ŽENEVA - Naša najtalentovanejšia mladá vedkyňa Michaela Brchnelová (17), ktorá vyhrala prestížnu cenu Priscilla and Bart Bok Award udeľovanú Americkou astronomickou spoločnosťou v spolupráci s Astronomickou spoločnosťou Pacifiku, si konečne vybrala svoju výhru. Nedávno sa vrátila zo Ženevy a exkluzívne pre Topky porozprávala, čo všetko zažila v centrále Európskej organizácie pre nukleárny výskum (CERN) a ako to ovplyvnilo jej budúcnosť.
Krásna a inteligentná Miška svojou prácou o vesmírnych mračnách, ktoré k nám vysielajú vysokoenergetické spŕšky, uchvátila medzinárodný panel rozhodcov, a tak sa mohla spolu s ďalšími víťazmi dostať aj tam, kde si to mnohí ani nevedia predstaviť. O svojich zážitkoch nám rodáčka z Bratislavy porozprávala dosť.
„Program bol naozaj pestrý, naši sprievodcovia Jan Iven, Markus Schulz a Diane Rashid si dali naozaj záležať, aby sme nemali energiu po nociach v hoteli robiť hlúposti. Hneď v nedeľu ráno, ako sme doleteli, sme iba vyhodili batožinu a už sme išli na túru na ľadovec pri Chamonix pod Mont Blancom, kde sme boli až do večera,“ opisuje prvé chvíle v Ženeve Miška.
Tam už rôznorodá spoločnosť zažívala aj úsmevné chvíle: „Túto časť som si ja ako milovníčka hôr neskutočne užila, no zvyšok výpravy – deviati Američania, jedna Japonka a jeden Kanaďan – už tak nadšení neboli, nakoľko ráno ešte iba vystúpili z lietadla po asi 15-20 hodinách lietania. Celkom som si vychutnala, keď som sa mohla smiať na jednom z nich. Zaspal opierajúc sa o pouličné osvetlenie – rovnako sa mi on smial v máji, keď som zaspávala na ISEFe v Los Angeles.“
Profesionálni vedci
Dôvod ich návštevy bol však, samozrejme, iný: „Ďalšie dni sme už trávili v CERNe. Hneď prvý deň sme mali zrána množstvo prednášok a vzali nás do zariadenia pre výrobu magnetov, kde nám proces výroby podrobne opísali a ukázali. Počas návštev sme mali asi najviac "cool" menovky aké som kedy videla v živote – malé dozimetre, ktoré dávali pozor na to, aby sme za ten týždeň "nevideli až moc veľa žiarenia", resp. aby až moc veľa žiarenia nevidelo nás.“
„Večer sme sa pôvodne mali ísť kúpať, no v autobuse na ceste do bazénu väčšina výpravy zaspala, takže nás radšej presunuli rovno na hotel. V utorok sme si prešli serverovňu, kde sa jednému z nás podarila vyliať káva, ktorú tam zo sebou nemal ani mať. No nič vážne sa, okrem zopár desivo znejúcich pípnutí a odsudzujúcich pohľadov okolostojacich technikov, nestalo,“ ubezpečila nás Miška a dodala: „Následne nás vzali pozrieť sa na LHCb (jeden z experimentov), kde nás dokonca sprevádzala Slovenka a ukázali nám aj samotnú trubicu, v ktorej zrážali častice.“
Čo bol pre mladú vedkyňu najsilnejší okamih výletu? „Večer sme sa stretli s generálnym riaditeľom CERNu, čo bol pre mňa asi taký ten "najsilnejší" moment. Asi pre nás všetkých, vynímajúc dvoch Američanov, ktorých najsilnejším momentom bolo, keď na ceste do Ženevy zistili, že im pri prestupe ušlo lietadlo a prvý deň tak nocovali na ulici v Paríži. Pýtal sa nás napríklad na naše projekty a potom nám rozprával svoje historky z pokusov,“ opisuje nadšene.
Možnosti a rozhodnutia
Miška nás prekvapuje opisom benevolentného prístupu zahraničných škôl: „V stredu nás vzali do neďalekej univerzity EPFL (École Polytechnique Fédérale de Lausanne), kde nás zoznámili s ich výskumom – budovanie prístroju na zisk čistej energie (tzv. Tokamak) a výskum fungovania mozgu ("Blue Brain Project"). Dokonca nám po návrate domov aj mailom dali prístup k veľkej časti ich dát, keby nás to náhodou oslovilo.“
„Samozrejme, snažili sa nás formou prednášky naverbovať, aby sme k nim išli študovať, ja som o tom dokonca aj chvíľu premýšľala, no potom nám v polovici oznámili, že vlastne treba level B2 z francúzštiny, čiže záujem padol a upriamil sa na obed. Po tomto sme už mali fyziky celkom dosť, tak nás večer vzali do hradu v Ženeve, z ktorého boli Američania úplne hotoví, keďže oni ich práve veľa nemajú, a neskôr do pizzerie pri soche Freddieho Mercuryho, z ktorej som bola hotová zas ja,“ priznala sa budúca slávna astronómka.
Zlatý klinec programu
To najzaujímavejšie si sprievodcovia nadšených vedátorov nechali takmer až na koniec: „Ďalší deň, posledný deň pred odletom, nás vzali znovu do CERNu, kde nám ukázali hlavné pokusy - muónový collider "CMS" a decelerátor antihmoty "AD". Tieto posledné dve návštevy boli naozaj perfektné – nielen kvôli tomu, že v AD začal pípať jeden z hlavných alarmov, keď sme boli vnútri – tak sme mali čo fotiť a následne zdieľať na Facebooku), no hlavne kvôli naším sprievodcom, ktorí boli absolútne nadšení a nevadilo im odpovedať na otázky týkajúcej sa všetkého od časticovej fyziky až po ich osobný romantický život.“
„Zvyšok dňa sme potom už len chodili po Ženeve, užívali si teplé jazero a Američania aj poriadnu čokoládu. Večer sme výlet zakončili pizzou opäť v reštaurácii v meste. V noci sa už stačilo iba pobaliť a ráno sa letelo domov,“ končí trochu smutne svoje rozprávanie nadšená Miška.
Čo všetko to znamená pre jej budúcu kariéru, zmenila názor na to, čo chce v živote robiť? „Pre mňa to bolo veľmi dôležité kvôli tomu, že sa so mnou rozprávalo veľmi veľa ľudí ohľadom vysokej školy. Uvidela som veľké množstvo ďalších oblastí, v ktorom sa môžu fyzici a technici uplatniť, a to ma ešte viac motivovalo ísť študovať niečo takéto. Nemôžem povedať, že mi to pomohlo rozhodnúť sa, čo naozaj chcem presne študovať – v skutočnosti som bola rozhodnutá predtým, no a teraz som vďaka tomuto výletu začala pochybovať a znova uvažovať nad tým, ktorý kurz si vybrať. Avšak, zrejme je to tak správne, pretože keď sa na to celé pozriem s istým časovým odstupom – niekedy na konci prázdnin – určite si budem novým rozhodnutím, ktoré urobím, omnoho istejšia, než som si bola tým pôvodným.“ Držíme palce!
