BRATISLAVA - Je už rok a pol novým predsedom výboru NR SR pre financie a rozpočet a v súčasnosti analyzuje aktuálny finančný stav našej krajiny a očakáva od ministra financií Igora Matoviča daňovo-odvodovú reformu. Reč je o Mariánovi Viskupičovi zo strany Sloboda a Solidarita, ktorý sa v našom rozhovore vyjadril aj k aktuálne zverejnenému štátnemu rozpočtu z dielne rezortu financií.
VIDEO Rozhovor s Mariánom Viskupičom:
Dráma na vláde! VIDEO Ďalšie hádky kvôli rozpočtu: Pozrite sa na to, ktorý rezort si najviac prilepší!
Minulý týždeň sme videli predstavenie štátneho rozpočtu ministrom financií Igorom Matovičom a premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Reakcie zo strany ministrov boli pomerne zmiešané. Niektorí boli sklamaní, že nedostali viac. Ako to vidíte vy ako líder finančného výboru?
Na rozpočet sú vždy dva pohľady. Jeden pohľad je napríklad od predsedu finančného výboru, kde na výbore pozeráme najviac na kvalitu a stav verejných financií. Nás zaujíma predovšetkým, aby sme mali čo najnižšie deficity, aby sme mali čo najnižší verejný dlh. To je jeden pohľad. Druhý pohľad je od rezortov a ministrov. Tí potrebujú financie na svoje fungovanie a prevádzku, a tiež aby mohli robiť investície... Medzi týmito dvoma pohľadmi musíme vždy hľadať prienik. Ideálnym prienikom by bol nulový deficit, čo však Slovensku za posledných 30 rokov ani raz "nehrozilo". Pre tento rok sme sa dokázali dohodnúť na deficite 4,94% HDP, čo ja považujem za zodpovedný a zmysluplný rozpočet pre budúci rok.
Ako je možné, že ste dokázali nájsť pomerne rýchlo zhodu na rozpočte, s ktorého verziou ste ešte začiatkom októbra nesúhlasili? Dodávam len to, že rozpočet má podľa Matoviča vyše 300 strán a aj prílohy.
Príprava rozpočtu je vždy práca na dlhodobé obdobie. Schválením rozpočtu na jeden rok, začína automaticky práca pre rozpočet na ďalšie obdobie. Robí sa to na ministerstve financií, kde sa rozpočet v nejakom bode musí sfinalizovať. Vláda je povinná do 15. októbra schváliť rozpočet a posunúť ho do parlamentu, čiže je jasný deadline. Dohoda do tohto termínu jednoducho musí prísť. Všetci ministri vnímajú situáciu, a preto sme sa dokázali dohodnúť.
Ako ste spokojný s prioritou rozpočtu? Vyzerá to tak, že najviac dostalo zdravotníctvo.
Blížime sa ku koncu koronakrízy zo zdravotníckej stránky. Zároveň ale vnímame, že kríza sa pomaly prelieva do ďalších problémov - do cien energií, sú porušené dodávateľsko-odberateľské reťazce... Aj napriek tomu, že vyhliadky na naštartovanie ekonomiky sú dobré, a že rast ekonomiky bude kladný aj v tomto a aj v ďalšom roku, stále treba vnímať, že situácia je krehká a môže sa obrátiť na horšiu. Je potom prirodzené, že prioritami sa stali školstvo, zdravotníctvo a sociálna oblasť. Tam sú medziročné finančné nárasty najvyššie.
Poďme ku koaličným vzťahom. Skúste čitateľom vysvetliť aj princíp daňovej brzdy, o ktorej sa napríklad pani vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) na vláde vyjadrila, že je pre pána Richarda Sulíka akýmsi novým, malým eurovalom. (euroval bol úzkym stredobodom a hlavným dôvodom pádu vlády Ivety Radičovej v roku 2011, keď sa rokovalo o finančnej pomoci Grécku, pozn. red.)
Prirovnanie pani Remišovej je absolútne nesprávne. Daňová brzda je, úplne jednoducho povedané to, že nebudeme zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie - teda to, s čím sme išli do volieb a čo sme si koniec-koncov sľúbili aj v koaličnej zmluve. Nebudú sa zvyšovať dane.
Daňová brzda je prenesenie tohto do zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Ako SaS si to predstavujeme ako vytvorenie akéhosi stropu, ktorý by už nesmel ďalej rásť. K slovám pani Remišovej by som povedal len toľko, že ak niekto hovorí o tom, že je proti daňovému stropu, zároveň hovorí, že chce, aby sa ľuďom, firmám, zamestnancom zvyšovalo daňovo-odvodové zaťaženie.
