BRATISLAVA - Pred pár dňami sme vás informovali o úspechu, ktorý sa podarilo dosiahnuť slovenským filmárom na súťaži v New Yorku. Za film Almost There tam získali hneď tri ceny. Topky preto oslovili jeho režisérku Zuzanu Mariankovú, ktorá priblížila, ako film vznikal.
Bol Almost There Váš prvý filmový počin alebo máte už za sebou viacero projektov?
Almost There nebol moj prvý film a ani mojich kolegov napriek tomu, že na VŠMU študujeme len dva roky. Každý rok musíme natočiť niekoľko školských filmov. Natáčať však môžeme aj mimo školy a taktiež sa zapájať do filmov ostatných študentov alebo súťaží. Takže kto má ambíciu a je tak trochu "posadnutý", stihne toho za rok oveľa viac.
Kto tvorí herecký tím filmu? Sú to tiež študenti VŠMU alebo profesionálni herci? S výnimkou Zuzany Mauréry, pretože tú poznáme.
Všetci herci vo filme sú úžasní a nesmierne tvoriví. Myslím, že o tom, aká profesionálna je pani Zuzana Mauréry, ani nemusím hovoriť. Už dlho som s ňou chcela spolupracovať. Bola to pre mňa veľká česť, keď súhlasila s natáčaním Almost There.
Podobne to bolo s pánom Gregorom Hološkom, ktorého som videla vo viacerých študentských prácach a v televízii. Jeho zmysel pre humor, ktorý dokáže podať neuveriteľne prirodzene a hravo, je fascinujúci. V mojom filme nechýba ani Mária Breinerová, s ktorou som sa skamarátila pri natáčaní jedného z mojich študentských filmov a neskôr som ju obsadila do filmu Cold Hands, ktorý začiatkom roka získal v podobnej súťaži (100 Hour Film Race) tiež tri ceny (najlepší film, réžia a najlepší ženský herecký výkon, ktorý patril práve Majke Breinerovej.) Postavu farára svárnil charizmatický Juraj Šimko. Hrá však len krátko, lebo viacero scénok sme museli značne zostrihať, keďže časový limit filmu bol 3,5 minúty na obrazovú časť a 0,5 minúty na titulky.
Mladšiu časť hereckého tímu tvoria Anna Rakovská, Peter Kadlečík a Michal Jánoš. S Peťom a Michalom som už spolupracovala v predošlých projektoch a obaja sa preukázali ako skvelí herci, improvizátori a mali dobré nápady. Oboch môžete vidieť v divadle aj televízii. S Aničkou som točila prvýkrát a bola som veľmi spokojná. Ako jediná ešte študuje herectvo na VŠMU. Poslednú herečku, pani Vieru Frajtovú, ktorá stvárňuje pani na cintoríne, sme našli cez Facebook.
Ako vznikol nápad na samotný film?
Nápad vznikol v priebehu pár hodín. O štvrtej sme dostali email, v ktorom boli napísané povinné prvky filmu: Téma: ultimátum, rekvizita: metla, akcia: hrýzť. Tieto tri veci museli byť do filmu zmysluplne zakomponované, takže sme mali spolu s dĺžkou filmu výrazné limity. Zvažovali sme rôzne dramatické a vážne nápady a potom, keď sme z toho začali mať zlú náladu, prišli na rad vtipy a absurndné nápady a vtedy nám napadlo, že by sme mohli točiť na cintoríne. Vymýšľali sme rôzne postavy, scénky, vtipy a nápady sa len tak hrnuli. Niektoré z nich priniesli samotní herci, ktorí na pľaci dostali stručný scenár a popis postavy a dokonale sa s ňou zžili.
Vzhľadom na to, že film na spomínanom podujatí získal až tri ceny, dostali ste nejaké ponuky na spoluprácu zo zahraničia?
Dúfame, že aj tento úspech, keďže nebol prvý, nám v budúcnosti prinesie nové možnosti. Každý úspech, nech je akýkoľvek, zvyšuje kredit filmových tvorcov. Zatiaľ nemáme nijaké ponuky zo zahraničia, no dostali sme nejaké zo Slovenska, čo je tiež skvelé. Nechcem nič zakríknuť. Je to však len otázka času. Ak má niekto talent, nestratí sa a v mojom štábe sú to, dovolím si tvrdiť, všetci. :)
