Piatok19. apríl 2024, meniny má Jela, zajtra Marcel

Putinov poradca je kvôli kontroverznému výroku rozhorčený: Je to vytrhnuté z kontextu!

Vladimir Putin Zobraziť galériu (3)
Vladimir Putin (Zdroj: SITA)

BRUSEL - Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov sa dnes sťažoval, že predseda Európskej komisie José Manuel Barroso porušil dôvernosť telefonického rozhovoru a citoval slová prezidenta Vladimira Putina, že Moskva môže do dvoch týždňov zabrať Kyjev, ak bude chcieť. Informovala o tom agentúra AP.

Ušakov povedal novinárom v Moskve, že Putinovo vyhlásenie "bolo vytrhnuté z kontextu a malo úplne iný význam". Poradca dodal, že je pod Barrosovu úroveň verejne rozprávať o súkromnom rozhovore.

Niekoľko európskych médií tento týždeň už skôr citovalo Barrosove slová, podľa ktorých Putin v súkromnom rozhovore povedal, že ak budú ruské sily chcieť, môžu do dvoch týždňov zabrať ukrajinské hlavné mesto. Proruskí povstalci bojujú proti ukrajinským vládnym vojakom od apríla v konflikte, ktorý si vyžiadal vyše 2500 ľudských životov.

Správanie ruského vodcu je nepredvídateľné: Za dva týždne môžem obsadiť Kyjev!

 Ruský prezident Vladimir Putin údajne v súvislosti s ukrajinskou krízou povedal dosluhujúcemu šéfovi Európskej komisie Josému Barrosovi, že keď bude chcieť, zaberie Kyjev za dva týždne. Napísal to taliansky denník La Repubblica. Barroso to mal vyhlásiť v sobotu počas mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli. 
 
Taliansky denník vo svojom článku detailne opísal, ako údajne prebiehalo rokovanie na summite únie. "Rusko je vo vojne s Európou," zopakovala v úvode litovská prezidenta Dalia Grybauskaitéová vetu, ktorú už predtým povedala aj novinárom prítomným v Bruseli. Následne si vzala slovo nemecká kancelárka Angela Merkelová, tiež viditeľne pobúrená správaním Moskvy. Prezident Putin podľa nej nesplnil sľuby, ktoré dal, a naopak prispel k ďalšej vojenskej eskalácii konfliktu na východe Ukrajiny. Správanie ruského vodcu je vraj nepredvídateľné. Po Ukrajine môže prísť Litva a Estónsko, musíme na to reagovať novými sankciami, prehlásila údajne Merkelová. 
 
Barroso potom tlmočil prítomným svoj ​​posledný rozhovor, ktorý s Putinom viedol. "Ak budem chcieť, za dva týždne zaberiem Kyjev," prešiel vraj ruský prezident počas telefonátu do vyhrážok. Akoby hovoril: Takže ma neprovokujte ďalšími sankciami, uviedol k tomu taliansky denník. 
 
Protest proti ruskej invázii
Zobraziť galériu (3)
 (Zdroj: Twitter)
 
Svoje obavy z ďalšieho vývoja vyjadril aj britský premiér David Cameron. "Putin si už vzal Krym, nemôžeme mu dovoliť získať celú krajinu," uviedol vraj na summite Cameron. Pripomenul v tejto súvislosti, že Západ vo vzťahu k Rusku nesmie nezopakovať rovnakú chybu ako s politikou voči nacistickému Nemecku v roku 1938. 
 
Podľa Kyjeva, NATO a ďalších európskych vodcov existujú jasné dôkazy, že sa ruskí vojaci a technika na východe a juhovýchode Ukrajiny priamo zúčastňujú vojenských operácií po boku proruských separatistov. Moskva ale aj naďalej tvrdí, že tam žiadnych vojakov nevyslala. 
 
Uvedená telefonická výmena názorov medzi Putinom a Barrosom sa uskutočnila v čase, keď ruský líder naďalej označuje východnú Ukrajinu ako "Novorusko" (Novorossija).
 
Summit EÚ počas víkendu rozhodol, že Európska komisia spoločne s diplomatmi navrhne ďalšie pritvrdenie protiruských opatrení. Český premiér v súvislosti s tým uviedol, že sankcie voči Rusku zatiaľ účel nesplnili a Česko si vyhradilo právo s časťou únijného návrhu na ich sprísnenie z ekonomických dôvodov nesúhlasiť. Za kontraproduktívne považuje sankcie aj Slovensko alebo Maďarsko.

Putinove slová o zabratí Kyjeva sú vraj vytrhnuté z kontextu

Medializovaný výrok ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko môže zabrať Kyjev "do dvoch týždňov", bol vytrhnutý z kontextu. V utorok to povedal Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov, podľa ktorého mali prezidentove slová v kontexte úplne iný zmysel. Presný význam Putinovych slov však nešpecifikoval. Taliansky denník La Repubblica v pondelok informoval o Putinovom výroku počas telefonického rozhovoru s predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom o kríze na Ukrajine.

Putin sa vyjadril v čase, keď Európska únia dala Rusku týždňové ultimátum, aby prestalo zasahovať do situácie na východe Ukrajiny, inak zavedie nové sankcie. Nemecká kancelárka Angela Merkelová označila v pondelok sprísnenie sankcií proti Rusku za nevyhnutné, keďže agresiu Moskvy voči Ukrajine podľa nej nemožno tolerovať.

Mogheriniová naznačila, že EÚ chystá sprísnené sankcie voči Rusku 

Vlády členských štátov Európskej únie by mohli prijať rozhodnutie o novom balíku sankcií proti Rusku už v tento piatok. Uviedla to talianska ministerka zahraničných vecí a nastupujúca šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.

Mogheriniová dnes na pôde Európskeho parlamentu pripomenula, že v pondelok v Bruseli zasadal Stály výbor zástupcov pri EÚ (COREPER), pričom sa veľvyslanci dohodli na tom, že Európska komisia do stredy predložiť návrh o novom balíku sankčných opatrení voči Rusku.

"Rozhodnutie o sankciách bude prijaté do piatka," povedala Mogheriniová. Spresnila, že komisia s ohľadom na vojenskú inváziu Ruska na Ukrajine pracuje na posilnení sankcií v štyroch odvetviach, medzi ktoré patrí rezort obrany, tovary dvojitého využitia a financie.

V piatok v Bruseli zasadne Rada EÚ pre poľnohospodárstvo, v rámci ktorej sa ministri pokúsia nájsť odpoveď a opatrenia na ruské embargo pre potravinárske tovary z EÚ. Rada ministrov by mohla schváliť aj nový balík sankcií proti Moskve.

Popov: Vojenská stratégia Ruska zohľadní ukrajinskú krízu i rozširovanie NATO 

Hrozby, ktoré pre Rusko vznikajú v súvislosti so situáciou na Ukrajine a rozširovaním NATO vo východnej Európe, budú kľúčovými faktormi pri prehodnocovaní vojenskej stratégie Moskvy. Uviedol to dnes zástupca predsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Michail Popov.
 
"Skutočnosť, že vojenská infraštruktúra členských štátov NATO sa približuje k našim hraniciam, a to aj prostredníctvom rozširovania, si zachová svoje miesto ako jedna z vonkajších hrozieb pre Ruskú federáciu," povedal Popov v rozhovore pre ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti.
 
Popov spomenul plány USA v oblasti protiraketovej obrany a situáciu na Ukrajine ako ďalšie hrozby pre bezpečnosť Ruska, informovala agentúra Reuters.
 
"Spojené štáty chcú významne posilniť vojenský kontingent NATO v pobaltských štátoch. Plánujú umiestniť ťažkú výzbroj a vojenské zariadenie vrátane tankov a obrnených transportérov, v Estónsku, pri ruských hraniciach," povedal Popov.

Pan Ki-mun vyzýva na politický dialóg na Ukrajine 

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun dnes uviedol, že na ukončenie bojov na východe Ukrajiny je potrebný politický dialóg. Vyjadril tiež sklamanie, že rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou trvali len dva dni, informovala agentúra DPA.
 
"Toto nemá vojenské riešenie. Mal by byť vedený politický dialóg pre politické riešenie, to je udržateľnejšia cesta," povedal Pan Ki-mun v Aucklande v úvode dvojdňovej návštevy Nového Zélandu.
 
Pri konflikte na východe Ukrajiny od apríla zahynulo už takmer 2600 ľudí. Rozhovory o jeho vyriešení medzi zástupcami Ruska, Ukrajiny i proruských separatistov by mali pokračovať v piatok v bieloruskej metropole Minsk.
 
Pan Ki-mun vyjadril veľké znepokojenie nad zhoršujúcou sa krízou na Ukrajine a varoval pred nestabilitou. "Potrebujeme silnú podporu, koordináciu a solidaritu všetkých členských štátov OSN," citoval ho novozélandský rozhlas.

Austrália bude tlačiť na vylúčenie Ruska zo skupiny G20 

 
Austrália sa bude snažiť presvedčiť predstaviteľov skupiny G20, aby na novembrovom summite v Brisbane zo svojich radov vylúčili Rusko za jeho pokračujúce zasahovanie do diania Ukrajine. V rozhovore pre televíziu ABC to dnes povedal minister obchodu Andrew Robb. 
 
 
Austrálski ministri zahraničných vecí a obrany -Julie Bishopová a David Johnston - budú podľa Robba o tejto veci hovoriť s ostatnými členmi skupiny G20 na summite NATO, ktorý sa tento týždeň uskutoční vo Walese.
 
Austrálsky premiér Tony Abbott v pondelok povedal, že jeho krajina rozšíri sankcie voči Rusku v súlade s opatreniami zavedenými Európskou úniou. Nové opatrenia zahŕňajú zastavenie vývozu nerastných surovín a energetických služieb do Ruska, zastavenie finančných transakcií zahŕňajúcich štátne banky a zákaz cestovania pre ďalších 63 politikov a podnikateľov s väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina. Tieto sankcie majú byť podľa Robba signálom Rusku, že bude čeliť závažným dôsledkom, ak bude porušovať medzinárodné právo a posielať svojich vojakov na Ukrajinu.
 
Austrália pritvrdila svoj postoj k Rusku po tom, čo pred šiestimi týždňami na východe Ukrajiny zostrelili lietadlo spoločnosti Malaysia Airlines s 298 ľuďmi na palube, medzi ktorými bolo aj 38 Austrálčanov. Predpokladá sa, že sú za tým proruskí povstalci, tí však obviňujú Ukrajinu. Austrália poslala na Ukrajinu svojich odborníkov a policajtov, ktorí sú súčasťou tímu vedeného Holandskom. Jeho úlohou je nájsť pozostatky všetkých obetí, no prácu expertov brzdia boje na miesta nešťastia.

Kontaktá skupina bude opäť riešit ukrajinskú krízu začiatkom septembra

 Ďalšia schôdzka takzvanej kontaktnej skupiny na riešenie ukrajinskej krízy sa uskutoční v piatok 5. septembra, oznámila agentúra ITAR-TASS. Stretnutie kontaktnej skupiny za účasti zástupcov Ukrajiny, separatistov z Doneckej i Luhanskej oblasti, Ruska a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa konalo za zatvorenými dverami v bieloruskom Minsku. Trvalo skoro štyri hodiny a po jeho skončení nebola zverejnená žiadna správa o jeho priebehu a výsledkoch. 

Jeden z účastníkov - vicepremiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin - následne uviedol len to, že si obe strany ukrajinského konfliktu v Minsku vymenili dokumenty a prezentovali svoje názory. O konkrétnych otázkach by sa malo podľa neho hovoriť až v piatok. 

Podľa Purgina obe strany potrebujú čas na preštudovanie predložených návrhov. Na dnešnom stretnutí sa podľa neho podnikli prvé kroky smerom k uzavretiu prímeria a diskutovalo sa aj o vzájomnej výmene zajatcov. 

Zdroj blízky rokovaniam pre agentúru ITAR-TASS naznačil, že by mohlo dôjsť k vytvoreniu pracovných skupín pre riešenie konkrétnych problémov, vrátane výmeny zajatcov, nasadzovania ťažkého delostrelectva a letectva a uzavretia prímeria. 

Predchádzajúce stretnutie kontaktnej skupiny sa konalo 14. augusta v Kyjeve a sústreďovalo sa na logistické otázky doručovania humanitárnej pomoci na juhovýchod Ukrajiny.

Český premiér je k novým sankciám rezervovaný, šéf diplomacie ich chce 

Rozdielne názory na ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku za jeho zasahovanie do diania na východe Ukrajiny vyvstali medzi českým sociálnodemokratickým ministrom zahraničných vecí Lubomírom Zaorálkom a jeho straníckym i vládnym šéfom - premiérom Bohuslavom Sobotkom. Zatiaľ čo Zaorálek je presvedčený, že Česká republika musí pristúpiť na spoločný plán EÚ, Sobotka je voči ďalším sankciám rezervovaný a vyhradil si dokonca právo časť novoprijatých podmienok odmietnuť, uviedla v pondelok večer Česká televízia (ČT).

Kompletný návrh nových sankcií by česká vláda mala získať v priebehu niekoľkých hodín a posúdi ho v stredu. Zaorálek prezradil, že nepôjde o prevratné novinky, ale prehĺbenie existujúcich zákazov vycestovania osôb, zmrazenie majetku či zbraňového embarga. 

"Som presvedčený, že Česká republika sa bude snažiť byť súčasťou toho spoločného stanoviska EÚ. To je dnes nutnosť a je evidentné, že my na kroky Ruska musíme reagovať," uviedol Zaorálek vo večernej relácii ČT Události. Podľa neho ale musia byť nové sankcie oveľa efektívnejšie ako tie súčasné. 

Podľa Sobotku však doterajšie sankcie voči Rusku k ničomu neviedli a nie je isté, či podobne neskončia aj ďalšie možné návrhy. Český premiér preto chce ich dopady podrobne vyhodnotiť a až potom sa rozhodnúť. "Nie je to možné brať tak, že Európska komisia nám niečo predloží, my nebudeme mať právo k tomu čokoľvek povedať, budeme musieť zraziť podpätky a schváliť to," povedal Sobotka pre ČT.

K najbližším spojencom Sobotku zatiaľ patrí koaličné hnutie ANO, aj keď je momentálne zdržanlivé. "Ak ten (mimoriadny sobotňajší) summit bol o tom, že EÚ do týždňa navrhne nejaké sankcie a nikto nevie aké, tak si myslím, že je to predčasná debata," povedal líder ANO a minister financií Andrej Babiš. Jeho stranícky kolega a minister obrany Martin Stropnický si myslí, že na hodnotenie účinku doterajších sankcií je príliš skoro.

Takisto koaliční ľudovci naopak trvajú na sprísnení sankcií a ich šéf Pavel Bělobrádek dokonca prirovnal odmietanie tvrdších sankcií k ustupovaniu západných spojencov pred hitlerovským Nemeckom. 

Sobotkove výhrady sa nepáčia ani pravicovej opozícii, ktorá chce kvôli jeho slovám zvolať mimoriadnu schôdzu Poslaneckej snemovne. Podpredseda ODS Martin Kupka si myslí, že "toto je prípad, kedy by Česká republika mala so svojimi spojencami i s členskými štátmi EÚ držať krok a držať jednotný smer". 

Opoziční komunisti a strana Úsvit sankcie úplne odmietajú ako nástroj, ktorý s postojom Ruska nijako nepohol a ani nepohne. "Boli štáty ako Slovensko, Maďarsko alebo Fínsko, ktoré mali v minulosti na rad vecí tiež svoj vlastný názor. Chová sa tak rad rozumných krajín EÚ. Predsa nie je možné povedať, že podpíšem čokoľvek, keď neviem, čo na tom papieri bude napísané," povedala komunistická europoslankyňa Kateřina Konečná.

O Sobotkových výrokoch k Ukrajine bude rokovať snemovňa

Výroky českého premiéra Bohuslava Sobotku k situácii na Ukrajine a k jeho váhaniu nad ďalšími sankciami voči Rusku podnietili TOP 09 a ODS, aby zvolali mimoriadnu schôdzu snemovne. Tvrdia, že sa pokúsia presadiť, aby snemovňa „ochránila dôstojnosť Českej republiky a jej povesť krajiny, ktorá ctí slobodu, demokraciu a medzinárodné právo. Predsedovia TOP 09 a ODS Karel Schwarzenberg a Petr Fiala pokladajú výroky a postoje predsedu vlády k sankciám EÚ voči Ruskej federácii za neprijateľné a Českú republiku poškodzujúce,“ uviedli obe strany v spoločnom vyhlásení. O termíne mimoriadnej schôdze rozhodne predseda snemovne Jan Hamáček.

Aj keby koalícia zablokovala schválenie jej programu, už teraz je jasné, že sa v snemovni pre Ukrajinu, Rusko a predovšetkým český postoj ku konfliktu minimálne pred hlasovaním o programe rozvinie ostrá debata. "Ja si za všetkým, čo som povedal, prirodzene stojím. Ako zodpovedný premiér suverénneho štátu nemôžem dať vopred súhlas k sankciám, o ktorých nám neboli doteraz poskytnuté žiadne podrobnejšie informácie,“ uviedol v reakcii premiér Sobotka. 

Sobotka už v nedeľu povedal, že odmietol podpísať "bianko šek“. „Nedostali sme žiadny písomný návrh, ktorý by sa týkal štruktúry sankcií,“ vysvetlil predseda vlády. Podľa neho zatiaľ navyše nebol vyhodnotený dopad už schválených sankcií. 

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu