TRNAVA - Mesto Trnava pokračuje v hľadaní zaniknutých úsekov svojich stredovekých hradieb. Aktuálne archeológovia pracujú v mestskom amfiteátri, kde našli pod zemou zvyšky základov juhovýchodnej veže a asi 44 metrov hradobného múru.
Sondáže robili na zhruba 103 metrov dlhom úseku, vedúcom od nárožnej veže po bývalú Lovčickú bránu, stojacu kedysi na mieste medzi terajším amfiteátrom a obchodným centrom, kadiaľ stále vedie jedna zo vstupných komunikácií do centrálnej mestskej zóny.
Poliaci možno objavili druhý Stonehenge! Archeológovia ukázali FOTO prekvapivého nálezu
Podľa slov vedúceho výskumu Branislava Lesáka z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave podstatná časť hradieb toho úseku bola zničená pri výstavbe letného kina v 50. rokoch minulého storočia. Samotné hradby stáli na základoch zemného valu zo zhruba 12. - 13. storočia, ktorý bol predchodcom tehlového mestského opevnenia. Trnavčania v danom čase postavili asi 30 veží okolo mesta a tie podľa výskumov pospájali hradbou z hliny a dreva, ktorú až neskôr, zhruba v 13. - 14. storočí nahradili pevným múrom.
Nezvyčajný objav: Manželia narazili pri prechádzke na múmiu, záhada trvala desať rokov
„Po terajšom sondážnom výskume by mala nasledovať druhá etapa, kedy by sa mali dochované úseky odkrývať plošne a zároveň by sa mala pripravovať dokumentácia režimu obnovy a prezentácie nálezov,“ uviedol Lesák. Lokalita, ako dodal, bola osídlená už v dobe bronzovej, čoho dôkazy našli v starších vrstvách aj teraz. V amfiteátri a na susediacej Hlbokej ulici je doložené sídlisko z tohto obdobia, pred niekoľkými rokmi na tom pracoval archeológ Jozef Urminský.
Tajomstvo severozápadnej veže
Amfiteáter však nie je jediná podzemná časť trnavských hradieb, ktorá sa v súčasnosti skúma. Tím Branislava Lesáka pracoval aj na severozápadnej veži pri Galérii Jána Koniarka. „Zatiaľ sme zo sondy zistili, že táto veža z hradobného múru vyčnievala, bola postavená priečelne, nie diagonálne,“ doplnil Lesák.
Primátor Trnavy Peter Bročka k danej súvislosti uviedol, že sa bude spoliehať na názory odborníkov ako pokračovať v prezentácii nálezov. „Bol by som veľmi rád, keby sa dali vyzdvihnúť nad terén, aspoň náznakovo, aby mohli napríklad slúžiť aj na sedenie návštevníkov,“ uviedol. Ale to už súvisí aj s jeho víziou premeny súčasného amfiteátra na zelenú oázu, otvorenú denne pre Trnavčanov na relax. Nasledujúci archeologický výskum začne pri okresnom súde, kde kedysi stála veža s barbakanom.
Najzachovalejšie opevnenie strednej Európy
Trnava svojim stredovekým hradbám venuje v posledných desaťročiach veľkú pozornosť. Postupne sa opravili takmer všetky zachované časti múrov. Stavebná pamiatka je jednou z ťahúňov turistického ruchu, jej celková dĺžka je zhruba dva a pol kilometra. Hradby obkolesili plochu 800 krát 700 metrov s výmerou 56 hektárov, čo z Trnavy urobilo v 13. storočí jedno z najväčších miest v strednej Európe. Neskôr ich tvorilo až 35 tehlových veží, vzdialených od seba 60 až 120 metrov a deväť až desať metrov vysoký a tri metre široký múr.
Fortifikačný systém mesta je v súčasnosti najzachovalejším tehlovým opevnením v regióne strednej Európy. Trnave umožnil stať sa členom Medzinárodného združenia opevnených miest – Walled Town Friendship Circle (WTFC), kde je v súčasnosti 140 miest z 26 krajín ako Rakúsko, Česko, Nórsko, Írsko, Wales, Taliansko, Luxemburg, Grécko, Španielsko i Čína. Slovenským členom je aj Trenčín.
