BRATISLAVA - Už druhý deň za sebou prekročil počet pozitívnych prípadov hranicu 5-tisíc. Poslednýkrát sme takéto čísla zaznamenali koncom minulého roka. Tretia vlna útočí a okresy na Slovensku sa preto dostávajú postupne do najhoršej fázy COVID automatu. Slovensko totiž výrazne zaostáva v očkovaní a doplatia na to najmä tí najzraniteľnejší. Politici by si mali priznať zodpovednosť.
Horšie čísla, než včera, sme mali na Slovensku doposiaľ len raz, a to 30. decembra 2020, kedy pribudlo vyše 6300 pozitívnych prípadov odhalených prostredníctvom PCR testov. Práve v tom čase sa u nás začalo čerstvo očkovať a záujem bol obrovský. Rezort preto postupoval podľa jednotlivých fáz. Dnes je však všetko inak a Slovensko patrí medzi krajiny s najhoršou mierou zaočkovanosti.
VIDEO Premiér Eduard Heger vyzval ľudí na očkovanie
Situácia sa opäť zhoršila: Máme tisícky nakazených! COVID automat funguje správne, zlyháva dodržiavanie pravidiel
Patríme k najhorším
Momentálne je u nás celkovo zaočkovaných necelých 46 percent ľudí, čo je približne 2,39 milióna obyvateľov. Z toho 42 percent ľudí už dostalo obe dávky. Síce sa to niektorým zdá ako veľa, opak je pravdou. Oproti ostatným krajinám výrazne zaostávame a patríme k piatim najhorším krajínam, teda tým, ktoré majú najnižšiu zaočkovanosť v rámci Európy.
Týždenne sa u nás zaočkuje okolo 17-tisíc ľudí. Spočiatku sa očakával obrovský záujem, no ten postupom času a s pribúdajúcimi konšpiráciami, hoaxami a názormi samozvaných odborníkov klesal. Momentálne sme v rebríčku krajín Európy na posledných miestach. Podľa dát z Our World In Data, ktorý zhromažďuje údaje z takmer všetkých krajín nielen o očkovaní, ale aj o prípadoch, úmrtiach a iné, sa za nami v rámci Európy nachádzajú krajiny ako Bulharsko, Rumunsko, Bielorusko či Ukrajina.
Sme treťou krajinou s najnižšou zaočkovanosťou v rámci EÚ
V rámci Európskej únie patríme k trom krajinám s najhoršou zaočkovanosťou. Za nami je už len Rumunsko, kde je zaočkovaných 29 percent ľudí, a Bulharsko, kde je vakcinovaných len niečo vyše 20 percent populácie.
Poznámka red.: V tabuľke chýbajú údaje za Bulharsko a Luxembursko, ktoré sa na portáli Our World In Data nenačítali. Pod SR sa nachádza ešte Bulharsko. Údaje sú uvedené nižšie v tabuľke MZ SR.
Najlepšie je na tom Portugalsko s 89 percentami, z toho plne zaočkovaných je niečo vyše 87 percent ľudí. Čo sa týka krajín, s ktorými Slovensko susedí, horšie je na tom len Ukrajina, kde je plne zaočkovaných len 17 percent ľudí.
V čiernych okresoch sú obmedzení aj zaočkovaní
Miera zaočkovanosti sa na Slovensku začína odzrkadľovať aj v jednotlivých okresoch, ktoré by nemuseli patriť do najhoršej fázy. Jedným z rozhodujúcich faktorov je aj zaočkovanosť ľudí nad 50 percent. Jediným okresom, ktorý prekročil hranicu 75 percent je Bratislava. Spomedzi ostatných okresov prekročilo potrebnú hranicu 65 percent ďalšich deväť okresov.
Tými okresmi sú Dunajská Streda, Senec, Pezinok, Galanta, Šaľa, Trnava, Komárno, Žilina a Prešov. Práve to im pomohlo vyhnúť sa najhoršej fáze, kde pocítia obmedzenia aj zaočkovaní ľudia. Výhrady mali nielen obyvatelia čiernych okresov, ale aj majitelia reštaurácií či podnikatelia výhrady voči COVID automatu. Premiér Eduard Heger však včera poznamenal, že automat je nastavený dobre, problémom je okrem nízkej zaočkovanosti aj to, že sa nedodržiavajú pravidlá.
Očkovacia kampaň ani lotéria veľmi nepomohli
Rezort zdravotníctva začal s očkovancou kampaňou začiatkom tohto roka, no nemala taký efekt, ako mnohí očakávali. Okrem popredných epidemiológov či hercov sa v nej predstavila aj prezidentka. Heslo "vakcína je sloboda" však pomohlo len málo. Na začiatku bol záujem, no neboli vakcíny. Teraz sú vakcíny, no nie je záujem.
K nedôvere prispeli aj vedľajšie účinky AstraZenecy, ktorou sa prestalo očkovať v polovici mája. Problémy však mali len ľudia, ktorí mali zdravotné problémy či kontraindikácie. Na scénu sa začali čoraz viac dostávať rôzne hoaxy, konšpirácie či pofidérne statusy náhodných ľudí na sociálnych sieťach, proti ktorým každý deň bojuje aj polícia a spolu s rezortom zdravotníctva sa ich snažia vyvrátiť.
Druhá fáza očkovacej kampane zahŕňala množstvo rozhlasových a videospotov, ktoré sa zamerali práve na vyvracanie hoaxov. Ani to nepomohlo. Na scénu potom prišiel Igor Matovič s očkovacou lotériou, do ktorej štát investoval 26 miliónov eur. Tvorcovia si od nej sľubovali, že zaočkovanosť stúpne. V sobotu však lotéria končí a od jej začiatku pribudlo len pár percent zaočkovaných.
Nemocnice sa plnia
Momentálne rezort zdravotníctva spustil ďalšie kolo očkovacej kampane, no tá je viditeľná ešte menej. K nízkej miere zaočkovanosti však prispela okrem iného aj zlá komunikácia autorít či politikov, rovnako aj nedôvera opozičných politikov v očkovanie, ale aj už spomínané množiace sa hoaxy. Tretiu vlnu sme mohli prežiť oveľa miernejšie, no kvôli nízkej zaočkovanosti nám pribúda množstvo prípadov a čo je horšie, plnia sa aj nemocnice.
Prvotne sa očkávali pokojné Vianoce, no zdá sa, že zdravotníci si neoddýchnu ani tento rok. Niektoré z nemocníc na severe Slovenska, kde je aktuálne situácia najhoršia, sú už na svojich maximách z druhej vlny a niektorí sú už plní na viac ako 90 percent. Očkovanie je zatiaľ jedinou účinnou zbraňou, ktorá nás ochráni pred ťažkým priebehom koronavírusu a sčasti aj pred nakazením a to za predpokladu, že dodržiavame základné hygienické opatrenia.
Mnohí si však neuvedomujú to, že ohrozujú najmä rizikové skupiny a ľudí, ktorí sa kvôli iným zdravotným problémom očkovať nemôžu. Aj to spôsobuje narastajúci počet úmrtí, hospitalizovaných pacientov, ale aj nárast počtu ľudí, ktorí potrebujú umelú pľúcnu ventiláciu.
Ľudia veria hoaxom, nie odborníkom
Podľa šéfky zdravotníckeho výboru Janky Bittó Cigánikovej je dôvodom nízkej zaočkovanosti na Slovensku do veľkej miery všeobecná nedôvera občanov v odborníkov. "Keď ľudia viac veria internetovým hoaxom ako ľuďom, čo celý život zasvätili svojej profesii, tak to takto vyzerá," zhodnotila pre Topky poslankyňa a tímlíderka pre zdravotníctva za stranu SaS.
Komunikácia politikov bola katastrofálna
"Na druhej strane si musíme aj my politici priznať zodpovednosť. Komunikácia koalície k očkovaniu bola jedna veľká katastrofa od začiatku do konca a vajatavosť a neodbornosť opozície k tejto téme je vo svete nevídaná," uviedla Bittó Cigániková. Práve všetky tieto faktory spôsobili, že v nemocniciach skončí oveľa viac ľudí, než by skončilo, keby bola zaočkovanosť vyššia.
"Snažíme sa teda aspoň o to, aby boli nemocnice čo najlepšie pripravené občanom pomôcť a o to, aby boli štatistiky úmrtí a hospitalizácii zverejňované v rozdelení očkovaní/neočkovaní s nádejou, že ľudia budú veriť aspoň jasným dôkazom priamo z našich nemocníc," dodala.
Aktuálne je v nemocniciach hospitalizovaných 1384 pacientov, z toho až 80 percent nie je plne zaočkovaných. Na JIS je 130 ľudí a umelú pľúcnu ventiláciu potrebuje 131 ľudí. Stále však nie je približne 180-tisíc ľudí vo veku nad 70 rokov zaočkovaných, čo je najrizikovejšia skupina. Prispieť k ochrane by mala aj tretia dávka.
Obrovské rozdiely medzi krajinami
Celosvetovo je zaočkovaných 49 percent populácie, z toho okolo 38 percent ľudí je zaočkovaných oboma dávkami. Za súhrnnými štatistikami sa však skrývajú dramatické rozdiely medzi rôznymi časťami sveta.
Najvyššia miera zaočkovanosti je v Kanade (78 % zaočkovaných), no v Afrike je zaočkovaných len necelých 15 percent celkovej populácie. V Európe je to necelých 60 percent. V Európskej únii podľa Our World in Data podali celkovo 586 miliónov dávok vakcíny 69 percentám obyvateľov, plne zaočkovaných je 65 percent obyvateľov.
