BRATISLAVA - Ak mal niekto kontakty na bratislavské podsvetie, najznámejšiu fotografiu s daňovým podvodníkom či momentky z lyžovačky s neprávoplatne odsúdeným podnikateľom Marianom K. nemôže byť vhodným kandidátom do funkcie druhého najvyššieho ústavného činiteľa v krajine. Uviedol to politológ z Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík. Borisa Kollára (Sme rodina) zvolili do funkcie predsedu parlamentu poslanci Národnej rady SR na ustanovujúcej schôdzi z 20. marca. V tajnej voľbe získal líder hnutia Sme rodina 106 hlasov, proti bolo 28 poslancov a piati sa zdržali.
Demokracia je podľa politológa úžasná v tom, že svojich zástupcov si vyberá ľud, ktorý je v tomto prípade suverén. „Ak ľud rozhodol, že práve hnutiu Sme rodina Borisa Kollára dal v slobodných voľbách tretiu najvyššiu dôveru, iného predsedu parlamentu si takýto ľud ani nezaslúži,“ priblížil Štefančík.
Kollár nahradil vo funkcii šéfa zákonodarného orgánu Andreja Danka zo Slovenskej národnej strany (SNS). Podľa politológa je možné, že Danko dosiahol vo svojej funkcii "dno". "Nemožno však vylúčiť hypotézu, že aj dno sa dá preraziť. Problém v Andrejovi Dankovi bol ten, že chcel viac, len nemal na to mentálne schopnosti. Vyzerá to však tak, že Boris Kollár už toho viac dosiahnuť nechce," myslí si Štefančík.
Hnutiu Sme rodina je zo strany politikov či verejnosti vyčítaná jeho účasť vo frakcii Európa národov a slobody, ktorej členmi sú populistické a extrémistické politické strany ako francúzske Národné zhromaždenie či talianska protiimigračná Liga. Aj politológ považuje účasť Sme rodina v tejto frakcii za problém. „Tieto zoskupenia sú v jednotlivých štátoch na okraji záujmu a každý slušný človek dáva od nich ruky preč. Jedinou našou výhodou je, že predseda parlamentu až tak krajinu smerom navonok nezastupuje, takže ostáva len dúfať, že tejto tradície sa bude držať aj nový šéf parlamentu,“ ozrejmil.
Okrem predsedu Národnej rady SR sú vo vedení parlamentu aj štyria podpredsedovia. V tomto volebnom období budú tieto funkcie zastávať Gábor Grendel z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), Milan Laurenčík zo strany Sloboda a Solidarita (SaS), Juraj Šeliga zo strany Za ľudí a bývalý premiér Peter Pellegrini z opozičného Smeru - sociálnej demokracie. Politológ sa domnieva, že každý z týchto štyroch podpredsedov pléna bude svojho šéfa zastupovať zodpovedne a dôstojne. „Tak ako každého ministra, ktorý vyvoláva pochybnosti svojou odbornou a mentálnou výbavou, zachraňujú spravidla štátni tajomníci, tak v tomto prípade platí toto pravidlo aj pri šéfovi parlamentu,“ uzavrel Štefančík.
Boris Kollár bol kandidátom do funkcie predsedu parlamentu po tom, ako jeho hnutie Sme rodina skončilo v parlamentných voľbách z 29. februára na treťom mieste so ziskom 8,24 percenta. Samotný Kollár skončil na treťom mieste aj v počte získaných preferenčných hlasov, keďže mu svoj hlas odovzdalo 170 590 voličov.
