Na odvahu vojnových veteránov postaviť sa fašizmu nikdy nezabudneme, povedal Gajdoš

„Vojnoví veteráni pán Liška a pán Šteflovič sa zo zdravotných dôvodov nemohli zúčastniť 6. októbra na slávnostnom zhromaždení k výročiu operácie na Dukle, a preto som sa rozhodol udeliť im medaily tu v Trenčíne. Nesmierne si vážim to, čo pre slobodu a demokraciu bývalej Československej republiky urobili,“ doplnil minister s tým, že pamätné medaily druhého stupňa udelil tento rok šiestim vojnovým veteránom, štyri z nich si prevzali účastníci národnooslobodzovacích bojov na Dukle.

Štefan Šteflovič, rodák z Adamoviec pri Trenčíne, bol účastníkom národného boja za oslobodenie od 15. marca 1939 do 5. mája 1945.

Útrapy vojnového života mu pomáhala znášať jeho povaha.  „Mal som takú povahu, že som si z toho nerobil nič. A bolo mi lepšie ako tým, ktorí si z toho robili ťažkú hlavu. Keď prišla tá chvíľa, obavy samozrejme boli,“ povedal vojnový veterán s tým, že najťažšou chvíľou bojov pri Dukle bolo ostreľovanie nemeckým lietadlom, keď guľka z guľometu skončila len asi 20 centimetrov od jeho hlavy. 

Pavol Liška z Dobrej Vody v okrese Trnava bol účastníkom národného boja od 29. augusta 1944 do 1. novembra 1944. Nikdy nezabudne na eufóriu, ktorá sa zmocnila partizánov po tom, ako sa dozvedeli, že Červená armáda spoločne s I. československým armádnym zborom začali vojenskú operáciu na Dukle a idú partizánom na pomoc. 

„Dva mesiace sme sa držali proti obrovskej nemeckej presile. Ten, kto neprežil druhú svetovú vojnu, si nevie predstaviť, čo fašizmus narobil. Milióny mŕtvych vojakov, milióny matiek, ktoré čakali na svojich synov, milióny manželiek na manželov, milióny detí čakali, nedočkali sa. Nemali by sme zabúdať, že sloboda prišla z východu. Bolí nás, že tie fašistické korene, ktoré zostali po vojne, sa rozrastajú. Fašizmus je najhorší a najnebezpečnejší nielen pre Slovensko, ale pre celú Európu a možno pre celý svet,“ doplnil Liška.