PRAHA - Hoci druhá svetová vojna v Európe skončila 9. mája 1945, jej priame i nepriame dôsledky ovplyvňovali svetové dianie ešte niekoľko rokov. Niektoré z nich sú viditeľné aj po siedmich dekádach.
Rozdelenie Nemecka
Porazené Nemecko bolo rozdelené do štyroch okupačných zón - americkej, britskej, francúzskej a ruskej. Otázka ďalšieho osudu krajiny vyvolala medzi víťaznými mocnosťami konflikt. Moskva si chcela udržať vplyv nad Nemeckom aj do budúcnosti, na čo západní spojenci reagovali zlúčením svojich okupačných zón. Tým bol vytvorený základ pre vznik dvoch nemeckých štátov v roku 1949. Jednotu Nemecka obnovili až začiatkom deväťdesiatych rokov.
Znovuzrodenie Poľska
Na jeseň 1939 si územie Poľska medzi sebou rozdelilo Nemecko a Sovietsky zväz. Po vojne bol poľský štát obnovený, ale geograficky sa posunul výrazne na západ. Stalin si totiž na spojencoch vymohol, aby si Rusko mohlo ponechať svoje zabratie, ktoré bolo Poľsku kompenzované na úkor Nemecka. Tak sa zrodila súčasná poľsko-nemecká hranica na Odre a Nise.
Zánik vojnového spojenectva
Spoločný záujem na porážke nacistického Nemecka prinútil k spolupráci tak rôznorodé krajiny ako boli Spojené štáty či Veľká Británia na strane jednej a Sovietsky zväz na strane druhej. S blížiacim sa víťazstvom sa však medzi členmi protihitlerovskej koalície začali vyostrovať spory ohľadom povojnového usporiadania sveta. Tie v druhej polovici 40. rokov vyústili do podoby studenej vojny medzi komunistickým blokom a Západom.
Sovietizácia východnej Európy
V mnohých krajinách strednej a východnej Európy, ktoré oslobodila Červená armáda, boli pod tlakom Moskvy inštalované spriaznené komunistické vlády. Najzreteľnejšie sa to prejavilo v Poľsku, kde sa vďaka Stalinovej podpore ujala moci dočasná vláda s prevahou komunistov. Vo sfalšovaných voľbách v januári 1947 ľavica zvíťazila a do konca roka zlikvidovala pravicovú opozíciu.
Posilnenie vplyvu USA
Víťazstvo v konflikte posilnilo nielen sebavedomie Spojených štátov, ale aj americkú ekonomiku. Tá sa stala dominantnou silou svetového hospodárstva a dolár začal hrať úlohu kľúčovej rezervnej meny. Spojené štáty už počas vojny poskytli výraznú finančnú a materiálnu pomoc svojim spojencom. Po skončení konfliktu navyše Washington európskym krajinám ponúkol účasť v takzvanom Marshallovom pláne, ktorý mal spustošený kontinent postaviť ekonomicky na nohy. O účasti v programe spočiatku uvažoval aj Sovietsky zväz, ale nakoniec sa rozhodol rokovania o svojom zapojení ukončiť. Pod tlakom Moskvy urobilo podobný krok aj Poľsko a Československo.
Procesy s vinníkmi
Po porážke Nemecka sa 21 vysokých predstaviteľov nacistického režimu postavilo pred medzinárodný vojenský tribunál, kde čelili obžalobe z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Dvanásť obžalovaných si vypočulo trest smrti, ďalší dostali doživotie alebo mnohoročné tresty; traja ľudia boli oslobodení. Okrem tohto hlavného procesu sa v rokoch 1946 až 1949 konali pred americkým vojenským tribunálom v Norimbergu procesy s menej významnými exponentmi nacistického režimu. Myšlienka posadiť osoby podozrivé zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na lavicu obžalovaných sa na konci vojny presadila tiež v juhovýchodnej Ázii. V rokoch 1946 až 1948 pôsobil v Tokiu Medzinárodný vojenský tribunál pre Ďaleký východ, ktorý súdil predstaviteľov porazeného Japonska.
Vznik OSN
Na konci apríla 1945 sa v San Franciscu zišli zástupcovia 51 krajín s cieľom dohodnúť sa na založení medzinárodnej organizácie pre udržiavanie mieru a bezpečnosti vo svete. Výsledkom bola Charta OSN, podpísaná zakladajúcimi členmi 26. júna 1945. Snaha nájsť funkčnú náhradu za medzivojnovú Spoločnosť národov sa podarila len čiastočne. Akcieschopnosť OSN od začiatku obmedzuje právo stálych členov BR vetovať predložené návrhy, rovnako ako fakt, že OSN nedisponuje vlastnými ozbrojenými silami.
