BRATISLAVA - Mnohí ľudia sa ucholakov boja. Dôvodom je ich zlá povesť, podľa ktorej dokážu vliezť do ucha a prestrihnúť v ňom svojimi klieštikmi ušný bubienok. Je však tento chrobák skutočne až taký nebezpečný? Na to sme sa spýtali slovenského entomológa Ľubomíra Vidličku z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
„Ucholak pre človeka nie je nebezpečný,“ objasňuje entomológ. Podľa Ľubomíra Vidličku je strach z „prestrihnutia“ ušných bubienkov ucholakmi neopodstatnený a pomenovanie chrobáka nesúvisí s tým, že by liezol do uší. Názov "ucholak" zrejme súvisí s jeho klieštikovými výrastkami, ktoré pripomínajú tvar ucha.
Monika v kúpeľni zabila podivného komára: Prenáša vírus ťahyňa prvýkrát objavený na Slovensku
„Ucholaky svoje klieštikovité výrastky na konci bruška môžu používať na viaceré účely - ako pomôcku pri rozkladaní a skladaní zadného páru krídiel pod skrátené krovky (predný pár krídiel), na obranu pred útočníkom, ako pomôcku pri love koristi a tiež na pridržiavanie pri kopulácii,“ vysvetľuje odborník a dodáva, že bruško tohto chrobáka je veľmi ohybné a dokáže sa stočiť tak, že jeho klieštiky smerujú až ku krídlam, či dokonca s uchopenou korisťou k ústnym orgánom.
Ucholaky sú sezónnymi chrobákmi, ktoré sa živia časťami rastlín, najmä ovocím. Aj preto môžete stopy po nich nájsť napríklad na hroznách, ktoré ich v lete mimoriadne lákajú. Dokážu si však pochutnať aj na menších bezstavovcoch. Patria predovšetkým k rozkladačom organickej hmoty a nie sú obzvlášť užitočné ani škodlivé. Ak sa v lete tlačia do domov alebo do stanov, je to najmä z dôvodu hľadania úkrytu. Aktívne sú hlavne v noci a veľakrát môžete tieto chrobáky spozorovať v pároch alebo skupinách, pretože ide o veľmi spoločenský druh hmyzu, ktorý v zime prežíva prostredníctvom nakladených vajíčok alebo nymf a na jar sa opäť liahne.