Utorok, 22. máj 2018. Meniny má Júlia, Juliána, zajtra Želmíra.

Analýza, ktorá prekvapí! Cezpoľní zarobia viac ako rodení Bratislavčania, kto je na tom najhoršie?

Ilustračné foto
Ilustračné foto
16.05.2018 20:00

BRATISLAVA - Prekvapujúce zistenie! Ak ste rodený Bratislavčan, toto vás asi nepoteší. Rodení Bratislavčania pracujúci v hlavnom meste to totiž majú horšie ako tzv. CPčkári.


Tieto zaujímavé informácie pochádzajú z analýzy Inštitútu finančnej politiky pri Ministerstve financií SR. Ako uvádza komentár, „CPčkári pracujúci v Bratislave zarobia o 19 percent viac ako rodení Bratislavčania"

Ak sa v Bratislave zamestná niekto, kto z nej pochádza, v priemere zarobí 1235 eur, resp. 1671 eur, ak má aj vysokoškolské vzdelanie. Tí, čo sa v Bratislave zamestnajú, no ich rodičia majú trvalý pobyt mimo Bratislavy, zarobia v priemere až 1471 eur.  Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov zarobia v Bratislave až 2077 eur.

V ostatných krajoch sú rozdiely menej výrazné a najmenší rozdiel je v Banskobystrickom kraji.

Analýza, ktorá prekvapí! Cezpoľní

Ako je ovplyvnený príjem detí?

Prieskum sa zaoberá tým, ako veľmi je príjem detí ovplyvnený ich vlastným talentom a zručnosťami, a naopak, nakoľko ho determinuje sociálne postavenie ich rodičov. Generačná elasticita príjmov vyjadruje podiel príjmu otcov, ktorý sa prenesie na synov.

Jej hodnota na Slovensku je 18,4 % a je porovnateľná s krajinami severnej Európy. Toto relatívne nízke číslo znamená, že deti majú v dospelosti šancu dobre zarábať bez ohľadu na to, ako zarábali ich otcovia.

Šanca bez ohľadu na príjem rodičov

Podľa prieskumu má zároveň väčšina slovenských detí má šancu zbohatnúť bez ohľadu na príjem svojich rodičov. Priemerný Slovák je na tom z pohľadu šancí na vyšší príjem podobne ako Dán, Nór alebo Fín.

Situácia je ešte spravodlivejšia v prípade, ak je dieťa alebo rodič vysokoškolsky vzdelaný. Neplatí to však pre deti najmenej zarábajúcich, ktoré zostávajú v pasci chudoby. Až 60 % z nich má v dospelosti príjem nižší ako minimálna mzda.

Závislosť príjmu detí od príjmu rodičov ovplyvňuje počet detí a vzdelanie. Miera, do akej sa prenesú príjmy otcov na ich synov, je výrazne vyššia v rodinách s viac ako piatimi deťmi. Súvis medzi príjmom otca a syna je naopak takmer zanedbateľný, ak je otec alebo syn vysokoškolsky vzdelaný.

Analýza, ktorá prekvapí! Cezpoľní

Kto je na tom najhoršie?

Najhoršie sú na tom deti najmenej zarábajúcich rodičov. Až 60 %  detí, ktorých rodič patril medzi najmenej zarábajúcich, má dnes príjem nižší ako minimálna mzda. Viac ako priemernú mzdu zarobí iba 17 % z nich. V medzinárodnom porovnaní sú na tom najchudobnejší podobne ako v USA, kde príjem detí závisí od príjmu rodičov takmer na 50 %.

Ak rodičia nepatrili medzi najmenej zarábajúcich, šance zbohatnúť sú podobné ako šance stať sa chudobným. Taktiež platí, že deti, ktorých rodič nepatril ani medzi 10 % najmenej zarábajúcich a ani medzi 10 % najlepšie zarábajúcich, majú relatívne rovnomerné príjmové rozdelenie. Šance týchto detí teda nie sú výrazne ovplyvnené zárobkom ich rodiča.

Patríme ku krajinám ako Fínsko či Kanada

Slovensko tak podľa analýzy IFP patrí ku krajinám akými sú napríklad Fínsko, Nórsko, Kanada a Dánsko, kde je vo všeobecnosti nízka príjmová nerovnosť a vysoká mobilita príjmov. V krajinách západnej Európy alebo v USA je generačná elasticita príjmov vysoká.

Napríklad vo Veľkej Británii je na úrovni 50 %. Medzinárodne uznávaným receptom na elimináciu pasce chudoby je pritom podľa IFP kvalitný univerzálny vzdelávací systém, ktorý dokáže deti pripraviť na život bez ohľadu na sociálne a vzdelanostné postavenie ich rodičov.


Galéria

Ilustračné foto

Nástroje k článku



ZDROJ: TASR
FOTO: gettyimages.com, IFP

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články