BRUSEL - Niekedy to vyzerá, že jediné, na čom sa všetci zhodnú, pokiaľ ide o migračnú krízu v Európe, je to, že sa musí niečo urobiť. Schopnosť reagovať na rastúci počet utečencov prichádzajúcich do Európy ochromila rozpory medzi krajinami a vo vnútri krajín panujú rozdielne prístupy k rovnakému problému a pomalé alebo neexistujúce spoločné odpovede, konštatuje spravodajský server Politico a zároveň uvádza päť dôvodov, prečo Európa krízu nedokáže riešiť.
ROZHOVOR o utečeneckej kríze s Mohamadom Hasnom: Slovensko má šancu ukázať, že vie pomáhať
1. Rozsah problému
Problém migrácie sa trvalo zhoršoval od apríla, kedy už bol považovaný za taký závažný, že sa kvôli nemu zvolával mimoriadny summit EÚ. Posledné mesiace sme boli svedkami rastúceho počtu frontových línií, na ktorých sa Európa s problémom potýka: líbyjsko-sicílska cesta, grécke pobrežie, Calais a prechádzanie z Francúzska do Británie, hranice medzi Macedónskom a Gréckom a maďarská hranica a hranice medzi Talianskom a Francúzskom pri meste Ventimiglia.
V júli sa počet utečencov zaznamenaných na hraniciach EÚ viac ako strojnásobil na 107.500 v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka. Prvýkrát od roku 2008, kedy únijná agentúra Frontex začala štatistiku sledovať, prekročil počet utečencov hranicu 100.000 počas jediného mesiaca.
Najväčším zdrojom utečencov mieriacich do Európy je teraz Sýria. Podľa agentúry Frontex ešte "po určitú dobu pravdepodobne zostane hlavnou krajinou pôvodu ilegálnych utečencov a žiadateľov o azyl v EÚ".
2. Európa nemá pre túto problematiku skutočného vodcu
Pochopenie naliehavosti problému na európskej úrovni sa niekedy nezdá byť príliš prenikavé. Po objavení mŕtvych utečencov v Rakúsku luxemburské predsedníctvo EÚ na výzvu niekoľkých európskych krajín zvolalo "mimoriadnu" schôdzku ministrov spravodlivosti a vnútra o dva týždne.
Medzitým európsky komisár pre migráciu Dimitris Avramopulos a podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans navštívia niektoré exponované miesta vystavené migračnému prúdu. Do novembra ale nie je plánovaný žiadny osobitný samit EÚ, ktorý by o probléme diskutoval, hoci predseda Európskej rady Donald Tusk v pondelok navrhol, že by mohol byť zaradený na program rokovania októbrovej schôdzky.
Prijímaním utečencov, ktorí prichádzajú cez iné krajiny, ukazuje Nemecko kancelárky Angely Merkelovej podľa expertov a politológov silné morálne vedenie v tejto otázke. Nemôže ale konať samo. Rovnako ako ostatní čelní predstavitelia v EÚ, musí sa aj Merkelová zápasiť s verejnou mienkou, ktorá je voči migrácii čiastočne naladená nepriateľsky.
Žiadny ďalší európsky líder s autoritou na presadenie nového prístupu k migrácii nie je v dohľade. Členské štáty medzitým prijímajú svoje vlastné opatrenia. Kým Nemecko sa rozhodlo otvoriť svoje hranice Sýrčanom, Rakúsko po nájdení nákladného automobilu s mŕtvymi utečencami oznámilo hraničné kontroly na "neobmedzenú" dobu.
3. Juncker versus Tusk
Migrácia sa ukázala byť bojiskom medzi dvoma najčelnejšími predstaviteľmi EÚ. Na náročnom júnovom summite EÚ občas vybublala napovrch debata medzi predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom a prezidentom EÚ Donaldom Tuskom.
Ešte než summit začal, Tusk na Twitteri napísal, že medzi členskými štátmi ešte nie je dohoda o prerozdelení 40.000 utečencov, ako to navrhovala Komisia. Mnoho diplomatov v krajinách podporujúcich návrh Komisie obvinilo Tuska zo snahy návrh Komisie zmariť. Diplomati z krajín odmietajúcich záväzné kvóty (najmä východoeurópske a pobaltské) zase obvinili Junckera, že nerešpektuje mandát Európskej rady, ktorá ho v apríli poverila vypracovaním prerozdelovacieho vzorca na dobrovoľnom základe.
4. Politika je komplikovaná
Populistické a protiimigračné strany sú v niektorých európskych krajinách na vzostupe. V Dánsku v posledných voľbách protiimigračná a protiúnijná ľudová strana dosiahla svoj doposiaľ najlepší výsledok.
Tiež švédska strana Švédski demokrati, ktorá volá po obmedzení imigrácie v krajine o 90 percent, má teraz podľa prieskumov najsilnejšiu podporu zo všetkých. Vo Francúzsku a v Taliansku sú protiimigračné strany druhou alebo treťou politickou silou.
V najbližších mesiacoch čakajú voľby Portugalsko, Španielsko a Poľsko a politici majú výrazne obmedzený priestor pre prijímanie rozhodnutí, ktoré by ich mohli stáť hlasy.
5. Neexistuje realistické vojenské riešenie
Západ kedysi intervenoval v konfliktoch na Blízkom východe alebo v Severnej Afrike. Teraz, po skúsenostiach z Iraku a Líbye, ale nie je jasné, či by nasadenie vojakov situáciu zlepšilo.
EÚ začala námornú operáciu EUNAVFOR-Med, zameranú proti pašerákom ľudí. Misia je teraz vo svojej prvej fáze (zbieranie spravodajských informácií) a čoskoro by mohla byť rozšírená na vyhľadávanie a odháňanie člnov ilegálnych prievozníkov. Ale bez mandátu OSN misia nemôže zasahovať v líbyjských teritoriálnych vodách, aby tam člny zabavovali. Rusko odmieta takýto mandát pripustiť.
Lenže európske krajiny tvrdia, že o vojenskej operácii na líbyjskej pôde beztak neuvažujú.
