MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin v pondelňajšom telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou rozoberali dôležitosť zachovania prímeria na Ukrajine a situáciu s dodávkami ruského plynu do Európy. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním sa na oficiálne vyhlásenie zverejnené Kremľom.
"Putin a Merkelová si vymenili názory na situáciu ohľadom dodávok zemného plynu z Ruska členským štátom EÚ a zhodli sa na tom, že by mali pokračovať trojstranné konzultácie," agentúra Ria Novosti citovala vyhlásenie Kremľu.
Hovorca nemeckej kancelárky Steffen Seibert dodal, že rozhovor sa dotkol aj otázok uplatňovania dohôd mierového plánu pre východ Ukrajiny, ku ktorým sa dospelo v Minsku 5. septembra. Podľa Seiberta Merkelová ruskému prezidentovi pripomenula, že riešenie ukrajinského konfliktu si bezpodmienečne vyžaduje úplné stiahnutie ruských jednotiek a zabezpečenie rusko-ukrajinskej štátnej hranice.
Merkelová zároveň privítala kompromis ohľadom zóny voľného obchodu, ku ktorému došlo v piatok počas trojstranných rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a Európskou úniou, pričom vyzvala na pokračovanie týchto rozhovorov. Tieto by sa nemali vyhnúť ani problému dojednávania ceny plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Európska únia a Ukrajina v piatok ako ústupok Rusku súhlasili, aby sa implementácia dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou odložila až na koniec roka 2015.
Do krajiny stále prúdi menej plynu z Ruska, než žiada
Do Poľska v pondelok pritieklo z východu približne 19 mil. metrov kubických plynu, čo je menej ako v nedeľu, kedy krajina dostala z tohto smeru približne 20 mil. metrov kubických plynu. V utorok to uviedol poľský prevádzkovateľ plynovodov Gaz-System. Jediným dodávateľom plynu z východu pre Poľsko je ruský Gazprom.
Hovorkyňa spoločnosti Gaz-System Malgorzata Polkowska zároveň informovala, že dodávky plynu z východného smeru pre Poľsko sú naďalej menšie, než požaduje poľský importér plynu PGNiG. "Zo všetkých importných bodov, z východu, západu a juhu Poľsko v súčasnosti dostáva viac plynu, než je denná spotreba krajiny,“ dodala Polkowska.
NATO tvrdo pracovalo na vybudovaní partnerstva s Ruskom
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v utorok uviedol, že Západ je svedkom “zmien v rozsahu, aké sme nevideli za posledné dve desaťročia a ktoré budú pretrvávať aj v nadchádzajúcich rokoch". Vyjadril sa tak pri príležitosti skončenia svojho mandátu na čele Severoatlantickej aliancie v Bruseli. Ako povedal, uplynulých päť rokov bolo najrušnejších a najnáročnejších pre NATO "aj pre mňa osobne". Podľa jeho slov aliancia dlho a tvrdo pracovala na vybudovaní partnerstva s Ruskom na základe medzinárodných pravidiel a noriem.
"Rusko však bohužiaľ považuje NATO a v širšom zmysle Západ za súpera," povedal Rasmussen. Dodal, že od Moldavska po Gruzínsko a teraz na Ukrajine Rusko používa ekonomický nátlak a vojenské akcie na vyvolanie nestability a konfliktov. Rasmussen sa vyjadril aj k Islamskému štátu, ktorý predstavuje podľa neho stále väčšiu hrozbu, keďže je tu riziko vysielania teroristov aj do krajín NATO.
Na záver Rasmussen uviedol, že Západ je na prednej línii nového boja medzi "toleranciou a fanatizmom, demokraciou a totalitárstvom, medzi otvorenými a uzavretými spoločnosťami". Zdôraznil však, že každé trvalé riešenie krízy musí byť vždy politické a diplomacia preto ostáva nenahraditeľná. Napriek tomu treba byť v prípade potreby pripravený podporiť diplomaciu vojenskou silou, "ak to bude nevyhnutné", uzavrel generálny tajomník. Rasmussena na čele aliancie od októbra nahradí nórsky expremiér Jens Stoltenberg.
Ukrajinský parlament schválil návrh o špeciálnom štatúte pre časti Donbasu
Ukrajinský parlament schválil dnes zákon o udelení osobitného samosprávneho režimu niektorým častiam Doneckej a Luhanskej oblasti, informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ukrajinského poslanca Oleha Ťahnyboka.
Návrh podporilo 277 poslancov, pričom minimálna hranica bola 226 hlasov. Zákon nadobudne platnosť po podpise prezidenta Petra Porošenka a oficiálnom zverejnení. Návrh zákona, ktorý predložil do parlamentu Porošenko, oprávňuje ukrajinskú vládu a ďalšie výkonné orgány podpísať dohodu s miestnymi správnymi orgánmi o sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a iných záležitostiach. Miestne správne orgány budú oprávnené zúčastňovať sa na vymenovaní miestnych zástupcov spravodlivosti.
Podľa návrhu bude mať ruština a ďalšie jazyky rovnocenné postavenie ako ukrajinčina. Štát bude musieť garantovať právo používať ruštinu a ďalšie jazyky verejne či súkromne. Návrh taktiež stanovuje usporiadanie predčasných miestnych volieb na 7. decembra. Podľa agentúry DPA návrh udeľuje amnestiu separatistom, ktorí bojovali proti vládnym silám.
V Donecku v noci zomreli traja ľudia, útoky na letisko neprestávajú
Ďalších troch mŕtvych a piatich zranených si v noci na dnes vyžiadalo ostreľovanie Donecka, kde od víkendu trvajú boje na severe mesta v okolí medzinárodného letiska. Oznámila to Donecká radnica, podľa ktorej bolo explózie delostreleckých granátov počuť celú noc. Boje na východe Ukrajiny si od prepuknutia separatistického povstania v apríli vyžiadali okolo 3200 mŕtvych, oznámilo dnes velenie ukrajinskej armády.
Podľa ukrajinského armádneho analytika Dmytro Tymčuka sa na ostreľovaní doneckého letiska, ktoré je pod kontrolou armády, podieľajú ruské jednotky. Koncentrácia ruských vojsk sa podľa neho zvyšuje v okolí miest Lysyčansk a Debalcevo, na celom východe vraj aktivizujú činnosť ruskej diverznej a výzvednej skupiny. Cez hranice stále smerujú na Ukrajinu kolóny ruskej bojovej techniky, napísal Tymčuk na Facebooku.
Boje v okolí Donecka dnes potvrdilo aj velenie povstalcov. "Prímerie sa skončilo, bojuje sa po celom Novom Rusku," napísala dnes v prehľade situácie na fronte povstalecká agentúra Novorossija. Prestrelky podľa nej pokračujú nielen v Donecku, ale aj v mestách Debalcevo, Jasynuvata, Horlivka a Makijivka.
Ukrajinskí poslanci budú rokovať o asociačnej dohode s EÚ
Ukrajinskí poslanci budú v utorok hlasovať o ratifikovaní asociačnej dohody s Európskou úniou. Urobia tak v rovnakom čase, ako bude o tomto bode v Štrasburgu rokovať Európsky parlament. Súčasťou asociačnej dohody mala byť pôvodne aj dôležitá dohoda o voľnom obchode s EÚ, jej implementáciu však minulý týždeň predbežne odložili až do konca roku 2015. Ukrajinský prezident Petro Porošenko napriek tomu plánované rokovanie o asociačnej dohode označil za "historický deň" pre jeho krajinu.
Ukrajina podpísala s Bruselom politické časti asociačnej dohody ešte marci a definitívnu časť dohody odsúhlasil Porošenko spoločne s európskymi lídrami na summite koncom júna. Obe strany sa tým zaviazali k užšej politickej a ekonomickej spolupráci. Rusko varovalo pred zavedením odvetných opatrení, keďže sa obáva, že po podpísaní dohody budú na Ukrajinu vo väčšej miere prúdiť výrobky z EÚ na úkor produkcie z Ruska. Tam zase smeruje až štvrtina ukrajinského exportu.
Rozhodnutie nepodpísať asociačnú dohodu, ktoré urobil Porošenkov predchodca Viktor Janukovyč, vyvolalo masívne protesty na Ukrajine a nakoniec viedlo k úteku Janukovyča do Ruska a ruskej okupácii a anexii ukrajinského polostrova Krym.
Rakúsko poskytne OBSE desať bezpilotných lietadiel na monitorovanie Ukrajiny
Rakúsko poskytne Organizácii pre spoluprácu a bezpečnosť v Európe (OBSE) desať bezpilotných lietadiel určených na monitorovanie dodržiavania prímeria vo východnej časti Ukrajiny. Oznámil to dnes rakúsky minister zahraničných vecí Sebastian Kurz, ktorého citovala agentúra RIA Novosti.
"Našou misiou nie je iba podporiť mierovú dohodu poskytnutím pozorovateľov v rámci OBSE, ale aj dodaním desiatich bezpilotných lietadiel, ktoré umožnia kontrolu konfliktom postihnutých oblastí a urýchlenie procesu mierového riešenia," uviedol Kurz po stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v Kyjeve.
Podľa rakúskeho diplomata jeho krajina taktiež zintenzívni na Ukrajine zdravotnícku pomoc, pričom prioritou rakúskej misie budú ťažko zranené osoby z východu Ukrajiny. Porošenko vyjadril nádej, že sa počet pozorovateľov OBSE v blízkej budúcnosti zvýši. Prezident povolil použitie bezpilotných lietadiel 13. septembra.
Ruské embargo na potraviny bude mať na hospodárstvo EÚ drvivý dopad
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) na úvod plenárnej schôdze v Štrasburgu rokovali o ruskom zákaze dovozu poľnohospodárskych produktov z EÚ, ktoré Moskva zaviedla 7. augusta ako odvetu za predošlé sankcie zo strany Bruselu.
Europoslanci skonštatovali, že ruské embargo na vybrané druhy potravín bude mať na hospodárstvo EÚ drvivý dopad. Ruská federácia je totiž druhým najväčším vývozným trhom pre európske poľnohospodárke produkty. Na druhej strane, 43 percent celkového ruského dovozu pochádza z EÚ.
Minulý rok dosiahla celková hodnota vývozu poľnohospodárskych produktov z EÚ do Ruska 11,3 miliardy eur. Očakáva sa, že súčasný ruský zákaz sa dotkne dovozu v hodnote 5,1 miliardy eur s tým, že niektorý tovar alebo krajiny budú embargom postihnuté viac než ostatné.
Medzi najpostihnutejšie krajiny - na základe spracovaných štatistík o vývoze za rok 2013 - bude patriť Poľsko a Litva, ďalej Nemecko, Holandsko, Dánsko, Fínsko, Španielsko a v menšej miere Belgicko, Francúzsko, Grécko, Maďarsko a Rakúsko.
Europoslanci pripomenuli, že ruské obchodné protiopatrenia sa týkajú mäsa, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny. Európska komisia už na ruský zákaz reagovala formou krátkodobých podporných oparení v hodnote 155 miliónov eur. Zamerala sa pritom na odvetvia, ktoré boli zasiahnuté ako prvé. Podporila tak najmä pestovateľov ovocia a zeleniny, ktoré podliehajú rýchlej skaze, a výrobcov masla a syra.
