BRATISLAVA - Slovenskí aj maďarskí politici majú podľa slovenského ministra zahraničných vecí Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) niekedy nedostatky v histórii, alebo dokonca "zlý záujem" vyvolávať národnostné vášne.
"Miestami mám pocit, že na slovenskej strane aj na strane Maďarskej republiky tu a tam pozorujem to klasické politické divadlo s cieľom odpútať pozornosť od ťaživých problémov. Ale o čo viacej budú spolu sedieť historici a oboznamovať verejnosť so svojimi náhľadmi, a to nemusia byť vo všetkom identické, o to sa bude priestor pre nacionalistický populizmus na Slovensku aj v Maďarsku zužovať," povedal Dzurinda v sobotu pri príležitosti otvorenia konferencie mladých slovenských a maďarských historikov s názvom Hľadanie spoločného jazyka o spoločnej minulosti.
Konferencia prebehla pod záštitou slovenského rezortu zahraničných vecí. Jeho šéf Dzurinda považuje práve slobodný dialóg medzi historikmi, očistený od politických objednávok, za dobrý spôsob prekonávania rôznych mýtov a stereotypov, ktoré zaťažujú vzťahy medzi oboma štátmi.
"Dá sa prejaviť úprimný a dobrý záujem. Tešme sa z toho, na čom sa zhodneme. A to, čo vnímame kontroverzne, položme do priestoru a vytvorme čas a inštrumenty, ako je napríklad táto konferencia," poznamenal. "Keď budeme viesť takýto dialóg, aj keď sa nedohodneme na všetkom, dokážeme vedľa seba žiť s tým, že budeme vedieť, že niektoré historické etapy a osobnosti vnímame rozdielne," dodal Dzurinda.
Zlepšenie vzťahov so susedom podľa neho zvyšuje atraktivitu krajiny podobne, ako má dom vo štvrti s dobrými susedmi vyššiu hodnotu, ako podobný v problémovej časti obce.
"Čím som starší, tým mi je viac zrejmé, že sa treba smelšie pozrieť aj na našu česko-slovenskú vzájomnosť a spolužitie, ale aj na spolužitie vrámci Rakúsko - Uhorska. Netreba sa báť našej histórie, nemáme sa za čo hanbiť," zdôraznil Dzurinda.
"Tieto aktivity začali už pred niekoľkými rokmi pod záštitou slovenskej ambasády v Budapešti, keď bol veľvyslancom Juraj Migaš. Inicioval stretnutie slovenských a maďarských historikov na Slovenskom inštitúte," povedala spoluorganizátorka konferencie Slávka Otčenášová z katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"My sme sa tejto myšlienky chytili a už v júni sme organizovali jednu podobnú študenskú konferenciu, ktorá prebehla v angličtine na Univerzite Jánosa Selyeho v Komárne," vysvetlila Otčenášová.
Dodala, že veľmi podobné výsledky majú výskumy slovenských a maďarských historikov napríklad pri skúmaní kultúry, alebo života bežných ľudí v minulosti, viac rozdielnych výkladov je v prípade politických dejín. "Myslíme si, že cenné je aj to, keď prezentujeme odlišné pohľady. Nie je našim cieľom hľadať úplne spoločné pohľady, to sa ani nedá, vychádzame z iných východísk. Pre nás je skôr podstatné pochopiť, prečo existuje určitý historiografický kánon a ako dochádza k politickej inštrumentalizácii dejín. Snažíme sa reagovať na tieto procesy a vysvetľovať ich ako historici," dodala.
Podujatie v piatok 25. novembra otvorili Mikuláš Dzurinda s riaditeľom kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky v Bratislave Istvánom Kollaiom a odbornými garantmi Štefanom Šutajom za slovenskú a Kászlóm Szarkom za maďarskú stranu.
V štyroch blokoch referátov, ktoré boli venované otázkam vytvárania historických stereotypov, pohľadom na staršie interpretácie historických udalostí, súbojom o identitu v multikulturálnom prostredí a otázkam komparatívneho historického výskumu vystúpilo 15 mladých historikov zo Slovenska a Maďarska.
