Štvrtok25. apríl 2024, meniny má Marek, Marko, Markus, zajtra Jaroslava

Škandál s kontaminovanou vodou pod Bratislavou: Minister ukázal na tieto mestské časti

László Sólymos
László Sólymos (Zdroj: SITA/Marko Erd)

BRATISLAVA - Zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove nie sú nateraz kontaminovanou podzemnou vodou z bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni ohrozené. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd).

Kontaminácia sa podľa jeho slov týka len bratislavských mestských častí Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. "Obyvatelia Rovinky, Dunajskej Lužnej, Mosta pri Bratislave a Miloslavova nie sú ohrození kontaminovanou podzemnou vodou," skonštatoval Sólymos. Reagoval tak na diskusiu, ktorá sa v posledných dňoch okolo skládky vo Vrakuni rozprúdila.

Šéf envirorezortu deklaruje, že intenzívne pracujú na eliminácii jej vplyvu na životné prostredie. So sanáciou skládky by sa mohlo začať už budúci rok, presný termín určí až úspešné ukončenie verejného obstarávania, ktoré bolo spustené na jar. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy.

Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia. Ak by sa táto environmentálna záťaž mala úplne odstrániť, stálo by to okolo 114 miliónov eur, čo je podľa rezortu drahá záležitosť a budovať "novú" skládku nebezpečného odpadu nevidí reálne.

Koncom mája ministerstvo adresovalo list dotknutým bratislavským mestských častiam so žiadosťou, aby verejnosť informovali o kontaminácii podzemných vôd zo skládky vo Vrakuni. "Vyzvali sme ich, aby opätovne zabezpečili informovanie verejnosti, aby nepoužívala vodu zo studní na polievanie koreňovej a listovej zeleniny, kúpanie, sprchovanie či napúšťanie bazénov," povedal Sólymos. Kontaminačným mrakom je podľa ministerstva zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov nie sú týmto mrakom zasiahnuté, ale sú situované v smere možného šírenia sa kontaminácie.

"Priamo na skládke sme identifikovali okolo 400 chemických látok. V podzemnej vode sme našli šesť látok, ktoré prekračujú limit," uviedla generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov na ministerstve Vlasta Jánová s tým, že ide najmä o herbicídy a pesticídy. Kontaminovaná podzemná voda sa podľa jej slov bude čerpať v predpolí skládky a čistiť v čistiarni kontaminovaných vôd, ktorá bude postavená.

Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave uviedla, že škodliviny vyskytujúce sa v podzemnej vode sú vo veľmi nízkych koncentráciách. Človek má schopnosť podľa nej pri nízkej hladine týchto látok ich detoxikovať bez toho, aby došlo k poškodeniu zdravia. "Jednorazové použitie aj kontaminovaných plodín z tejto oblasti nepredstavuje zdravotné riziko. Problémom je pokiaľ by sme dlhú dobu používali takéto potraviny a nestriedali ich s ničím iným," priblížila. Podobné to je podľa nej aj pri používaní vody zo studní v dotknutom území napríklad na kúpanie. 

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. 

Chce to analýzu

Kompletná analýza všetkých znečisťujúcich látok na bývalej skládke Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni a na územiach zasiahnutých toxickým mrakom, ale aj návrh praktických využití na prečistenie celého územia a vôd. Práve to by malo byť výsledkom podrobných meraní a analýzy, ktoré má vykonať Slovenská akadémia vied (SAV) na základe spolupráce s Bratislavským samosprávnym krajom (BSK) a Prírodovedeckou fakultou Univerzity Komenského (UK). Ide o projektový zámer na výskum možností dekontaminácie environmentálnej záťaže.

"V skutočnosti nikto nevie, aké látky sa v skládke nachádzajú. Hovorí sa o 446 kontaminantoch, ale to sú len tie, ktoré sa skúmali. Neskúmali sa ďalšie ani zlúčeniny, ktoré mohli vzniknúť kombináciou a vzájomným pôsobením látok," uviedla na dnešnej tlačovej besede Anna Zemanová, krajská poslankyňa a zároveň poslankyňa NR SR.

Podľa nej však nie je potrebné zistiť len všetky kontaminačné látky, ale zároveň aj navrhnúť konkrétne postupy a praktické využitie na ich sanáciu. Je totiž presvedčená, že sanačná metóda, ktorú preferuje ministerstvo životného prostredia, nehovorí nič o následnom prečisťovaní vôd. Kraj v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak sa skládka iba zakonzervuje, nikto sa nedozvie, čo sa v zemi naozaj skrýva a problém to nevyrieši.

Prvotnou úlohou bude podľa SAV zameranie sa na analýzu kontaminantov v skládke a otestovať vyvinuté technológie. Tie by mali pomôcť na lepšie čistenie vôd, ktoré budú zo skládky vytekať. "Využijeme technológie elektrochémie, geochémie, ďalších filtrov, sorbentov... Je to úžasná príležitosť, ako vytvoriť prírodné laboratórium a pomôcť verejnosti," priblížil podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied Pavol Siman.

Priznáva, že dekontaminovať také veľké zasiahnuté územie bude trvať pravdepodobne desiatky rokov a SAV chce otestovať technológie, ktoré prebiehajú zatiaľ len v laboratórnych podmienkach, či budú vhodné na riešenie problému a čistenie vody, ktorá bude vypúšťaná z použitých čističiek odpadových vôd. To by malo zaručiť, že kontaminácia bude likvidovaná bezo zvyšku.

"Preto sa ideme zamerať na všetky metabolity, teda chemické látky, ktoré vznikajú pri procese uvoľňovania zo skládky, a pokúsiť sa ich definovať a odstraňovať," doplnil Siman s tým, že rovnako to platí ako v prípade najviac znečisteného územia skládky, tak aj územia zasiahnutého toxickým mrakom.

Ministerstvo životného prostredia SR pracuje na eliminácii vplyvu skládky na životné prostredie. So sanáciou skládky by sa mohlo začať budúci rok, presný termín určí až úspešné ukončenie verejného obstarávania, ktoré bolo spustené na jar. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy. Na sanáciu skládky sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia. Ak by sa táto environmentálna záťaž mala úplne odstrániť, stálo by to okolo 114 miliónov eur.

Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Viac o téme: Pitná vodaBratislavaLászló Sólymos
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu