BRATISLAVA – Jediným nezávislým kandidátom na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) je Rastislav Blaško. V roku 2001 kandidoval na túto funkciu za Sociálnodemokratickú stranu Slovenska a v roku 2005 ako nezávislý za krajského poslanca. V súčasnosti pracuje v oblasti duševného vlastníctva a priemyselných práv, poradenstva pre registráciu ochranných známok, dizajnov a patentov pre Slovensko a EÚ. Za priority kraja považuje okrem iného dobudovanie infraštruktúry a ochranu životného prostredia. Rozhovor s R. Blaškom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
Priblížte nám programové okruhy, ktorých riešenie považujete v kraji za dôležité.
Za kľúčové pre Bratislavský samosprávny kraj považujem dobudovanie infraštruktúry vo vidieckych obciach a mestách, rozvoj sociálnej starostlivosti v rámci kompetencií Úradu BSK, zabezpečenie udržateľnosti regionálnej dopravy na cestách a železniciach a zlepšenie postavenia a imidžu BSK v rámci Európskej únie na podporu mestskej a vidieckej turistiky.
Aké sú vaše programové priority?
Dali by sa rozdeliť do oblastí environmentálno-sociálnej, vzdelanostnej, komerčnej, bezpečnostnej.
Mohli by ste tieto priority bližšie špecifikovať?
Napríklad životnému prostrediu by veľmi pomohlo, ak by sa v budúcnosti v rámci Bratislavskej integrovanej dopravy elektrifikovali hlavné trasy, a teda sa postupne vylučoval nákup dieselových autobusov, ktoré by nahradili vozidlá na elektrický pohon. V rámci zeleného programu by som dal vysadiť počas volebného obdobia 4000 stromov na sídliskách v mestách BSK. Podporil by som sieť súčasných cyklotrás a vytvoril novú prírodnú cyklotrasu s napojením na dunajskú vetvu. V mestskej hromadnej doprave by som navrhol monitorovanie každého autobusu kamerami, vytvorenie kamerového dispečingu s okamžitým napojením na štátnu a mestskú políciu s cieľom zabrániť vandalizmu a útokom voči cestujúcich.
Čo by ste chceli presadiť v sociálnej oblasti, prípadne školstve?
Kraju by pomohlo vybudovanie troch celodenných sociálnych zariadení v okrajových častiach okresov Malacky, Pezinok a Senec s kapacitou 1000 seniorov. Vytvorilo by sa tým zároveň aj 400 – 500 pracovných miest v sociálnej oblasti. Kraju chýba ubytovňa aspoň pre 100 učiteľov základných a stredných škôl, ktorou by sa stabilizovala pedagogická základňa a tým aj udržala úroveň kvalitného vzdelávania.
Jedným z vašich programových návrhov je aj myšlienka, aby sa Bratislava stala hlavným mestom Európskej únie. Čo vás viedlo k tejto predstave?
Ak sa EÚ rozšíri o Ukrajinu, Slovensko by sa malo usilovať o prehodnotenie pozície hlavného mesta EÚ. Budem žiadať, aby Brusel bol nahradený Bratislavou. Vládne budovy by sa vybudovali južne od diaľnice pod Jarovcami, Rusovcami a Čunovom, kde by sídlila Európska komisia a vo Viedni by bolo sídlo Európskeho parlamentu. Rovnako si myslím, že ak opustí menovú eurozónu čo len jedna krajina, Slovensko by malo vzdať eura a vytvoriť menovú úniu s Českou republikou a vrátiť sa k česko-slovenskej korune, nie natrvalo. Dôvod na opustenie eurozóny je ten, že Slovensko už stratilo vplyv nad vlastnými financiami.
Nikdy ste neboli zvolený do verejnej funkcie. Mohli by ste priblížiť niektoré vaše významnejšie spoločenské aktivity?
Napríklad v roku 1997 som ako prvý človek presadil do médií myšlienku, aby v tom čase plánovaná univerzita v Trenčíne bola pomenovaná po Alexandrovi Dubčekovi, ktorý pochádzal z Trenčianskeho kraja. Alexander Dubček sa aj vďaka tejto iniciatíve dočkal ocenenia po smrti. Ďalej, po návrate na Slovensko po päťmesačnej stáži v Európskej komisii som začiatkom roka 2002 z pozície hovorcu a tlačového tajomníka Sociálnodemokratickej strany Slovenska začal presadzovať do médií myšlienku, aby slovenskí občania žijúci v zahraničí mali možnosť voliť v zahraničí. Idea bola úspešná. A do tretice môžem spomenúť svoju angažovanosť pri zastavení zmanipulovanej dražby PPS Detva, ochrane firmy pred exekúciou a prepúšťaní jej zamestnancov v roku 2002.
