BRATISLAVA – Čakanie, pohadzovanie od dverí k dverám, neriešenie situácie. Aj takto viacerí rodičia opísali skúsenosti s urgentným príjmom v slovenských nemocniciach. Viacerí lekári údajne odmietli deti vyšetriť a so svojimi skúsenosťami sa podelili na sociálnej sieti. Čo na to všetko Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?
Každý z nás už zažil, alebo pozná niekoho, kto má skúsenosti s urgentným príjmom. Nie každý z nás má však s pohotovosťou dobré skúsenosti. Niektorí ich majú veľmi zlé. Na sociálnych sieťach počas pandémie začali čoraz viac pribúdať prípady, kedy sa rodičia detí museli jednoducho „vyrozprávať“. A to práve zo svojich skúseností, ktoré na pohotovostiach zažili.
Jednu takú popísala jedna rozhorčená mama ešte v stredu 22. septembra. Riešila problém s dvojročnou dcérou, ktorá si nevedno prečo strčila do nosa chrumku. „Prvá reakcia bola vybratie pinzetou, žiaľ veľmi neúspešne, keďže sa dcérka zľakla a pri plači ju vdýchla hlboko do nosa. Šli sme do nemocnice na detskú pohotovosť, kde mi sestrička oznámila, že tam nemá lekára a ona sama nič nezmôže tak mi kázala utekať na urgent - PRED NOSOM MI NA URGENTE SESTRIČKA ZAVRELA DVERE A ZAKRIČALA – MÁME COVID PACIENTA,“ začal sa príbeh s tým, že sestrička od mamičky údajne ani len nezisťovala, čo sa stalo a či dieťa správne dýcha. Jej dieťa bolo znepokojené, a preto sa rozhodla ísť do nemocnice s nádejou, že jej niekto pomôže. Pani na recepcii jej údajne povedala nech okamžite idú na pediatrické oddelenie na druhé poschodie.
„Zazvoním, čakám ...nič... po dlhej dobe Prosím? Opísala som situáciu, že sme už v tretích dverách, že čo mam s malou robiť. Odpoveď znela – choďte na pohotovosť, zložila. Zvoním znovu – odtiaľ ma poslali preč, na urgent, na urgente ma nevzali, kde ešte inam ísť ???? S plačom malej (a už aj mojim) som stála pred pediatrickým oddelením a snažila sa nájsť riešenie, ktoré však nebolo, lebo sme asi nemali COVID tak načo riešiť iné,“ upozornila mamička. Preto sa rozhodli ísť naspäť na pohotovosť, kam medzitým prišiel lekár, avšak, mamičku s dieťaťom poslal rovno na krčnú pohotovosť. Tú majú podľa slov ženy vzdialenú 30 kilometrov. Pýtala sa preto ľudí otázku, či je toto správny prístup, pričom nezabudla dodať, že jej dcéra je našťastie v poriadku.
Ďalšia takáto skúsenosť sa stala koncom augusta na bratislavských Kramárov. Žena vyrozprávala príbeh svojej kamarátky ešte z konca augusta tohto roka. „Došli sme na urgent s 5 mesačným chlapčekom, ktorý má problémy s kožou po celom tele, pani doktorka hneď, ako ho zbadala nás poslala na príjem pretože to uznala ako akútny stav. Vďaka Bohu. Tak sme teda došli na oddelenie, kde chlapca vzali dovnútra aby ho vyšetrili, a teda prijali ako pani doktorka odporúčala bolo 12.00,“ napísala na Facebooku v skupine Nekŕmte nás odpadom.
Ako dodala, lekár rozhodol, že stav dieťaťa nie je na príjem a že počkajú cez víkend, ak sa situácia nezlepší, v pondelok dieťa príjmu. Podľa slov ženy následne zistili, že príjmy sa v nemocnici robia do 12. hodiny a oni prišli krátko po dvanástej. „Tak sa rozhodol, že ho neprijme obliekol sa a odišiel domov. Takže Pán doktor, ďakujeme vám veľmi pekne za neprofesionálny prístup a nezáujem sa vôbec s nami rozprávať. Určite to nenecháme len tak,“ uzavrela.
Zlé skúsenosti majú však nielen s pohotovosťou, ale aj so záchrankami. Jeden taký prípad sa stal 4. septembra dopoludnia. „Volala pre dcéru záchranu službu č. 112, z Bratislavy-Vrakuňa, nakoľko dcéra mala ukrutné bolesti v podbrušku, nebola schopná chôdze. Zo strany záchrannej služby nám bola odmietnutá sanitka a bolo nám povedané, aby dcéra išla na vyšetrenie,“ vysvetlila s tým, že dcéra je pred operáciou obličky a je veľmi slabá, pričom rodina ani nevlastní auto. Situácia sa vyriešila tak, že mamičku s dcérou odviezla suseda, kde dieťa v kritickom stave hospitalizovali v nemocnici.
Čo na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?
Topky.sk oslovili Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s prosbou o štatistiky podaných sťažností na pohotovosti počas koronapandémie.
„Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v zmysle zákona posudzuje poskytnutú zdravotnú starostlivosť a správnosť medicínskych postupov (diagnostický a liečebný postup). V súvislosti s pandémiou úrad priebežne dostáva aj podania a otázky, ktoré nepatria do jeho kompetencie (organizácia zdravotnej starostlivosti počas pandémie, nedodržiavanie nariadení Úradu verejného zdravotníctva SR, podmieňovanie poskytnutia zdravotnej starostlivosti testom na COVID-19 a pod.),“ uviedla pre Topky.sk hovorkyňa úradu Erika Kováčiková.
Ako dodala, úrad takéto podania, rovnako aj podania týkajúce sa neposkytnutia či odmietnutia poskytnúť zdravotnú starostlivosť súvisiace s pandémiou či systémom práce odstupuje príslušným inštitúciám. Ide o vedenie zdravotníckeho zariadenia, príslušný úrad samosprávneho kraja, Úradu verejného zdravotníctva či ministerstvu zdravotníctva. „V prípade, ak by predmetom sťažnosti bola nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť, môžu sa pacienti, prípadne ich zákonní zástupcovia obrátiť priamo na úrad so svojím podnetom," uzavreli.
