BRATISLAVA – Ak padne v koalícii dohoda na predčasných parlamentných voľbách, všetci poslanci Smeru-SD sú podľa krajského predsedu strany v Žiline Jána Podmanického za to, aby sa vyšlo v ústrety požiadavkám protestujúcich ľudí a vybrali čo najskorší termín.
Podľa informácií z prostredia koalície sa uvažuje o 7. júli ako termíne, keď by občania mali rozhodnúť o zložení nového parlamentu. Ako povedal Podmanický dnes, ak Most-Híd chce voľby až v septembri, tak by navrhol voľby v septembri v roku 2019. “Most si musí vybrať, či chcú, alebo nechcú predčasné voľby. Ak ich nechcú, tak budú v marci 2020,” vyhlásil Podmanický.
Podľa Podmanického odchod Mostu z koalície prináša jednu neočakávanú výhodu. “Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská nebude môcť proti vôli Smeru a SNS predkladať nezmyselné návrhy o legalizácii tvrdých drôg a ratifikácii kontroverzného Istanbulského dohovoru,” zdôraznil Podmanický.
Istanbulský dohovor podpísala Slovenská republika medzi prvými krajinami v roku 2011. Ministerka Žitňanská predložila vlani v lete Istanbulský dohovor do pripomienkového konania. Ako tento rok vo februári oznámil premiér Robert Fico (Smer-SD), Slovenská republika za súčasného znenia dohovor v parlamente neratifikuje, zanalyzuje však možné zlepšenia vnútroštátnej legislatívy na zlepšenie ochrany práv žien.
Všetky kresťanské cirkvi sa vo februári spoločne obrátili na vládu, aby stiahla podpis Slovenska pod Istanbulským dohovorom. Ako sa uvádza vo Vyhlásení najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Slovenskej republike k Istanbulskému dohovoru, so znepokojením sledujú iniciatívy, ktoré smerujú k ratifikácii Istanbulského dohovoru. Istanbulský dohovor podľa predstaviteľov cirkví vidí koreň domáceho násilia aj v zaužívaných „rolách“ mužov a žien, ktoré nazýva stereotypnými, a žiada na riešenie tohto problému ustúpiť od špecifických čŕt biologicky danej ľudskej prirodzenosti muža a ženy v prospech tzv. rodovej rovnosti.
Duchovní upozorňujú, že pojem „rod“ pritom definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov. „Dohovor vyžaduje, aby odsúdeniahodné stereotypné roly, ako aj zavádzanie nestereotypných rodových rolí, posudzovala nejasne definovaná skupina expertov, nadradená aj národným parlamentom. Dohovor, ak sa bude aplikovať, zásadným spôsobom zasiahne do legislatívy, výchovy a vzdelávania vo všetkých signatárskych štátoch, pričom k žiadnemu ustanoveniu dohovoru nie sú prípustné žiadne výhrady, okrem niekoľkých nepodstatných výnimiek,“ zdôrazňujú predstavitelia cirkví. Nemajú dôveru, že vyjadrenia expertov budú pravdivé a pomôžu účinne predchádzať domácemu násiliu. Skôr sa obávajú šírenia genderovej a protirodinnej agendy.
Vo februári musela Žitňanská stiahnuť návrh zákona o čiastočnej dekriminalizácii drog. Ministerstvo spravodlivosti chcelo po novom definovať množstvá jednotlivých látok, za ktoré by previnilcom hrozili pokuty a napomenutia. Ako priestupok by mohol byť skutok posudzovaný iba v prípade, že u daných osôb zaistili drogu na vlastnú spotrebu raz za 12 mesiacov. Maximálna pokuta mala byť 165 eur.
V prípade marihuany malo ísť napríklad o jeden gram, pri pervitíne a amfetamíne o 0,2 gramu a pri heroíne o 0,5 gramu. Zároveň sa však malo posudzovať aj množstvo účinnej látky v gramáži. Takéto množstvá boli stanovené na základe odporúčania Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru podľa poznatkov z praxe. V prípade mladistvých do 18 rokov navrhovali zdravotnícku diagnostiku či liečbu závislosti.
