Opustiť všetkých a všetko čo kedy milovala. Čo prinúti mladého človeka k takémuto radikálnemu kroku? Dokázali by ste sa zo dňa na deň zriecť všetkého? Rodiny, lásky, priateľov?
Lara má takmer všetko. Práve začala študovať na výške, má skvelých priateľov a záľubu, ktorú jej mnohí závidia. Skoro všetok svoj voľný čas trávi na ranči, kde je ako doma. V jedno popoludnie, keď sa práve chystá vysadnúť na svojho obľúbeného žrebca, vrazí do akého si mladíka. Vtedy ešte netuší, že do jej rutinného života práve vpadol milovaný človek, ktorého bude musieť čoskoro opustiť. Ani to, aké ťažké to bude...
Ale prečo? Čo sa v jej živote stane, že proti tomu bude musieť bojovať všetkými silami? A zvládne to vôbec? Podarí sa jej byť tou, ktorá bude silnejšia ako osud?
Lara urobí ťažké rozhodnutie a riskuje pri tom veľa, no nevzdáva sa. Stále verí, že práve ona bude tá silná, ktorá premôže všetko! Dokonca i osud...
Úryvok knihy Silnejšia ako osud:
„Čože? Peťo? TEN PEŤO?“
Hups. Túto časť príbehu som predtým vynechala.
„Hm, ten.“
„A to mi hovoríš až teraz?“ takmer zvrieskne. Na perách sa jej však zjaví obrovský úsmev. Málokto sa dokáže usmievať tak úprimne ako ona.
„Sorry, nejako mi to vypadlo. Bola som fakt mimo a on sa tam zjavil a utešoval ma. Celý čas ma upokojoval a pozeral na mňa tak zvláštne, až sa vo mne čosi pohlo,“ potichu priznám a sklopím zrak.
„Pohlo? A čo? Hádam si si po toľkom čase neuvedomila, že k nemu niečo cítiš, alebo si cítila?“
Tón hlasu má mierne priškrtený a očami mi preniká hádam až na dno prázdneho žalúdka.
„To nie. Vieš, že som ho vždy mala rada, ale o láske sa tu hovoriť nedá. Máme medzi sebou, teda mali sme, niečo iné, zvláštne, čo ani neviem pomenovať. Bol to určitý druh priateľstva.“
„Áno, priatelia spolu bežne spávajú,“ podráždene kopne nohou do stola a prevráti očami.
„To by si pochopila, keby si to zažila. Nič sa nestalo, len som si spomenula na to, že sme zažili aj pekné chvíle. A na okamih mi napadlo, či som neurobila chybu, keď som to tak razantne ukončila. Mohli sme sa predsa stretávať ďalej, ako priatelia, samozrejme.“
Myknem plecom a v ústach sa mi už zbiehajú slinky na teplé bagety, ktoré nám nesú.
- reklamná správa -
