Piatok29. marec 2024, meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava

KORONAVÍRUS Ústavný právnik o lockdowne: Nebude to prekvapenie, ak vláda obmedzí pohyb

Zobraziť galériu (2)
(Zdroj: Topky/Maarty)

BRATISLAVA - Zavedie vláda na Slovensku tvrdý lockdown alebo pristúpi len k čiastočnému? Otázky, na ktoré ešte stále nepoznáme odpoveď. Podľa vyjadrení viacerých ministrov zrejme vláda zavedie len čiastočný lockdown, čo pre nás znamená ďalšie opatrenia. Ako to funguje, vysvetlil pre Topky ústavný právnik Vincent Bujňák.

Ešte stále nie je jasné, ako bude vyzerať finálne rozhodnutie vlády ohľadom lockdownu. Zatiaľ je známe len to, že by mal platiť čiastočný lockdown, teda sprísnenie niektorých opatrení. Plošné testovanie sa teda konať bude. Ako vidí možnosti lockdownu ústavný právnik Vincent Bujňák? Podľa neho by nebolo prekvapujúce, ak by vláda pristúpila k obmedzeniu slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania tak, ako k tomu došlo pred Veľkou nocou.


Čo znamená lockdown? Odborníci varujú: Hrozí prepad! Uvažovať o ňom teraz je zlyhanie, je aj iná možnosť


Vo väčšine prípadov znamená lockdown najmä obmedzenie alebo zákaz voľného pohybu (až na výnimky) a prípadné uzavretie hraníc. Existujú však aj prísnejšie varianty, keďže každá vláda v danej krajine si lockdown prispôsobuje. Čo všetko je možné z právneho hľadiska v prípade lockdownu obmedziť?

Ústava Slovenskej republiky predpisuje, že podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase núdzového stavu ustanoví osobitný ústavný zákon. Tým je ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý pri núdzovom stave vymenúva dvanásť okruhov povinností a obmedzení, ktoré môže vláda v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas uložiť. 

Ak by bola splnená podmienka nevyhnutnosti, vláda môže počas núdzového stavu napríklad obmedziť nedotknuteľnosť osôb a ich súkromia evakuáciou na určené miesto, teda prikázať opustiť obydlie a strpieť náhradné ubytovanie. 

Rovnako môže vláda obmedziť Vaše vlastnícke právo k nehnuteľnosti na rozmiestnenie zdravotníckych zariadení či záchranných služieb, obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb či uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti. 

Pripomínam, že jeden z dvanástich okruhov povinností a obmedzení už vláda využila: od 13. októbra je s drobnými výnimkami zakázané uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať, pričom podľa dostupných informácií tento zákaz nenapadol žiaden z troch oprávnených subjektov pred ústavným súdom. S ohľadom na vyhlásenie núdzového stavu na zatiaľ 45 dní to znamená, že okrem vlády s týmto zákazom minimálne do 14. novembra nikto nepohne. 

V súvislosti s lockdownom by nebolo prekvapujúce, pokiaľ by vláda pristúpila k obmedzeniu slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania tak, ako k tomu došlo pred Veľkou nocou (vtedy od 8. apríla do 13. apríla), teda s pomerne široko formulovanými výnimkami, medzi ktoré patril aj pobyt v prírode v rámci okresu. Chcem ale upozorniť, že podľa textu ústavného zákona o bezpečnosti štátu vláda nemá počas núdzového stavu právo obmedziť nedotknuteľnosť osôb a ich súkromia núteným pobytom v obydlí, teda domácou izoláciou. Ak chce toto právo získať, musí parlamentu navrhnúť doplnenie tohto ústavného zákona, a toto musí schváliť aspoň 90 poslancov Národnej rady.

Samozrejme, to, že vláda má dvanásť okruhov povinností a obmedzení, ktoré môže počas núdzové stavu uložiť ešte automaticky neznamená voľnú ruku. Každé rozšírenie núdzového stavu o novú povinnosť alebo obmedzenie môže na návrh jedného z troch oprávnených subjektov (pani prezidentka, generálny prokurátor a skupina 30 poslancov) preskúmať ústavný súd. Je tu ale krátka, iba päťdňová lehota na podanie návrhu, po jej uplynutí sa už návrh v tejto veci podať nemôže. Ak ústavný súd dospeje k názoru, že požiadavka nevyhnutnosti splnená nebola, môže uloženie povinnosti alebo obmedzenia zrušiť z dôvodu neústavnosti.

Súhlasíte s prípadným lockdownom?

Stotožňujem sa s názorom ústavného súdu, že vláda je za dôsledky svojho pozitívneho, ale aj negatívneho rozhodnutia o tom, či vyhlási núdzový stav, demokraticky zodpovedná. Je to vláda, a nie súdna moc, kto nesie primárnu zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v štáte. Ústavný súd má skúmať, či nedošlo k zjavnej excesívnosti núdzového stavu alebo k možnosti jeho zneužitia. Vláde nemožno uprieť dobrý úmysel, keď sa snaží chrániť životy a zdravie ľudí. Musí to ale robiť tak, aby sa držala najmä ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Pokiaľ by vláda pristúpila k takému obmedzeniu slobody pohybu a pobytu ako pred Veľkou nocou, pričom dnes je situácia omnoho závažnejšia, nedopustila by sa excesu. Tento názor pred Veľkou nocou a v menej závažnej situácii zjavne zastávala aj parlamentná opozícia, hlava štátu a generálny prokurátor, keďže žiadny z nich svoje návrhové oprávnenie pred ústavným súdom nevyužil.

Je to podľa vás dobré riešenie? Prípadne, aké riešenie by ste navrhovali, ak by už k lockdownu došlo, čo všetko by malo byť obmedzené podľa vás.

Je škoda, že sa obdobie medzi prvou a druhou vlnou koronavírusu nevyužilo na doplnenie ústavného zákona o bezpečnosti štátu v riadnom pripomienkovom konaní, predovšetkým počas mesiacov jún, júl a august. Pretože dnes sme v situácii, keď prebieha diskusia o domácej izolácii pre tých, ktorí by sa nezúčastnili celoplošného testovania a nemali by ani súkromne vykonaný test, no text ústavného zákona o bezpečnosti štátu uloženie domácej izolácie počas núdzového stavu neumožňuje. Ako povedali niektorí členovia vlády, riešime najväčšiu krízu od druhej svetovej vojny. No tejto kríze nemožno optimálne čeliť s takým textom ústavného zákona o bezpečnosti štátu, pri tvorbe ktorého si takýto scenár vedel málokto predstaviť.

Formulácia konkrétnych obmedzení je na vláde, ktorá k tomu dostala poverenie od zástupcov občanov v parlamente, a úlohou ústavných právnikov je povedať, či ku konkrétnemu obmedzeniu vláda má alebo nemá ústavný základ, prípadne pomôcť s precizovaním textu ústavného zákona o bezpečnosti štátu počas pripomienkového konania.Poviem jeden konkrétny príklad, ktorý nás môže dobehnúť. Núdzový stav možno vyhlásiť na nevyhnutný čas, najviac ale na 90 dní, pričom na rozdiel od výnimočného stavu, ústavný zákon nepredpokladá možnosť okamžitého predĺženia núdzového stavu o ďalšie dni. Pritom 90 dní od 1. októbra uplynie 29. decembra, no práve na Silvestra tradične dochádza k hromadnému stretávaniu sa ľudí. Preto by mala existovať možnosť núdzový stav predĺžiť o niekoľko dní tak, aby bol zachytený aj tento deň. Nie som za to, aby sa potom bez zmeny ústavného zákona právne improvizovalo a prelamoval sa jeho text výkladom.

Premiér včera uviedol, že v hre je kvôli rastúcemu počtu prípadov spomínaný lockdown. V tom prípade by sa zrejme zrušilo plánované plošné testovanie. Malo by sa plošné testovanie zrušiť?

Ak sa vláda pre plošné testovanie rozhodne, malo by sa uskutočniť tak, aby mohli všetky povinnosti na svojom úseku riadne zabezpečiť starostovia a primátori v obciach a mestách. K tomu sú potrebné včasné informácie a nepochybne aj včasný vklad finančných a vecných prostriedkov zo strany štátu. Bremeno nemožno len tak zložiť na plecia samosprávy, koniec koncov, zakazuje to aj ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Vo vzťahu k občanom sa domnievam, že lepšie než zákazy a príkazy funguje finančná motivácia.

Súhlasíte s možnosťou čiastočného lockdownu a plošného testovania, tak ako o nej hovoria vládni predstavitelia dnes? Je to dobré riešenie?

Ak pod čiastočným lockdownom a plošným testovaním rozumieme obmedzenie slobody pohybu a pobytu podobne ako pred Veľkou nocou, pričom vláda bez zmeny ústavného zákona o bezpečnosti štátu nebude prikazovať nútený pobyt v obydlí osobám, ktoré sa plošného testovania nezúčastnia, pre takýto krok vláda má ústavný základ. Pokiaľ nesiete primárnu zodpovednosť za bezpečnostnú situáciu v štáte, v súčasnej situácii nemôžete ostať nečinným. 

Viac o téme: Igor MatovičLockdown
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu