BRATISLAVA - Situácia s cenami energií sa začínajú dotýkať aj školstva. Údajne sa rozmýšľa nad tým, že by deti v piatok nechodili do školy a aby sa predĺžili zimné prázdniny. Proti tomu návrhu sa búria rodičia, veď po dvoch rokoch pandémie boli deti doma dosť dlho. Exminister školstva Branislav Gröhling (SaS) preto priniesol balíček návrhov, ako energetickú krízu v školách riešiť. Rovnako ho však za to ľudia vo veľkom kritizujú.
Exminister školstva a podpredseda strany SaS Branislav Gröhling vyzval vládu, aby v súvislosti so zvýšenými cenami energií nezatvárala školy. Kabinet by podľa neho mal mať na zreteli najmä vzdelanie detí. Informoval o tom hovorca strany Ondrej Šprlák. "Považujem za absurdné šetriť peniaze na energiách tým, že deti pošleme domov. Ušetrí sa minimum financií, rodičom sa skomplikuje rodinný život a na ceny energií doplatia deti svojím vzdelaním. Je to neprijateľné," skonštatoval exminister.
Archívne VIDEO Hirman na prvej vláde ohľadom cien energií upokojuje verejnosť, nie je dôvod na paniku
Upozornil, že je potrebné, aby sa školám vykryla žiadosť na zvýšené ceny energií vo výške 56,8 milióna eur. "Ak školy nedostanú celú sumu, pôjdu do dlhu. Ak budú školy v dlhu, nemôžu žiadať o eurofondy ani financie z plánu obnovy," podotkol. Vláda by mala podľa neho priniesť tiež riešenia, ako ušetriť energiu v domácnostiach aj v iných budovách. "Podobné kroky možno zaviesť aj v školách až po tom, ako im vykompenzujeme ceny energií," dodal Gröhling. Na kompenzáciu zvýšených cien uvoľnilo Ministerstvo financií SR v pondelok (19. 9.) rozpočtovým opatrením 30 miliónov eur pre regionálne školy.
Návrhy opatrení z pera Gröhlinga
V pondelok 26. septembra však s návrhom, ako by mohli školy riešiť energetickú krízu a ušetriť, prišiel exminister školstva na sociálnej sieti. Podľa jeho slov je priestor na zlepšenie v zodpovednom správaní žiakov a zamestnancov, ale aj ďalších opatreniach. "Medzičasom sme pripravili príklady dobrej praxe z rôznych škôl. Sú to kroky a opatrenia, ktoré mnohé školy zavádzajú do praxe a ktorými je možné sa inšpirovať. Nie je to hlavné riešenie - tým je v prvom rade preplatenie cien energií školám. Ide o doplnkové tipy a postrehy z praxe, ako možno ušetriť energie na školách," napísal Gröhling. Ide o návrh opatrení pre každé školské zariadenie zvlásť - napr. pre materské, základné či stredné školy, ale aj školské kluby detí či umelecké školy. Napríklad, v prípade škôlok navrhuje, aby väčšina vyučovacieho procesu prebiehal v exteriéri, či združoval žiakov do tzv. zbernej triedy v čase príchodov a odchodov detí.
V prípade základných škôl, naopak, navrhujú viaceré opatrenia. A to napríklad upraviť dĺžku vyučovacieho procesu a začať s rozvrhom až od 9. hodiny. Rovnako odporúčajú, aby sa vyučovací proces upravil tak, aby sa čo najviac predmetov, pri ktorých to je možné, uskutočnili počas denného svetla. Dosiahlo by sa tak napríklad to, že by sa menej využívalo osvietenie, ale pracovalo by sa pri bežnom dennom svetle. Ďalej odporúčajú, aby sa spojili viaceré skupiny, pri ktorých to je možné, do jednej triedy, pričom by vyučovali pedagógovia z daných skupín. Naopak, telesná výchova by sa mala realizovať čo najviac vonku, ak to počasie dovolí. V prípade predmetu informatika by sa namiesto využívania počítačov mala skôr vyučovať teoretická príprava, a podobne.
V prípade stredných škôl Gröhling navrhuje, aby sa predmet odborná prax realizoval so znížením nákladov energií, a to tak, že študenti budú využívať stroje a techniku len v nevyhnutnom minime. Strediská praktického vyučovania, napríklad v prípade hotelových akadémií, by mali obmedziť využívanie elektrických strojov a namiesto toho sa zamerať na ručné spôsoby práce. Športové školy by mali minimalizovať pri športovej príprave využívanie energeticky náročných prístrojov či meračov.
Školské kluby detí by mali realizovať také aktivity, ktoré by podporovali rozvoj čitateľskej gramotnosti. V prípade, ak do niektorých tried príde menej žiakov, mali by ich rozdeliť do skupín tak, aby bol dodržaný maximálny počet žiakov v triede, ale aby sa, na druhej strane, nemuseli využívať všetky triedy. V prípade, ak by sa posunul čas začiatku vyučovania, by sa tomu priamo úmerne predĺžil čas ranného školského klubu, pričom sa odporúča uskutočňovať činnosti, ktoré sú nízko energetické, ako je čítanie kníh, slovné hry či pohybové aktivity. "Základné umelecké školy, centrá voľného času, jazykové školy, internáty, špeciálne výchovné zariadenia sa inšpirujú navrhnutými opatreniami z predchádzajúceho textu, ak ich je možné realizovať v škole alebo zariadení," píše sa v odporúčaní.
Za tieto návrhy však zožal od ľudí vlnu kritiky. A to z dôvodu, že mnohí rodičia chodia do práce na 8. hodinu a súčasný systém im preto navrhuje. Ak by sa o hodinu vyučovanie posunulo, znamenalo by to pre nich problém. Rovnako nechápu, prečo by mali žiaci mať odbornú prax s minimálnym využitím strojov, prípadne, prečo by sa informatika mala vyučovať len teoreticky a nie prakticky. Poukázali aj na to, že mnohé krúžky, ako napríklad umelecké školy či jazykové školy, sa konajú až popoludní a preto u nich nie je možné šetriť využívaním denného svetla. Aj z toho dôvodu mnohí prirovnávali nápady ako návrat v čase a zlý vtip.
