Rasmussen: Nemôžeme riešiť všetky problémy sveta!

Na konferencii Nové výzvy - lepšie spôsobilosti to vo štvrtok v Bratislave vyhlásil generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Viaceré svetové problémy si vyžadujú komplexný prístup a nedajú sa podľa neho riešiť len na úrovni NATO.

Šéf aliancie si nie je istý, "či je NATO nevyhnutne najlepšia na riešenie širokej škály problémov". Ako príklad uviedol energetickú bezpečnosť európskych členov NATO - v tejto oblasti môže podľa Rasmussena účinnejšie postupovať Európska únia. Pri riešení svetových problémov "treba skombinovať politické či hospodárske opatrenia, ktoré sú mimo pôsobnosti NATO, a preto treba, aby bola aliancia lepšie prepojená s organizáciami ako EÚ, OSN, či s mimovládnymi organizáciami," povedal šéf aliancie.

Rasmussen podľa vlastných slov nemá záujem meniť princíp konsenzu, podľa ktorého sa NATO v súčasnosti rozhoduje. Tento prístup sa podľa neho osvedčil. Rasmussen tak reagoval na návrhy niektorých odborníkov aj politikov, podľa ktorých by sa rozhodovací proces v NATO zjednodušil a zefektívnil, keby sa organizácia nemusela rozhodovať na princípe konsenzu.

Súčasnou prioritou číslo jeden je pre NATO Afganistan, zdôraznil Rasmussen. Práve Afganistan je podľa neho najkomplexnejšou výzvou, akej kedy NATO čelilo. Ak by členské krajiny aliancie teraz nechali Afganistan svojmu osudu, "túto krajinu by to zmenilo na tréningové pole al-Kájdy a bolo by len otázkou času, kedy by sme aj my tu v Európe pocítili dôsledky tohto vývoja."

Šéf NATO potvrdil záujem aliancie prijímať nových členov aj napriek námietkam Ruska. "Politika otvorených dverí NATO bude pokračovať," zdôraznil s tým, že každá suverénna krajina má právo sa rozhodnúť, s kým chce byť partnerom. Práve politika otvorených dverí podľa neho "významnou mierou prispieva k euroatlantickej bezpečnosti" a pre kandidátske krajiny "predstavuje motiváciu, aby si dali veci do priadku".

NATO a Rusko majú podľa Rasmussena veľa spoločných záujmov - v Afganistane, v boji proti terorizmu a pri znižovaní počtu nukleárnych zbraní. "Je jasné, že s Ruskom budeme mať rozdielne názory, ale tie nemôžu ovplyvniť celý vzťah. To neznamená, že aliancia obetuje svoje kľúčové princípy. Ale potrebuje v tomto vzťahu nový začiatok," tvrdí Rasmussen. NATO a Rusko musia podľa neho spoločne prehodnotiť bezpečnostné hrozby v 21. storočí. Šéf aliancie bude o novej stratégii NATO a o ruskej bezpečnosti hovoriť o pár týždňov v Moskve.

Rasmussen sa v Bratislave zúčastňuje aj na neformálnom summite NATO, ktorého hlavnou témou bude práve pôsobenie medzinárodnej vojenskej koalície v Afganistane. Hoci odborníci už dlhšie hovoria o potrebe posilniť medzinárodné jednotky bojujúce v Afganistane o ďalších vojakov, na bratislavskom summite by nemala žiadna krajina oznámiť vyslanie ďalších vojakov do tejto krajiny. S odvolaním sa na dvoch vysokopostavených diplomatov z členských krajín NATO, ktorí si priali zostať v anonymite, to vo štvrtok napísala agentúra AP. NATO si podľa týchto diplomatov najprv počká, či o zvýšení počtu vojakov v Afganistane rozhodne americký prezident Barack Obama. Ten by mal podľa doterajších informácií rozhodnúť o posilnení americkej prítomnosti v krajine.

Podľa zákulisných informácií sa však Obama v utorok nechal presvedčiť senátorom Johnom Kerrym, aby rozhodnutie o zvýšení počtu vojakov v Afganistane odložil až do času, kým bude jasné, ako dopadne druhé kolo afganských prezidentských volieb. Aj podľa Rasmussena "má takýto postup svoju logiku". Druhé kolo afganských volieb sa má konať 7. novembra.
Foto: SITA, Zdroj: SITA