BRATISLAVA – Vytúžené sťahovanie z bytu pri Bratislavskom hrade do paneláka? Znie to možno bláznivo, ale v 70. rokoch minulého storočia to bolo naozaj tak. Veľa ľudí sa vtedy tešilo, že vlhký starý dom vymenia za nový príbytok. Každé desaťročie bola predstava o lukratívnej adrese v Bratislave celkom iná. Ako vyzeralo vysnívané bývanie včera a dnes? O vysnívanom bývaní má každý svoje predstavy. Chceme niečo nadštandardné? Veľký balkón, predzáhradku, zeleň v okolí a blízkosť prírody? Je pre nás dôležitá dobrá občianska vybavenosť a dostupnosť do centra? Lepšie susedské vzťahy? Niekde to už nie je žiadny problém.
Poďme si však najskôr povedať, čo bolo trendom kedysi. Nie je to až taká dávna minulosť, mnohí ju žijeme ešte dnes.
Sídliskový sen
Socialistické paneláky dnes nemajú najlepšie renomé, ale nebolo to vždy tak. Rozmach hlavného mesta v 50. a 60. rokoch minulého storočia priniesol aj negatívum – nedostatok komfortného bývania. Niektoré časti centra boli plné domov v havarijnom stave. Paneláky boli vtedy horúcou novinkou. Experimentovali s nimi aj na Západe – v Británii, vo Francúzsku i v Škandinávii. Na prvých stavbách tohto typu v Bratislave navyše pracovali ešte robotníci zo starej školy, ktorí si ctili remeslo, a tak novostavby mali svoju úroveň. Prvé takéto sídlisko vzniklo v rokoch 1958 – 1961 na dnešnej Račianskej ulici.
Paneláky predstavovali moderné a pohodlné bývanie a vo veľkom pribúdali aj v 70. a 80. rokoch. Prvý petržalský sa napríklad kolaudoval v roku 1977 na Romanovej ulici. Na nové byty boli poradovníky, takže si ich ľudia vážili. „Po dvoch rokoch v byte s mojimi rodičmi, bratom, manželom a malou dcérkou bol pre nás nový byt v Petržalke ako krásny sen,“ spomína s úsmevom Marta (63). Masová výstavba však vytvárala aj anonymitu, ktorá postupne znižovala hodnotu sídliskového bývania. Roky tiež trvalo, kým sa plochy medzi domami viac zazelenali a narušili dojem „betónovej džungle“. Okrem toho sa do údržby stavieb často neinvestovalo, a tak časom mnohé začali pôsobiť zanedbane a ošumelo.
Postav dom, zasaď strom?
Rodinám v panelákoch začala chýbať príroda a súkromie – vlastná záhradka, kde by si mohli vysadiť kvety, zasiať hriadky, alebo deťom dožičiť hojdačku či trampolínu. Aj preto sa začiatkom nového tisícročia rozmohol ďalší veľký trend. Dobrá adresa bola až mimo Bratislavy. V okolí hlavného mesta sa šialenou rýchlosťou začali rozrastať tzv. satelitné mestečká. Za ceny porovnateľné s bytmi v meste sa dali kúpiť malé domčeky so záhradkou. Veľa ľudí sa rozhodlo práve pre takýto spôsob bývania. Zo začiatku to bola zaujímavá alternatíva. Obce ako Most pri Bratislave alebo Rovinka masívne rástli, obyvatelia pribúdali. Časom však začali vznikať problémy.
„Manželka túžila po dome, a tak sme sa rozhodli jeden prerobiť v Hamuliakove. Býva sa nám dobre, ale hlavne preto, že nemusíme chodiť každé ráno do práce. Susedia trávia každý deň v aute aj celé hodiny,“ hovorí Ladislav (40). Satelitné mestečká navyše niektorí začali posmešne nazývať aj „panelákmi naležato“. Niektoré projekty boli naozaj len natlačenými domčekmi na sebe, navyše s vysokými múrmi medzi nimi. Neželaná anonymita z veľkých sídlisk tak prišla aj do domov. Neraz chýbala aj základná občianska vybavenosť – škôlky, obchody, služby ako kaderníctva a podobne.
Premyslené novostavby a dobré susedské vzťahy
A ako je to dnes? Mnoho ľudí v túžbe po ideálnom bývaní volí okrajové štvrte Bratislavy. Vraciame sa tak na začiatok – keď vznikali prvé sídliská vo vtedajšej okrajovej Bratislave v zlatých 60. rokoch. Tie mali urbanistickú logiku a prirodzene sa s mestom zrástli. Zaujímavým je v tomto smere napríklad projekt Slnečnice v rekreačnej časti Petržalky. Rozrastá sa rozvážne a prirodzene. Výhodou sú nielen priestranné predzáhradky, verejné zelené priestranstvá, futbalové ihrisko, ihriská pre deti, ale aj niekoľko komunitných hriadok na pestovanie. Veľa ľudí ocení aj rýchlu dostupnosť do centra bez pravidelných dopravných zápch.
V novej štvrti na juhu Bratislavy bývajú už stovky rodín. Vzájomné vzťahy sa upevňujú aj komunikáciou a spoznávaním sa na sociálnych sieťach. Okrem komunikácie na Facebooku, kde susedia riešia praktické otázky, vznikla nedávno ďalšia zaujímavá iniciatíva – profil Slnečníc na sociálnej sieti Instagram na štýl svetoznámeho projektu Humans of New York. Slnečnice na svojom instagramovom profile predstavujú svojich obyvateľov – ich svet, koníčky či myšlienky. Svoju fotografiu tam má aj Jana (35), ktorá si bývanie v tejto štvrti chváli.
„Máme kde chodiť na prechádzky, aj susedia sú fajn. Je dobré, že môžeme komunikovať nielen pri osobných stretnutiach, ale aj cez sociálne siete. Teší ma tiež, že viacerí z nás sa predstavili aj na Instagrame. Niektorí susedia sa nám prihovorili na základe toho, že nás tam videli. Neviem, či existuje iný obdobný projekt. V každom prípade to tu aj vďaka tomu nie je anonymná spoločnosť, je to ľudskejšie. Okrem príjemného a moderného bývania má človek z takéhoto prostredia lepší pocit aj vďaka vzťahom so susedmi,“ hovorí Jana. Okrem toho obyvatelia oceňujú aj miestnu reštauráciu a kaviareň s výhľadom na fontánu, či lokálne potraviny a jasličky, ktoré sú im v novej štvrti k dispozícii. Vysnívané bývanie roku 2017 môže vyzerať aj takto.
Tento článok sme pripravili v spolupráci s projektom Slnečnice.
