktorá ukončila dlhoročný krvavý konflikt v Severnom Írsku. Von der Leyenová sa domnieva, že brexit nie je koncom, ale východiskovým bodom budúcich vzťahov Británie s EÚ.
Podľa analytikov je Johnsonova dohoda ekonomicky horšia
Nová dohoda o podmienkach odchodu Británie z EÚ je podľa analytikov pre rast britskej ekonomiky menej výhodná ako dohoda jeho predchodkyne Theresy Mayovej. Uviedla to agentúra Bloomberg.
"V dlhodobom horizonte bude rast oveľa pomalší v porovnaní so zotrvaním v EÚ a výrazne slabší ako za podmienok dohodnutých Mayovou," uviedli vo svojej analýze Dan Hanson a Jamie Rush zo spoločnosti Bloomberg Economics.
Analýza v prípade Johnsonovej dohody odhaduje dlhodobý rast na menej ako 1,5 percenta ročne. V prípade dohody dojednanej Mayovou by rast podľa analýzy predstavoval 1,7 percenta a pri zotrvaní v EÚ 1,9 percenta. Podľa agentúry Reuters smeruje Johnsonova dohoda v porovnaní s predchádzajúcou dohodou k menšiemu regulačnému prepojenieu s EÚ a k väčším obchodným bariéram. "Je to z hľadiska ekonomického dopadu oveľa škodlivejšie ako brexitová dohoda Theresy Mayovej," uviedol Anand Menon, riaditeľ inštitútu The UK in a Changing Europe.
Detaily novej dohody
Kompromisné prvky obsiahnuté v novej dohode o brexite sa týkajú hraničného režimu medzi Írskom a britskou provinciou Severné Írsko s dôrazom na colný režim, dovoz tovarov a daň z pridanej hodnoty (DPH), vysvetlil vo štvrtok v Bruseli hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier. Skonštatoval, že po takmer troch rokoch rokovaní sa podarilo dosiahnuť dohodu o tzv. brexite, ktorá zaručuje riadený odchod Británie z Európskej únie. Barnier povedal, že ho budúca predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová požiadala, aby viedol rokovania medzi EÚ a Londýnom o ich vzájomných vzťahoch po brexite. Na tejto pozícii by mal ostať ešte rok.
Zmeny protokolu o Írsku a Severnom Írsku
Zdôraznil, že väčšia časť ustanovení z pôvodnej dohody z novembra 2018 zostala nezmenená. Zmeny sa týkajú protokolu o Írsku a Severnom Írsku, kde nová dohoda zaručuje, že Severné Írsko bude v súlade s určitými pravidlami jednotného trhu EÚ, zároveň ale bude súčasťou colného územia Spojeného kráľovstva, na čom nekompromisne trvala britská vláda. V praxi to znamená, že na írskom ostrove sa nebudú vykonávať žiadne colné kontroly.
Ako uvádza britská BBC, podľa novej dohody opustí colnú úniu s ostatnými krajinami EÚ celé Spojené kráľovstvo vrátane Severného Írska. To je hlavný rozdiel oproti predchádzajúcej dohode, ktorú opakovane odmietli britskí poslanci, a ktorá rátala s tým, že ak sa na pomyselných hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom objavia - v colnej či inej oblasti - neprekonateľné problémy, môže sa Severné Írsko dočasne riadiť pravidlami platnými v EÚ, nie v Spojenom kráľovstve.
Ani podľa novej dohody na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom, ktoré budú po brexite jedinou pozemnou hranicou medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ, nevznikne riadna hranica. Bude naďalej hranicou len v teórii, a tou "reálnou" hranicou, na ktorej sa budú okrem iného vyberať clá, bude podľa dohody Írske more.
Colné kontroly len v prístavoch a na letiskách
Technicky to bude riešené tak, že colné kontroly sa budú uskutočňovať v prístavoch a letiskách v Severnom Írsku. Tovary tam navyše budú podliehať dvojakému režimu - tie, pri ktorých nie je pochybnosť, že sú určené len na severoírsky trh, a nedostanú sa ďalej do Írska, colnému režimu nebudú podliehať. Clo sa bude platiť len za tovary, pri ktorých "existuje riziko", že ich cieľovou stanicou je Írsko.
Toto rozdelenie tovarov na dva druhy je zatiaľ formulované len veľmi všeobecne a nie je jasné, ktoré tovary budú patriť do ktorej kategórie. Ich presné rozčlenenie bude mať na starosti komisia zložená z britských aj európskych odborníkov.
Tzv. írska poistka už neplatí
V prípade priaznivého postoja regionálneho parlamentu sa systém dohodnutý revidovanou zmluvou o brexite predĺži o ďalšie štyri roky. Ak to poslanci odmietnu, bude zavedené dvojročné prechodné obdobie, počas ktorého obe strany budú musieť nájsť riešenie, ktoré zabráni vzniku fyzickej hranice medzi Írskom a Severným Írskom. Na rozdiel od mechanizmu takzvanej "írskej poistky" z predchádzajúcej dohody, ktorú britský parlament trikrát zamietol, nebude potrebné, aby sa nový protokol o režime hraníc nahradil následnou dohodou medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, čo predstavuje podstatný ústupok zo strany EÚ.
Otázka ohľadom DPH je vyriešená
Barnier pred novinármi zdôraznil, že úlohu riadiť colné pravidlá EÚ na území Severného Írska budú mať na starosti britské orgány. Podľa jeho slov pokrok nastal tiež v tom, že sa Bruselu a Londýnu podarilo vyriešiť aj otázku DPH, čo bol posledný technický problém, ktorým sa zaoberali vyjednávacie tímy. "Dosiahli sme dva ciele: zachovanie integrity jednotného európskeho trhu, ako aj uspokojenie legitímnych záujmov Spojeného kráľovstva," opísal celkovú situáciu Barnier.
O čom je summit
Summit má okrem brexitu aj ďalšie dôležité témy. Hlavy vlád a štátov budú hovoriť o Turecku a jeho pôsobení v regióne, preberú implementáciu strategickej agendy EÚ a klimatické témy, nečakane komplikované sa javia debaty o rozšírení EÚ a prístupovom procese pre niektoré kandidátske krajiny. Ľahké nebudú ani rokovania o podobe viacročného finančného rámca EÚ.
Popritom všetkom potvrdia Christine Lagardovú vo funkcii šéfky Európskej centrálnej banky a vypočujú si šéfku budúcej Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá má predstaviť priority svojho kabinetu na nasledujúce päťročné obdobie. A to aj napriek tomu, že jej do kompletizácie zostavy chýbajú traja eurokomisári.
V prípade Turecka lídri budú hovoriť v troch rovinách udalostí - o ofenzíve proti Kurdom na severe Sýrie, kde je spoločná vôľa po zbrojnom embargu, o ťažbe zemného plynu v cyperskej ekonomickej zóne v Stredomorí, kde sa čaká na prijatie sankčného režimu a o otázkach spojených s nelegálnou migráciou, kde bolo Turecko doteraz dôležitým partnerom Únie.
V otázke prístupového procesu s Albánskom a Severným Macedónskom môžu lídri čiastočne napraviť sklamanie z nejednotnej utorňajšej pozície členských krajín voči Skopje a Tirane a prijať vyhlásenie, ktoré by upokojilo obe západobalkánske krajiny a ubezpečilo ich, že Únia "ich nehádže cez palubu". Slovensko sa netají názorom, že odklad tohto procesu považuje za "strategickú chybu" EÚ.
Klimatické hrozby budú silnou témou decembrového summitu EÚ, očakáva sa, že teraz národné delegácie len upozornia na potrebu sociálnej vyváženosti zamýšľaných opatrení pre dekarbonizáciu a na rešpektovanie priemyselných záujmov niektorých krajín.
Naopak, jednou z hlavných tém je podoba budúceho sedemročného rozpočtu (2021-27), kde väčšina krajín nesúhlasí s návrhom fínskeho predsedníctva, lebo sa viac prikláňa na stranu čistých prispievateľov do eurorozpočtu. Diplomati naznačili, že Fínsko sa v tejto veci nespráva ako "čestný hráč", keď sa stotožňuje so scenárom 1,05 hrubého národného dôchodku (HND) 27-člennej EÚ na "tradičné politiky" ako sú súdržnosť a poľnohospodárstvo, namiesto návrhu eurokomisie, ktorá pre tento sektor navrhla 1,114 percenta HND "dvadsaťsedmičky". Okrem toho sú snahy, aby sa čerpanie viacročného finančného rámca viazalo na rôzne podmienky, vrátane dodržiavania princípov právneho štátu, čo naráža na nevôľu niektorých členov Únie.
Je viac ako pravdepodobné, že sa debaty o dlhodobom eurorozpočte prenesú na decembrový summit, ktorému už bude šéfovať Belgičan Charles Michel, pričom v dôsledku pretrvávajúcich názorových rozdielov nie je vylúčený ani mimoriadny rozpočtový summit v januári alebo februári 2020.
